Švajčiarsko, bilaterálne vzťahy so Slovenskom

ŠVAJČIARSKÁ KONFEDERÁCIA


1. Charakteristika Švajčiarskej konfederácie

1.1. Základné informácie o Švajčiarska

Švajčiarsko je spolková federatívna republika, výkonná moc je v rukách sedemčlennej federálnej vlády. Krajina je rozčlenená na kantóny, ktoré majú vlastnú vládu, parlament a v mnohých oblastiach aj vlastnú legislatívu. Švajčiarsko je známe polopriamou a priamou demokraciou, kde sa referendum koná pri všetkých zmenách ústavy a ústavných zákonov. Neutralitu vyhlásila krajina po vypuknutí 1. svetovej vojny.

POLOHA: Švajčiarsko je vnútrozemský štát v juhozápadnej časti strednej Európy. Väčšina jeho územia sa rozkladá v Alpách a ich podhoria.

ROZLOHA: 41 293 km, zaraďuje sa medzi malé Európske štáty.

HRANICE: Na severe hraničí s Nemeckom, na západe s Francúzskom, na juhu a juhovýchode s Talianskom, na severovýchode s Rakúskom a Lichtenštajskom. Celková dĺžka hraníc je 1858 km. Najdlhšiu hranicu má s Talianskom – 741 km a s Francúzskom – 571 km. Hranice s Nemeckom merajú 362, s Rakúskom 165 a s Lichtenštajskom 41 km.

Švajčiarsko má povrch najhornatejší zo všetkých štátov Európy. Vyznačuje sa veľkými rozdielmi v nadmorských výškach. Je tvorené tromi veľkými geologickými útvarmi presahujúcimi hranice štátu: Alpy zaberajú 60 % povrchu, severne od nich medzi Bodamským a Ženevským jazerom sa rozkladá Švajčiarska plošina a zaberá 30% a 10 % zaberá vrásové pohorie Švajčiarska Jura. Na území štátu nie sú nížiny.

PODNEBIE: mierne, na prechode medzi oceánskym a kontinentálnym Silne ovplyvňované výškou. Pre Alpy je charakteristický suchý a teplý vietor fohn, ktorý na jar urýchľuje topenie snehu a na jeseň dozrievanie viniča. V Alpách je 1000 až 3000 mm zrážok ročne, najviac na západných svahoch, vnútorné doliny, ako je Valais a Engadin, sú suché. Najteplejšie oblasti sú na juhu a juhozápade. Čistý vzduch a veľa slnečného žiarenia využíva mnoho svetoznámych klimatických kúpeľov.

VODSTVO: Najdlhšie rieky: Rýn a jej prítok Aare (odvodňujú 70% Švajč. do Sev. mora). Ľadovcová Rhôna odvodňuje 16% územia do Stredozemného mora.
Najväčšie jazerá: hraničné Ženevské, Bodamské, Lago Mggiore (ktoré je zároveň aj najnižším bodom – 195 m), Neuchatelské, Vierwaldstattské a Zurišské. Švajčiarsko má vyše 2000 jazier.

OBYVATEĽSTVO: Počet obyv. z roku 1998 je 7,3 mil. Hustota zaľudnenia 177 ob./km. Národnostná štruktúra: nemecká nár. 65%, francúzska 18%, talianská 10%, rétorománska 1%, ostatné 6%. Religiózna štruktúra: rímskokatolíci 46%, protestanti 40%, ateisti 9%, moslimovia 1,5%, židia 0,3%. Slobodu náboženského vyznania zaručuje ústava. Prirodzený prírastok zaznamenáva trvalý pokles. To sa odráža na vekovom zložení obyv., klesá počet mladých ľudí. Priemerná dĺžka života je u mužov 74 rokov a u žien 81 rokov. Nezamestnanosť vo Švajč. je iba takmer 5% (z r. 1997).

SÍDLA: Najväčšie mestá: Zurich 855 tis., Ženeva 405 tis., Basel 365 tis., Bern 310 tis., Lausanne 260 tis..

ŠTÁTNE ZRIADENIE: Švajčiarsko je federatívna republika, ktorú tvorí 20 plnoprávnych kantónov a 6 polokantónov. Každý kantón má vlastnú ústavu, parlament i vládu. Najvyššiu zákonodarnú moc má dvojkomorové Spolkové zhromaždenie.
Úradnými jazykmi sú nemčina (64%), francúština (19%), taliančina (8%), rétorománština (0,8%).


1.2. Vývoj politickej situácie

Nosnou myšlienkou zahraničnej politiky Švajčiarska v súčasnosti je „ochrana švajčiarskych záujmov v integrujúcom sa svete“.
Veľký význam malo rozhodnutie švajčiarskych občanov, ktorí v referende v marci 2002 súhlasili so vstupom krajiny do OSN. Prijatie sa uskutočnilo na úvod Valného zhromaždenia v r. 2002.

Z hľadiska integračnej perspektívy ŠK malo veľký význam prijatie bilaterálnych dohôd medzi ŠK a EÚ v októbri 1999. Bilaterálne dohody sa týkajú voľného pohybu osôb, leteckej a pozemnej dopravy, výskumu a vývoja, poľnohospodárskych výrobkov, obchodu a technických prekážok pri verejnom obstarávaní.
Druhý balík bilaterálnych dohôd (Bilaterale II) s EÚ bol v parlamente schválený v r. 2004. Balík obsahuje služby, dôchodky, spracované poľnohospodárske produkty, zdaňovanie úrokov, životné prostredie, štatistiku, média, vzdelávanie a odbornú prípravu a mládež, právnu pomoc pri daňových podvodoch. Dohody zo Schengenu a Dublinu boli schválené v referende v júni 2005. Rozšírenie voľného pohybu pracovných síl o desať nových členských krajín úspešne prešlo referendom v septembri 2005. ŠK sa však s EÚ zhoduje na potrebe prechodného obdobia. Pôvodné štáty EÚ majú možnosť uplatniť prechodné obdobie až do 7 rokov.

