Cestovný ruch tvoril v roku 2003 5,1 % HDP. Výkony samotných hotelov a reštaurácií tvoria asi 2,8 % HDP a CR sa podieľa na zamestnanosti podielom 6,8 %. Na príjmoch z aktívneho cestovného ruchu sa cudzinci podieľajú 57 percentami a domáci hostia podielom 43 %. Z hľadiska exportu sa medzi ostatnými odvetviami umiestňuje na 3. mieste. Príjmy z cestovného ruchu dosiahli v roku 2004 od zahraničných návštevníkov 12 949 a od domácich 9 656 mil. CHF.

Do terciálnehého sektora zaraďujeme aj bankovníctvo a poisťovníctvo:
Banky vytvárajú 13,4 % národného dôchodku Švajčiarska. Vo vzťahu ku zahraničiu vytvárajú ročne aktívum cca 20 miliárd CHF. Na daniach plynie z bankového sektora do spolkového rozpočtu ročne asi 8 miliárd CHF. Bankový sektor možno rozdeliť do nasledujúcich kategórií: Švajčiarska národná banka, veľké banky (UBS, Credit Suisse Group), kantonálne banky (najsilnejšia Zürcher Kantonalbank), regionálne banky a sporiteľne, Raiffeisenbanky a zapožičiavacie pokladne, ostatné banky, finančné spoločnosti, filiálky zahraničných bánk, súkromné banky, Ústredie zástavných listov a Banka zástavných listov, Ústredná banka Švajčiarskeho zväzu Raiffeisenbank. Poisťovacie spoločnosti sa podieľajú na HDP s 2,5 %, na zamestnanosti 1,7 % a ich príjmy z prémií predstavujú okolo 126 miliárd CHF.



5. Charakteristika zahraničného obchodu Švajčiarskej konfederácie

5.1. Dovozný a vývozný režim v krajine

Švajčiarsko ako člen WTO a EZVO presadzuje systematickú liberalizáciu obchodu.

1. Vývozná politika Švajčiarska je veľmi liberálna. Švajčiarsko neuplatňuje žiadne exportné dane, poplatky a clá. Kontrola, obchodné obmedzenia a vydávanie licencií sa týkajú komodít, súvisiacich s bezpečnosťou, ekológiou a s plnením medzinárodných záväzkov zo zmlúv a konvencií. Licencie sú požadované u zbraní, tovarov s dvojakým použitím (dual-use goods) pre výrobu konvenčných zbraní a zbraní hromadného ničenia a na komerčné exporty niektorých výrobkov obsahujúcich zlato.

2. Dovozná politika Švajčiarska je tiež veľmi liberálna, len na malú časť výrobkov sú potrebné povolenia, aby sa mohli uskutočniť opatrenia k ochrane domáceho poľnohospodárstva vo forme množstevných dovozných obmedzení a opatrenia za účelom vykonania štátnej kontroly (osivá, ochrana zdravia a života ľudí), kontrola z dôvodu hospodárskeho zásobovania krajiny a pod.

a. Povoľovacie konania/licencie a ďalšie netarifné obmedzenia
Štát si však ponechal v istých oblastiach možnosť uplatnenia určitých zásahov, ako sú obmedzenia dovozu, colné kontingenty, povolenia na dovoz a monopolné poplatky (na alkohol). Nepoužívajú sa dovozné kvóty a prirážky. Ku chráneným oblastiam patrí agrárny sektor (najmä ovocie, zelenina, mäso, mäsové produkty, víno, kvety, obilie, krmivá, cukor), ochrana verejného života a zdravia a bezpečnostné politické opatrenia.

b. Špecifiká dovozu v prípade Dohôd o voľnom obchode, doklad o pôvode
V súčasnosti 80-90 % všetkých dovozov spadá pod dohody o voľnom obchode, ktoré Švajčiarsko uzavrelo s najdôležitejšími obchodnými partnermi a zoskupeniami (s EÚ a EFTA) vrátane SR. Dovoz priemyselných výrobkov je zaťažený nulovým clom, poľnohospodárske výrobky zníženým clom. Pre určenie colnej úľavy resp. oslobodenia od cla je potrebné do hodnoty 6 000,- ECU uviesť na účte prehlásenie o pôvode tovaru. Pri vyšších sumách je potrebné predložiť preferenčný doklad na formulári EUR1.

c/ Colný systém, tarify
Švajčiarsky colný systém používa nomenklatúru harmonizovaného systému. Podľa tejto tarifnej schémy je vybudovaná i colná tarifa EÚ a SR. Švajčiarsko využíva hmotnostný colný systém; brutto hmotnosť, tzv. tarra príplatok -príplatok za obal k netto hmotnosti, ktorý môže činiť 1-20 % z netto hmotnosti.
Zvláštne colné zóny, ako zóny voľného obchodu, prístavy voľného obchodu, v ktorých nepreclený tovar možno voľne ručne alebo priemyselne spracovávať, švajčiarske colné právo nepripúšťa.


5.2. Programy podpory zahraničného obchodu

5.2.1. Špecializované inštitúcie:

1. OSEC (Business Network Switzerland) – organizácia na podporu exportu a obchodu.
2. SOFI (Swiss Office for Foreign Investment) – organizácia na podporu zahraničných investícií.
3. 19 kantonálnych obchodných a priemyselných komôr
4. Zmiešané obchodné komory – pôvodne existovala aj samostatná Švajčiarsko-slovenská obchodná komora. V roku 1999 bola