Druhý balík bilaterálnych dohôd (Bilaterale II) s EÚ bol v parlamente schválený v r. 2004. Balík obsahuje služby, dôchodky, spracované poľnohospodárske produkty, zdaňovanie úrokov, životné prostredie, štatistiku, média, vzdelávanie a odbornú prípravu a mládež, právnu pomoc pri daňových podvodoch. Dohody zo Schengenu a Dublinu boli schválené v referende v júni 2005. Rozšírenie voľného pohybu pracovných síl o desať nových členských krajín úspešne prešlo referendom v septembri 2005. ŠK sa však s EÚ zhoduje na potrebe prechodného obdobia. Pôvodné štáty EÚ majú možnosť uplatniť prechodné obdobie až do 7 rokov.

Hlava štátu: spolkový prezident Samuel Schmid. Volí sa na každý rok zo 7-člennej vlády podľa princípu rotácie. Je súčasne aj predsedom vlády

Výkonná moc: vláda (Spolková rada - Bundesrat) predsedá spolkový prezident, ktorý i naďalej zastáva funkciu ministra (spolkového radcu) svojho rezortu.

Zákonodarná moc: Zjednotené spolkové zhromaždenie zložené z Národnej rady (200 poslancov) a Stavovskej rady (zastúpenie kantónov po dvoch z každého kantónu a po jednom z každého polkantónu, spolu 46 poslancov).

Hlavné politické strany: Kresťansko-demokratická strana, Strana radikálnych slobodných demokratov, Švajčiarska ľudová strana, Sociálnodemokratická strana, Strana zelených.

Náboženstvo: 46,2 % katolíkov, 40 % protestantov (väčšinou kalvínov), 2,2 % moslimov, 0,3 % židov. Zvyšok sú príslušníci iných náboženstiev a ľudia bez vyznania.


1.3. Charakteristika hospodárstva Švajčiarska pomocou makroekonomických ukazovateľov

Peňažná jednotka: švajčiarsky frank (CHF) = 100 rapov/centimov/centesim.
HDP: 251,9 bil. USD (2004).
HDP na obyvateľa: 33 800 USD.
Podiel na tvorbe HDP: poľnohospodárstvo 4%, priemysel 34%, služby 62%.
Miera nezamestnanosti: 3,9 % (2004).
Miera inflácie: 0,9 %.
HDP v roku 2004 vzrástol o 1,7 %. Na rok 2005 je prognózovaný reálny rast HDP 1,6 %.

Inflácia v roku 2004 činila 0,8 % a na rok 2005 je prognózovaná vo výške 1,2 %. Švajčiarska národná banka opustila začiatkom r. 2000 dlhodobo udržiavaný rámec pre politiku stanovovania ročného cieľa prostredníctvom menových agregátov a nahradila ho strednodobým udržiavaním inflačného cieľa na tri roky. Cenová stabilita je definovaná ako miera CPI (Consumer Prices Index) nepresahujúci 2 %, čo je v súlade s definíciou, prijatou Európskou centrálnou bankou.

Nezamestnanosť od r. 1997, kedy dosiahla maximum (5,2 %, 188 304 nezamestnaných a 244 695 hľadajúcich prácu)), výrazne poklesla. V r. 2001 až na mimoriadne nízku úroveň 1,7 %. Od tohto roku sa začínajú prejavovať niektoré nepriaznivé tendencie, ako zvýšenie počtu dlhodobo nezamestnaných a nárast práce na redukovaný pracovný výkon a tak narástla nezamestnanosť na úroveň 3,9 % (153 093 nezamestnaných a 220 508 hľadajúcich prácu).

Pre vývoj kurzu CHF bol rozhodujúci štart eura v r. 1999. V priebehu roka 2000 sa voči nemu zhodnotil na úroveň 1,52 CHF/Euro. Odbory v januári 2002 požiadali Národnú banku (SNB) o oslabenie CHF voči euru a udržiavanie fluktuačného pásma medzi 1,5 až 1,6 CHF za euro z obavy pred stagnáciou krajiny. S novou menovou politikou SNB zvolila novú referenčnú úrokovú sadzbu CHF – 3 mesačnú úrokovú sadzbu LIBOR. Dňa 2.5.2002 bola SNB nútená znížiť cieľové pásmo pre 3 mesačnú úrokovú sadzbu Libor o 0,5 percentného boda na úroveň 0,75-1,75 %. Dôvodom bol neustále rastúci kurz CHF ohrozujúci exportnú výkonnosť hospodárstva. V roku 2004 sa kurz EUR udržoval na úrovni 1,5187. K 30.9.2005 bola sadzba LIBOR vo výške 0,79 % .