Hlava štátu: spolkový prezident Samuel Schmid. Volí sa na každý rok zo 7-člennej vlády podľa princípu rotácie. Je súčasne aj predsedom vlády

Výkonná moc: vláda (Spolková rada - Bundesrat) predsedá spolkový prezident, ktorý i naďalej zastáva funkciu ministra (spolkového radcu) svojho rezortu.

Zákonodarná moc: Zjednotené spolkové zhromaždenie zložené z Národnej rady (200 poslancov) a Stavovskej rady (zastúpenie kantónov po dvoch z každého kantónu a po jednom z každého polkantónu, spolu 46 poslancov).

Hlavné politické strany: Kresťansko-demokratická strana, Strana radikálnych slobodných demokratov, Švajčiarska ľudová strana, Sociálnodemokratická strana, Strana zelených.

Náboženstvo: 46,2 % katolíkov, 40 % protestantov (väčšinou kalvínov), 2,2 % moslimov, 0,3 % židov. Zvyšok sú príslušníci iných náboženstiev a ľudia bez vyznania.


1.3. Charakteristika hospodárstva Švajčiarska pomocou makroekonomických ukazovateľov

Peňažná jednotka: švajčiarsky frank (CHF) = 100 rapov/centimov/centesim.
HDP: 251,9 bil. USD (2004).
HDP na obyvateľa: 33 800 USD.
Podiel na tvorbe HDP: poľnohospodárstvo 4%, priemysel 34%, služby 62%.
Miera nezamestnanosti: 3,9 % (2004).
Miera inflácie: 0,9 %.
HDP v roku 2004 vzrástol o 1,7 %. Na rok 2005 je prognózovaný reálny rast HDP 1,6 %.

Inflácia v roku 2004 činila 0,8 % a na rok 2005 je prognózovaná vo výške 1,2 %. Švajčiarska národná banka opustila začiatkom r. 2000 dlhodobo udržiavaný rámec pre politiku stanovovania ročného cieľa prostredníctvom menových agregátov a nahradila ho strednodobým udržiavaním inflačného cieľa na tri roky. Cenová stabilita je definovaná ako miera CPI (Consumer Prices Index) nepresahujúci 2 %, čo je v súlade s definíciou, prijatou Európskou centrálnou bankou.

Nezamestnanosť od r. 1997, kedy dosiahla maximum (5,2 %, 188 304 nezamestnaných a 244 695 hľadajúcich prácu)), výrazne poklesla. V r. 2001 až na mimoriadne nízku úroveň 1,7 %. Od tohto roku sa začínajú prejavovať niektoré nepriaznivé tendencie, ako zvýšenie počtu dlhodobo nezamestnaných a nárast práce na redukovaný pracovný výkon a tak narástla nezamestnanosť na úroveň 3,9 % (153 093 nezamestnaných a 220 508 hľadajúcich prácu).

Pre vývoj kurzu CHF bol rozhodujúci štart eura v r. 1999. V priebehu roka 2000 sa voči nemu zhodnotil na úroveň 1,52 CHF/Euro. Odbory v januári 2002 požiadali Národnú banku (SNB) o oslabenie CHF voči euru a udržiavanie fluktuačného pásma medzi 1,5 až 1,6 CHF za euro z obavy pred stagnáciou krajiny. S novou menovou politikou SNB zvolila novú referenčnú úrokovú sadzbu CHF – 3 mesačnú úrokovú sadzbu LIBOR. Dňa 2.5.2002 bola SNB nútená znížiť cieľové pásmo pre 3 mesačnú úrokovú sadzbu Libor o 0,5 percentného boda na úroveň 0,75-1,75 %. Dôvodom bol neustále rastúci kurz CHF ohrozujúci exportnú výkonnosť hospodárstva. V roku 2004 sa kurz EUR udržoval na úrovni 1,5187. K 30.9.2005 bola sadzba LIBOR vo výške 0,79 % .
Makroekonomický vývoj:
Kategória 2000 2001 2002 2003 2004 2005¹
Rast HDP (%) 3,6 1,0 0,4 - 0,4 1,7 1,6
HDP (mld. CHF) ² 415 529 422 485 431 064 433 366 441 167 -
HDP/obyv. (CHF) - - 59 043 58 818 59 469 -
Inflácia (%) 1,6 1,0 0,6 0,6 0,8 1,2
Saldo bež. účtu (% HDP) ³ 12,4 8,0 8,5 13,2 12,6 -
Rozpočtový defic. (% HDP) + 2,4 + 0,9 + 0,1 - 1,5ª - 0,8ª -
Celk. verej. dlh (mld. CHF) 207 500 213 349 234 830 241 228 247 076ªª 252 000ªª
Celk. verej. dlh (% HDP)ªªª 49,9 50,5 54,5 55,5 55,6 54,0
Prílev PZI (mld. CHF) 142 055 148 887 173 085 200 159 - -
Invest. v zahr. (mld. CHF) 381 910 425 280 406804 423 706 -
Zákl. úrok sadzba (%) 5,875 3,750 2,750 2,250 2,510 2,420
Priemer. mesačne mzda ªªªª 5 191 5 321 5 417 5 493 - -
Počet obyvateľov (mil.) - 7,1976 7,2557 7,3139 7,4187 -
Mestské obyvateľstvo (%) 73,0 73,1 73,2 73,2 73,2 -
Priem. dĺžka života ženy (r.) 82,6 82,8 83,0 83,0 83,0 -
Priem. dĺžka života muži (r.) 76,9 77,2 77,6 77,9 77,9 -
Zárobkove činné osoby (tis.) - - 4 180 4 175 4 185 4 154¹¹
Z toho cudzinci - - 1 050 1 046 1 059 1 049¹¹
Celkove ženy - - 1 853 1 856 1 859 1 847¹¹
Celkove muži - - 2 327 2 320 2 326 2 307¹¹
Nezamestnanosť (%) 1,8 1,9 2,5 3,7 3,9 3,9
Výmenný kurz CHF k EUR 1,5578 1,5103 1,4670 1,5210 1,5437 1,54*
Výmenný kurz Sk k CHF** 27,423 29,181 28,651 27,551 26,171 24,799***


