FINANČNÝ SYSTÉM

Za rok 2004 bol dosiahnutý prebytok bežného účtu platobnej bilancie vo výške 65 069 mil. CHF, čo bolo o 15 % viac ako v r. 2003. Celkové menové rezervy za rok 2004 doisahli 84 754 mil. CHF (za rok 2000 to bolo 87 877 mil.). V tom zlaté rezervy tvorili 21 639 mil. CHF, aj napriek rozpusteniu ich časti v objeme 1 400 ton a v hodnote 21 mld. CHF (v roku 2000 to bolo 34 725 mil.).
Vzhľadom k tomu, že Švajčiarska konfederácia je tradičným vývozcom kapitálu i veriteľskou krajinou, o zahraničnej zadĺženosti sa nehovorí.

Švajčiarsko ťahá za sebou zadĺženosť verejného sektoru, spôsobenú najmä finančnou náročnosťou sociálneho zabezpečenia. Spolok vykazuje za roky 2003 a 2004 deficit 0,6 resp. 0,8 % HDP (2 801 resp. 3 466 mil. CHF), vrátane sociálneho zabezpečenia, čím sa s ľahkosťou dodržiava maastrichtská hranica 3 %.

V decembri 2001 schválilo obyvateľstvo Švajčiarska v referende zavedenie dlhovej brzdy v štátnom rozpočte a zakotvenie tejto povinnosti do ústavy Švajčiarska. Cieľom dlhovej brzdy je zabrániť chronickým štrukturálnym rozpočtovým deficitom a zabepečiť zavedenie anticyklickej politiky, podporujúcej konjunkturálny vývoj. Zavedenie dlhovej brzdy od r.2003 znamená vyrovnaný rozpočet počas celého konjunkturálneho cyklu. V prípade, ak sa v danom roku dosiahne lepší výsledok, než bol rozpočtovaný, budú plynúť finančné prostriedky na vyrovnávací účet.
Vklady vykazované NB Švajčiarskej konfederácie dosahovali v roku 2004 207 498 mil. CHF (2003, 201 555), množstvo peňazí M1 = 287 884 mil. (2003, 273 545), M2 = 495 382 mil. (2003, 475 100), M3 = 561 505 mil. CHF (2003, 544 906).



2. Členstvo v medzinárodných organizáciách a účasť v integračných procesoch

EZVO - Európske združenie voľného obchodu

Švajčiarsko je členom od r. 1960. Po r. 1995 členmi zostalo len Švajčiarska konfederácia, Nórsko, Island a Lichtenštajnsko. V roku 1992 uzavrelo dohodu o Európskom hospodárskom priestore s EÚ, avšak Švajčiarsko nie je členom dohody. Švajčiarsko cez EZVO nasleduje kroky EÚ – napr. v uzatváraní zmlúv o zónach voľného obchodu, aby nebolo znevýhodňované oproti krajinám EÚ. Osobitne silnejú v tejto súvislosti aktivity EZVO mimo európskeho priestoru. V roku 2000 tak EZVO uzavrelo s Mexikom prvú transatlantickú dohodu o zóne voľného, podpísalo dohodu o hospodárskej spolupráci s krajinami Mercosur (Brazília, Argentína, Paraguaj, Uruguaj). EZVO podpísalo dohody o zóne voľného obchodu s Jordánskom a Chorvátskom. V júni 2002 podpísalo Švajčiarska konfederácia spolu s ďalšími štátmi EFTA rozsiahlu Dohodu o zóne voľného obchodu so Singapúrom. Ide o prvú európsku dohodu o zóne voľného obchodu s ázijským partnerom a prvú dohodu, ktorá zároveň rozsiahle upravuje prístup na trh investícií a ich ochranu.

OECD- Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj

Švajčiarska konfederácia je členom OECD od r. 1961, pravidelne sa zúčastňuje rokovaní výborov a realizuje odporučenia na zlepšenie hospodárskeho rozvoja, poskytované sekretariátom OECD.

WTO - Medzinárodná obchodná organizácia

Členom WTO je Švajčiarska konfederácia od r. 1995 (predtým členom GATT). Švajčiarsko patrí ku zakladajúcim 22 členom medzinárodnej dohody o verejnom obstarávaní. Patrí ku 72 krajinám, ktoré podpísali dohodu WTO o liberalizácii trhu s telekomunikáciami. Na pôde WTO patrí Švajčiarska konfederácia spolu s Japonskom, Južnou Kóreou, Nórskom a Mauríciom ku skupine tzv. multifunkcionalistov, zdôrazňujúcich neobchodné aspekty a multifunkčný charakter poľnohospodárstva, t.j. podpora ochrany krajiny, dotváranie výzoru krajiny, efektívne využívanie zdrojov a pod.

Švajčiarska konfederácia a EÚ

Švajčiarska konfederácia sa plne angažuje v bilaterálnych rokovaniach s EÚ i keď sa obyvateľstvo v referende v r. 1992 vyslovilo proti vstupu krajiny do Európskeho hospodárskeho priestoru s EÚ. V októbri 1999 bol v parlamentom schválený komplex 7 bilaterálnych dohôd s EÚ: o poľnohospodárstve, voľnom pohybe osôb medzi Švajčiarska konfederácia a EÚ, o vede a výskume, verejnom obstarávaní, technických prekážkach obchodu, leteckej doprave a o pozemnej doprave. Celoštátne referendum dňa 4. marca 2001 odmietlo v súlade s očakávaniami vlády okamžité začatie rokovaní o vstupe do EÚ. Vláda dňa 16. 5. 2001 schválila