Kurz Sk - MH SR

¹Predpoveď
²Podľa použitia, nominálny
³CH má prebytkový bežný účet platobnej bilancie
ª Len spolok
ªª 2004-odhad, 2005-rozpočet
ªªª Celkove spolok, kantóny aj obce
ªªªª Hrubá
¹¹ 1. štvrťrok predbežne
* Jún 2005
** Priemer január-december
*** Priemer september 2005



Základné ekonomické ukazovatele (medziročná zmena v %)
2000 2001 2002 2003 2004* 2005*
Súkromná spotreba 2,5 2,0 0,7 0,9 1,2 1,8
Celkový vnútorný dopyt 2,9 1,0 -0,6 0,7 0,9 1,9
Vývoz 12,2 0,2 -0,5 -1,4 3,8 5,9
Dovoz 9,5 2,2 -3,1 -0,1 4,4 6,5
HDP (v bežných cenách) 3,7 1,0 0,2 -0,5 1,2 1,8
Inflácia (v %) -- 1,0 0,6 0,6 0,3 0,2
Miera nezamestnanosti (v %) -- 2,5 3,1 3,9 3,9 3,6
Bilancia bežného účtu (% HDP) -- 8,9 9,3 9,4 8,9 9,2
* - prognóza OECD
Zdroj: SNB, OECD
FINANČNÝ SYSTÉM

Za rok 2004 bol dosiahnutý prebytok bežného účtu platobnej bilancie vo výške 65 069 mil. CHF, čo bolo o 15 % viac ako v r. 2003. Celkové menové rezervy za rok 2004 doisahli 84 754 mil. CHF (za rok 2000 to bolo 87 877 mil.). V tom zlaté rezervy tvorili 21 639 mil. CHF, aj napriek rozpusteniu ich časti v objeme 1 400 ton a v hodnote 21 mld. CHF (v roku 2000 to bolo 34 725 mil.).
Vzhľadom k tomu, že Švajčiarska konfederácia je tradičným vývozcom kapitálu i veriteľskou krajinou, o zahraničnej zadĺženosti sa nehovorí.

Švajčiarsko ťahá za sebou zadĺženosť verejného sektoru, spôsobenú najmä finančnou náročnosťou sociálneho zabezpečenia. Spolok vykazuje za roky 2003 a 2004 deficit 0,6 resp. 0,8 % HDP (2 801 resp. 3 466 mil. CHF), vrátane sociálneho zabezpečenia, čím sa s ľahkosťou dodržiava maastrichtská hranica 3 %.

V decembri 2001 schválilo obyvateľstvo Švajčiarska v referende zavedenie dlhovej brzdy v štátnom rozpočte a zakotvenie tejto povinnosti do ústavy Švajčiarska. Cieľom dlhovej brzdy je zabrániť chronickým štrukturálnym rozpočtovým deficitom a zabepečiť zavedenie anticyklickej politiky, podporujúcej konjunkturálny vývoj. Zavedenie dlhovej brzdy od r.2003 znamená vyrovnaný rozpočet počas celého konjunkturálneho cyklu. V prípade, ak sa v danom roku dosiahne lepší výsledok, než bol rozpočtovaný, budú plynúť finančné prostriedky na vyrovnávací účet.
Vklady vykazované NB Švajčiarskej konfederácie dosahovali v roku 2004 207 498 mil. CHF (2003, 201 555), množstvo peňazí M1 = 287 884 mil. (2003, 273 545), M2 = 495 382 mil. (2003, 475 100), M3 = 561 505 mil. CHF (2003, 544 906).



2. Členstvo v medzinárodných organizáciách a účasť v integračných procesoch

EZVO - Európske združenie voľného obchodu

Švajčiarsko je členom od r. 1960. Po r. 1995 členmi zostalo len Švajčiarska konfederácia, Nórsko, Island a Lichtenštajnsko. V roku 1992 uzavrelo dohodu o Európskom hospodárskom priestore s EÚ, avšak Švajčiarsko nie je členom dohody. Švajčiarsko cez EZVO nasleduje kroky EÚ – napr. v uzatváraní zmlúv o zónach voľného obchodu, aby nebolo znevýhodňované oproti krajinám EÚ. Osobitne silnejú v tejto súvislosti aktivity EZVO mimo európskeho priestoru. V roku 2000 tak EZVO uzavrelo s Mexikom prvú transatlantickú dohodu o zóne voľného, podpísalo dohodu o hospodárskej spolupráci s krajinami Mercosur (Brazília, Argentína, Paraguaj, Uruguaj). EZVO podpísalo dohody o zóne voľného obchodu s Jordánskom a Chorvátskom. V júni 2002 podpísalo Švajčiarska konfederácia spolu s ďalšími štátmi EFTA rozsiahlu Dohodu o zóne voľného obchodu so Singapúrom. Ide o prvú európsku dohodu o zóne voľného obchodu s ázijským partnerom a prvú dohodu, ktorá zároveň rozsiahle upravuje prístup na trh investícií a ich ochranu.

OECD- Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj

Švajčiarska konfederácia je členom OECD od r. 1961, pravidelne sa zúčastňuje rokovaní výborov a realizuje odporučenia na zlepšenie hospodárskeho rozvoja, poskytované sekretariátom OECD.

WTO - Medzinárodná obchodná organizácia

Členom WTO je Švajčiarska konfederácia od r. 1995 (predtým členom GATT). Švajčiarsko patrí ku zakladajúcim 22 členom medzinárodnej dohody o verejnom obstarávaní. Patrí ku 72 krajinám, ktoré podpísali dohodu WTO o liberalizácii trhu s telekomunikáciami. Na pôde WTO patrí Švajčiarska konfederácia spolu s Japonskom, Južnou Kóreou, Nórskom a Mauríciom ku skupine tzv. multifunkcionalistov, zdôrazňujúcich neobchodné aspekty a multifunkčný charakter poľnohospodárstva, t.j. podpora ochrany krajiny, dotváranie výzoru krajiny, efektívne využívanie zdrojov a pod.

Švajčiarska konfederácia a EÚ

Švajčiarska konfederácia sa plne angažuje v bilaterálnych rokovaniach s EÚ i keď sa obyvateľstvo v referende v r. 1992 vyslovilo proti vstupu krajiny do Európskeho hospodárskeho priestoru s EÚ. V októbri 1999 bol v parlamentom schválený komplex 7 bilaterálnych dohôd s EÚ: o poľnohospodárstve, voľnom pohybe osôb medzi Švajčiarska konfederácia a EÚ, o vede a výskume, verejnom obstarávaní, technických prekážkach obchodu, leteckej doprave a o pozemnej doprave. Celoštátne referendum dňa 4. marca 2001 odmietlo v súlade s očakávaniami vlády okamžité začatie rokovaní o vstupe do EÚ. Vláda dňa 16. 5. 2001 schválilana predloženie obyvateľstvu druhý balík dohôd, ktorý krajine zabezpečí ďalšie prepojenie na bezpečnostný, hospodársky a sociálny systém EÚ. Tento balík obsahuje 10 oblastí : liberalizáciu oblasti služieb, zdaňovanie dôchodcov z krajín EÚ v ŠK (polovica do materskej krajiny, polovica pre Švajčiarsku konfederáciu), exportné subvencie pre poľnohospodárske produkty, vstup Švajčiarska do Agentúry ŽP EÚ, výmena štatistických údajov, vstup Švajčiarska do programu EÚ v oblasti vzdelávania a práce s mládežou, vstup Švajčiarska do systému podpory filmu v EÚ, požiadavka EÚ-zlepšenie právnej pomoci pri boji proti pašovaniu, požiadavka EÚ-poskytnutie garancie, že sa bude dodržiavať EÚ navrhovaný systém zdaňovania výnosov z úrokov ako opatrenie proti daňovým únikom, požiadavka Švajčiarka-vstup Švajčiarska konfederácia do Schengenskej a Dublinskej dohody v období od 3-5 rokov.

OBSE - Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe

Švajčiarska konfederácia sa aktívne zapája do činnosti OBSE a podieľa sa na mierových riešeniach v ohniskách napätia.

OSN

Referendum o vstupe do OSN dňa 3.3. 2002 rozhodlo tesnou väčšinou o členstve Švajčiarska v OSN. Za riadneho člena OSN bolo Švajčiarsko prijaté na valnom zhromaždení OSN 10. septembra 2002.

Švajčiarska konfederácia a NATO

Od novembra 1997 má Švajčiarska konfederácia svoju misiu pri NATO v Bruseli. Švajčiarsko prioritou je zotrvanie v súčasnej forme neutrality. Švajčiarsko sa však zúčastňuje na niektorých programoch, konkrétne na plnení programu Partnerstva za mier PzM, ktorého členom je na základe rámcovej dohody o pristúpení Švajčiarska ku PzM z mája 1997. V referende v júni 2001 obyvateľstvo odsúhlasilo ozbrojenie Švajčiarskych vojakov nasadených v mierových jednotkách OSN a OBSE a možnosť širokej medzinárodnej spolupráce pri vzdelávaní v armáde od r.2002.

Ďalšie členstvo

Od r. 1963 je Švajčiarsko členom Rady Európy, od r. 1992-Medzinárodného menového fondu a Svetovej banky. Švajčiarsko je ako člen veľmi aktívna aj v ďalších medzinárodných finančných inštitúciach, ako sú: Európska banka pre obnovu a rozvoj (EBRD), Medzinárodná finančná spoločnosť (IFC), Multilaterálna agentúra pre poistenie investícií (MIGA), Africká rozvojová banka (AFDB), Ázijská rozvojová banka (ASDB), Medziamerická rozvojová banka (IDB), Medziamerická investičná spoločnosť (IIC). ŠK je tiež členom desiatky medzinárodných agentúr a organizácií, ktoré ovplyvňujú hospodársky život krajiny (Svetová poštová únia UPU) a pod.



3. Priame zahraničné investície

Celkové priame investície švajčiarskych firiem v zahraničí

Všetky krajiny mil. CHF 2002 2003*
Priemyselné podniky 135 664 142 827
Podniky služieb 271 140 280 880
Spolu všetky podniky 406 804 423 706
Z toho do krajín: - -
Európa a mimoeur. priem. kraj. 308 705 323 004
EÚ 15 178 665 181 622
EZVO 3 180 3 081
Stredná a Východná Európa 8 783 9 075
Severná Amerika 82 219 84 557
Ostatné mimoeur. priem. kraj.¹ 14 661 19 461
Ázia² 23 367 17 245
Stredná a Južná Amerika³ 9 005 9 644
Rozvojové krajiny 65 728 73 814
Ostatná Ázia 5 448 5 813
Stredná a Južná Amerika 58 036 65 847
Afrika 2 244 2 153
*Celkový stav investícií v r. 2004 zatiaľ SNB nezverejnila
¹Austrália, Japonsko, Nový Zéland, Južná Afrika
²Hongkong, Južná Kórea, Malajzia, Filipíny, Singapúr, Taiwan, Thajsko
³Argentína, Brazília, Chile, Mexiko

Podľa údajov Eurostatu je Švajčiarska konfederácia druhým najväčším investorom v Európe. Zo Švajčiarska pochádza 1/5 dlhodobých investícií v EÚ. Objemom investícií na obyvateľa sa zaraďuje Švajčiarsko na 6.-7. mieste vo svete. Celkové investície švajčiarskych priemyselných podnikov a podnikov služieb v zahraničí v roku 2004 činili 32 505 mil. CHF. Najviac investícií smerovalo do krajín EÚ, 13 509, do Severnej Ameriky 9 485 a do Ázie 5 329 mil. CHF.

PZI zo Švajčiarska v SR predstavovali k 30.6.2005 výšku 5 426 mil. Sk (okolo 217 mil. CHF). Celý objem bol investovaný v podnikovej sfére, t.j. mimo bánk. Týmto objemom investícií sa Švajčiarsko zaraďuje na 11. miesto v poradí zahraničných investorov v SR. 68 podnikov malo k 30.9.2004 vyšší podiel švajčiarskeho kapitálu ako 1 mil. Sk.

K podnikom s najväčšou švajčiarskou kapitálovou účasťou patria:

Rhodia Industrial Yarns Slovakia a.s., Humenné – výroba priemyselných vlákien,
Nestlé Food s.r.o., Prievidza – výroba potravinárskych produktov, zmena na Kraft Foods Slovakia, Vetropack Nemšová (kúpou Skloobalu Nemšová),
Rieker Obuv, s.r.o., Komárno – výroba obuvi,
Hubertus s.r.o. Gerlachov-hotelové služby a obchod s rôznym druhom tovaru,
Gemtex a.s., Rožňava – výroba dámskej konfekcie a spodnej bielizne,
Merck Bratislava, s.r.o. - veľkoobchod s kozmetikou a chemickými surovinami a polovýrobkami,
Zürich poisťovňa, a.s., Bratislava – poistné služby v oblasti neživotného poistenia,
SIKA Slovensko s.r.o. Bratislava – obchod s výrobkami stavebnej chémie,
FTC a.s. Nová Baňa – drevárska výroba,
Hasit Slovakia s.r.o. Malacky – výroba stavebných materiálov,
Rehau s.r.o., Bratislava - predaj zahraničných výrobkov z plastov v SR, I
nprokom, s.r.o., Bratislava - pranie, chemické čistenie a farbenie textílií a kožušín,
Bell Zvolen, a.s., Bratislava - výroba repkového oleja (prevádzka vo Zvolene),
Ekotrading-Ingflow a.s., Bratislava - vývoj systémov pre diaľkové ovládanie tlačiarenských strojov (hlavne na export),
Jeska a.s., Skalica – výroba guličkových a iných ložísk,
ELV Produkt a.s., Senec – výroba betónových a oceľových stožiarov, stĺpov, chodníkových dlaždíc, elektrických rozvádzačov,
Melcher s.r.o., Dubnica nad Váhom – komponenty do elektrických vypínačov,
Jacobs Suchard Bratislava – výroba čokoládových cukroviniek,
Asea Brown Boveri, s.r.o., Bratislava - veľkoobchod so strojmi a technickými potrebami,
Hiro-Ecomix a.s., Rohožník - výroba tehál, pálenej krytiny a kameniny pre stavebníctvo (registrované však ako nemecká investícia),
Menzi Muck Slovakia a.s. Nitra - výroba častí lopatkových bágrov
UMC (Universal Media Corporation) Slovakia, Nové Mesto nad Váhom, investícia spoločnosti Sky Media Manufacturing, Yvonand, výroba digitálnych mechaník nosičov informácií (CD, DVD).

Priame zahraničné investície v ŠK , vrátane firiem zo SR

Všetky krajiny mil. CHF 2002 2003*
Spolu všetky podniky 173 085 200 159
Z toho z krajín: - -
Európa a mimoeur. priem. kraj. 169 471 196 638
EÚ 15 99 680 112 022
EZVO 175 1 097
Zvyšok Európy 623 808
Severná Amerika 67 544 81 439
Ostatné mimoeur. priem. kraj.¹ 1 449 1 271
Rozvojové krajiny 2 507 2 833
Ázia 774 803
Stredná a Južná Amerika 1 647 1 939
Afrika 86 91
*Celkový stav investícií v r. 2004 zatiaľ SNB nezverejnila
¹Austrália, Japonsko, Nový Zéland, Južná Afrika

Dovoz kapitálu do Švajčiarska za rok 2003 predstavoval celkom 22 306 mil. CHF, z toho 13 464 mil. CHF z EÚ a 7 748 mil. CHF zo Severnej Ameriky. Objem zahraničných investícií v ŠK tak dosiahol koncom roku 2003 hodnotu 200 159 mil. CHF, v tom kapitál z krajín EÚ 112 022 mil. CHF a zo Severnej Ameriky 81 439 mil. CHF. V roku 2004 nastal úbytok PZI vo Švajčiarsku v objeme - 2 142 mil. CHF.

Podľa dostupných informácií podnikajú vo Švajčiarsku tri podniky, vytvorené podielom alebo úplne zo slovenského kapitálu:
Petrichem AG -obchod so surovinami a polovýrobkami pre chémiu a farmáciu, umelé hmoty,
Fisto Revision (predtým Kerametal SA) - sprostredkováva obchody na ďalšie teritóriá,
Adela AG - sprostredkovanie obchodných ponúk a dopytov prostredníctvom internetu.
Celkový objem investície sa však považuje za zanedbateľný.

Zahraničný majetok vo Švajčiarsku

mil. CHF 2003 2004
Aktíva na konci roku 2 182 682 2 237 112
Pasíva na konci roku 1 595 413 1 638 611
Čistý majetok 587 269 598 500
Menové rezervy 86 375 84 754

Podporou investícií sa zaoberajú najmä inštitúcie SOFI a OSEC-Business Network Switzerland.


4. Hlavné odvetvia hospodárstva

Primárny sektor

Poľnohospodárstvo: má po priemysel druhoradý význam a nestačí kryť potreby obyvateľstva v zásobovaní potravinami (napr. pšenicou kryje len 50%). Podiala sa celkovo na nominálnom HDP 1,7 %. Poľnohospodárstvo patrí k najviac subvencovaným na svete. Od roku 1990 sa eviduje výskyt choroby BSE. Najdôležitejším odvetvím je živočíšna výroba – chov jatočného dobytka a produkcia mliečnych výrobkov. Pre zásobovanie krmivom majú veľký význam pasienky a horské lúky. Napriek tomu sa musí veľké množstvo krmovín dovážať. Prírodné podmienky (najmä v horských oblastiach) nie sú pre poľnohospodárstvo vyhovujúce. Orná pôda predstavuje približne 8% celkovej plochy Švajčiarska. 25% zaberajú lesy, asi 22% pripadá na lúky a krmovinové plodiny, asi 21% na pasienky a alpínske lúky a pribl. 27% tvorí neproduktívna pôda. V rastlinnej výrobe prevláda vinárstvo, ovocinárstvo a zeleninárstvo. Obilniny a zemiaky sa pestujú najmä na Švajčiarskej plošine, zeleninárstvo a ovocinárstvo je rozvinuté v doline Rhôny a Ticina.


Sekundárny sektor

Energetický priemysel a vodné hospodárstvo sa podieľajú na nominálnom HDP podielom 1,8%. 58 % elektriny sa vyrába v hydroelektrárňach, 42 % v jadrových elektrárňach.

Potravinársky priemysel sa podieľa na HDP 2,2 % na celkovom počte zamestnaných 1,5 %. V rámci odvetvia sa exportuje 15 %. Z dôvodu BSE čiastočne poklesla spotreba hovädzieho mäsa. Rok 2001 priniesol zmeny v štruktúre vína, spôsobené zlúčením importných kontingentov pre biele a červené víno, v dôsledku čoho zosilnel tlak voči domácim výrobcom bieleho vína. Perspektívnym zostáva trh s potravou pre domáce zvieratá. Zvýšila sa spotreba agropotravinárskych výrobkov švajčiarskeho pôvodu a bio-produktov.
Textilný priemysel sa na HDP podieľa s 0,4 %, na zamestnanosti 0,4 %. Exportuje sa až 80 % textilných výrobkov. Je najstarším priemyselným odvetvím, prevláda v ňom malosériová výroba. Odevný priemysel sa na nominálnom HDP aj na zamestnanosti podieľa čiastkou 0,2 %, z výrobkov sa exportuje 31%, avšak dochádza podobne ako u textilného priemyslu k premiestňovaniu výroby do teritórií s lacnejšou pracovnou silou.

Drevársky a nábytkársky priemysel sa na HDP aj na počte zamestnancov podieľa čiastkou 1,6 %; exportuje sa 15 % produkcie. V ŠK je 30 % zalesnenej plochy. Zásoby drevenej hmoty 354 m3/1 ha lesnej plochy sú najväčšie priemerné zásoby v Európe. Ročná spotreba dreva vrátane importu je 7 miliónov m3, z toho dovoz predstavuje asi 35 %.
Papierenský priemysel sa celkovom HDP podieľa spolu s polygrafiou podielom 0,4 %, na celkovej zamestnanosti tiež 0,4%; exportuje 63 % produkcie. Došlo k výraznému prepadu odvetvia.

Polygrafický priemysel sa podieľa na nominálnom HDP s podielom 1,5 %, na celkovej zamestnanosti s podielom 1, 4 %. Exportuje sa 6 % produkcie. Najväčšie tlačiarne sú v rukách novinárskych koncernov.

Chemický a farmaceutický priemysel sa podieľa na HDP 4,1 %, na celkovej zamestnanosti 1,7 %; na export ide 65 % produkcie odvetvia. Patrí k tradičným odvetviam krajiny. Chemický priemysel je sústredený hlavne v oblasti Bazileja a farmaceutický v oblasti Ženevy. Chémii patrí v rebríčku najúspešnejších exportných odvetví druhé miesto.

V hutníckom a kovospracujúcom priemysle, ktorý sa podieľa na HDP 2,3 %, je zamestnaných 2,6% všetkých pracovníkov v NH. V rámci odvetvia sa vyváža 45 % produkcie. Výrobu ocele od r. 1996 reprezentuje po reštrukturalizácii len jedna firma-Swiss Steel AG. Osobitnou oblasťou je výroba hliníka, kde v októbri 2000 došlo k fúzii najväčšieho švajčiarskeho hlinikárskeho koncernu Alusuisse Group s kanadským Alcanom, ktorý sa stal svetovou dvojkou. Fúzia prispela k zvýšeniu konkurencieschopnosti hlinikárskych výrobkov a rastu dopytu po nich.

Strojársky priemysel, výroba dopravných prostriedkov sa na celkovom HDP podieľa 3,4 %, na zamestnanosti 3,1 %. V rámci odvetvia sa exportuje podľa komodít od 75 % do 99 % produkcie (napr. 99 % u textilných strojov). Odvetvie vyrába celú škálu výrobkov od objemných kusov pre energetiku a dopravu až po presné strojárenstvo. Strojársky priemysel je najväčším exportérom Švajčiarska. Vo výrobe textilných strojov bolo Švajčiarsko tretím najväčším exportérom. Vo výrobe obrábacích strojov patrí Švakčiarsko ku svetovým výrobcom a v exporte sa zaraďuje na 5. miesto vo svete. Zbrojárske výrobky patria ku škále strojárskeho priemyslu Švajčiarska. Ich podiel na exporte predstavuje cca 0,2 %. Bol zaznamenaný pokles dopytu z Európy, z Ázie a najmä z USA, ktoré je druhým najväčším odberateľom š. strojárskych výrobkov.

Elektrotechnický priemysel, optika sa na celkovom HDP podieľa 3,5 % a zamestnáva 2,5 % ŠK obyvateľstva. Z produkcie sa vyváža 60 %. V odvetví pôsobí asi 5 200 firiem. Cieľom ŠK je vybudovanie silného softwarového priemyslu.

Hodinársky priemysel, patriaci ku tradičným odvetviam, sa podieľa na HDP 1,2 % a na zamestnanosti 0,8 %. Vyváža 95 % vlastnej produkcie, čím je štvrtým najvýznamnejším exportným odvetvím. Na svetovej výrobe sa podieľa 50 %. V odvetví pôsobí 580 firiem. Stavebný priemysel sa na HDP podieľa 5,2 %, na zamestnanosti 7,5 %. V uplynulých rokoch bol najviac postihnutým odvetvím v dôsledku nadkapacít stavieb (prebytok bytov a kancelárskych priestorov).


Terciálny sektor

Terciálny sektor sa podieľa na HDP dominantnou čiastkou 68,5 %. Doprava a spoje sa podieľajú na HDP s čiastkou 6,3 %, na celkovej zamestnanosti podielom 6,8 %. Železničná sieť využíva 266 tunelov a 5 453 mostov. Projekty v rámci železničnej siete predstavujú najväčšiu investíciu v dejinách ŠK - 30,5 miliárd CHF.

Švajčiarsko sa vyznačuje hustou sieťou diaľnic. Má ich 1840 km, čo predstavuje 87 % celkovo projektovanej siete. Do konca r. 2004 sa preinvestovalo 37 miliárd CHF. Letecká sieť je tiež vyspelá. V marci 2005 bol dovtedy využívaná letecká spoločnosť Swiss odkúpený nemeckou Lufthansou.

Vodná doprava sa uskutočňuje najmä na rieke Rýn a na jazerách (Ženevské, Bodamské, Lago Maggiore, Thunské a Brienz). Hlavným prístavom je Bazilej. Švajčiarske pošty (PTT) a telefóny (Swisscom) sú štátne organizácie. Štátny monopol v oblasti telekomunikácií bol odstránený na základe Dohody o liberalizácii telekomunikácií, uzavretej v rámci WTO. Švajčiarsko patrí ku krajinám s intenzívnym cestovným ruchom vzhľadom na svoje prírodné pomery i z historicko-kultúrneho hľadiska.
Cestovný ruch tvoril v roku 2003 5,1 % HDP. Výkony samotných hotelov a reštaurácií tvoria asi 2,8 % HDP a CR sa podieľa na zamestnanosti podielom 6,8 %. Na príjmoch z aktívneho cestovného ruchu sa cudzinci podieľajú 57 percentami a domáci hostia podielom 43 %. Z hľadiska exportu sa medzi ostatnými odvetviami umiestňuje na 3. mieste. Príjmy z cestovného ruchu dosiahli v roku 2004 od zahraničných návštevníkov 12 949 a od domácich 9 656 mil. CHF.

Do terciálnehého sektora zaraďujeme aj bankovníctvo a poisťovníctvo:
Banky vytvárajú 13,4 % národného dôchodku Švajčiarska. Vo vzťahu ku zahraničiu vytvárajú ročne aktívum cca 20 miliárd CHF. Na daniach plynie z bankového sektora do spolkového rozpočtu ročne asi 8 miliárd CHF. Bankový sektor možno rozdeliť do nasledujúcich kategórií: Švajčiarska národná banka, veľké banky (UBS, Credit Suisse Group), kantonálne banky (najsilnejšia Zürcher Kantonalbank), regionálne banky a sporiteľne, Raiffeisenbanky a zapožičiavacie pokladne, ostatné banky, finančné spoločnosti, filiálky zahraničných bánk, súkromné banky, Ústredie zástavných listov a Banka zástavných listov, Ústredná banka Švajčiarskeho zväzu Raiffeisenbank. Poisťovacie spoločnosti sa podieľajú na HDP s 2,5 %, na zamestnanosti 1,7 % a ich príjmy z prémií predstavujú okolo 126 miliárd CHF.



5. Charakteristika zahraničného obchodu Švajčiarskej konfederácie

5.1. Dovozný a vývozný režim v krajine

Švajčiarsko ako člen WTO a EZVO presadzuje systematickú liberalizáciu obchodu.

1. Vývozná politika Švajčiarska je veľmi liberálna. Švajčiarsko neuplatňuje žiadne exportné dane, poplatky a clá. Kontrola, obchodné obmedzenia a vydávanie licencií sa týkajú komodít, súvisiacich s bezpečnosťou, ekológiou a s plnením medzinárodných záväzkov zo zmlúv a konvencií. Licencie sú požadované u zbraní, tovarov s dvojakým použitím (dual-use goods) pre výrobu konvenčných zbraní a zbraní hromadného ničenia a na komerčné exporty niektorých výrobkov obsahujúcich zlato.

2. Dovozná politika Švajčiarska je tiež veľmi liberálna, len na malú časť výrobkov sú potrebné povolenia, aby sa mohli uskutočniť opatrenia k ochrane domáceho poľnohospodárstva vo forme množstevných dovozných obmedzení a opatrenia za účelom vykonania štátnej kontroly (osivá, ochrana zdravia a života ľudí), kontrola z dôvodu hospodárskeho zásobovania krajiny a pod.

a. Povoľovacie konania/licencie a ďalšie netarifné obmedzenia
Štát si však ponechal v istých oblastiach možnosť uplatnenia určitých zásahov, ako sú obmedzenia dovozu, colné kontingenty, povolenia na dovoz a monopolné poplatky (na alkohol). Nepoužívajú sa dovozné kvóty a prirážky. Ku chráneným oblastiam patrí agrárny sektor (najmä ovocie, zelenina, mäso, mäsové produkty, víno, kvety, obilie, krmivá, cukor), ochrana verejného života a zdravia a bezpečnostné politické opatrenia.

b. Špecifiká dovozu v prípade Dohôd o voľnom obchode, doklad o pôvode
V súčasnosti 80-90 % všetkých dovozov spadá pod dohody o voľnom obchode, ktoré Švajčiarsko uzavrelo s najdôležitejšími obchodnými partnermi a zoskupeniami (s EÚ a EFTA) vrátane SR. Dovoz priemyselných výrobkov je zaťažený nulovým clom, poľnohospodárske výrobky zníženým clom. Pre určenie colnej úľavy resp. oslobodenia od cla je potrebné do hodnoty 6 000,- ECU uviesť na účte prehlásenie o pôvode tovaru. Pri vyšších sumách je potrebné predložiť preferenčný doklad na formulári EUR1.

c/ Colný systém, tarify
Švajčiarsky colný systém používa nomenklatúru harmonizovaného systému. Podľa tejto tarifnej schémy je vybudovaná i colná tarifa EÚ a SR. Švajčiarsko využíva hmotnostný colný systém; brutto hmotnosť, tzv. tarra príplatok -príplatok za obal k netto hmotnosti, ktorý môže činiť 1-20 % z netto hmotnosti.
Zvláštne colné zóny, ako zóny voľného obchodu, prístavy voľného obchodu, v ktorých nepreclený tovar možno voľne ručne alebo priemyselne spracovávať, švajčiarske colné právo nepripúšťa.


5.2. Programy podpory zahraničného obchodu

5.2.1. Špecializované inštitúcie:

1. OSEC (Business Network Switzerland) – organizácia na podporu exportu a obchodu.
2. SOFI (Swiss Office for Foreign Investment) – organizácia na podporu zahraničných investícií.
3. 19 kantonálnych obchodných a priemyselných komôr
4. Zmiešané obchodné komory – pôvodne existovala aj samostatná Švajčiarsko-slovenská obchodná komora. V roku 1999 bolazlúčením siedmich bilaterálnych komôr založená nová Obchodná komora Švajčiarsko-stredná Európa (SEC), zahrňujúca aj SR. V roku 2001 bola v Bratislave po trojročnom úsilí SEC oficiálne otvorená filiálka Obchodnej komory SEC s názvom Obchodná komora Švajčiarsko-Slovenská republika.

Švajčiarsko-slovenská obchodná komora so sídlom v Bratislave má 39 členov, ktorých určitým spôsobom spája švajčiarsky kapitál. Podľa údajov Eurostatu objemom investícií na obyvateľa sa Švajčiarsko zaraďuje na 6. miesto vo svete.

K podnikom s najväčšou kapitálovou účasťou patria Rhodia Industrial Yarns Slovakia v Humennom - výroba priemyselných vlákien, Nestlé Food Prievidza - výroba potravinárskych produktov, dnes už Kraft Foods Slovakia. Kúpou Skloobalu nasleduje Vetropack Nemšová. Výrobou obuvi sa v Komárne zaoberá Rieker a hotelové služby ponúka Hubertus Gerlachov. Výrobe dámskej konfekcie a spodnej bielizne sa venuje Gemtex v Rožňave, veľkoobchodu s kozmetikou a chemickými surovinami a polovýrobkami bratislavský Merck. Známymi poisťovňami sú Zürich poisťovňa Bratislava. V Bratislave je aj známa výrobňa čokoládových cukroviniek Jacobs Suchard.

V Švajčiarsku sú oficiálne zastúpené len tri podniky zo Slovenska. Ide o Petrichem AG - obchod so surovinami a s polovýrobkami pre chémiu, farmáciu a umelé hmoty, ako aj o Fisto Revision (bývalý Kerametal SA) - sprostredkúva obchody na ďalšie teritóriá. Treťou slovenskou spoločnosťou so zastúpením vo Švajčiarsku je Adela AG, ktorá sprostredkúva obchodné ponuky a dopyty prostredníctvom internetu.

V štruktúre slovenského zahraničného obchodu vývoz do Švajčiarska predstavoval v roku 2002 podiel 1,25 percenta, čo ho zaraďuje v zozname exportných teritórií na 13. miesto. Dovoz zo Švajčiarska predstavoval v tom istom čase podiel 1,36 percenta, čomu zodpovedá 16. miesto v importných teritóriách. Slovenská republika má na importe Švajčiarska podiel 0,22 percenta.


5.2.2. Proexportné programy, podpora propagácie exportu

Programy zabezpečuje OSEC. Na r. 2001-2003 dostal OSEC od švajčiarskej vlády (seco) podľa Zákona o podpore exportu platného od 1. 3. 2001 40,8 mil. CHF na tri základné oblasti podpory: obchodné informácie, poradenstvo a marketing v zahraničí.

1. SIPPO (Swiss Import Promotion Programme), Švajčiarsky program na podporu importu
OSEC podporuje týmto programom aj import z rozvojových a prechodných ekonomík finančnou podporou ich firiem na medzinárodných veľtrhoch mimo územia ŠK, čím nepriamo sleduje vytláčanie konkurencie z domáceho trhu.

2. Financovanie exportu/proexportné úvery
Ide o zmiešanú úverovú schému zo štátnych a súkromných zdrojov, riadenú Štátnym sekretariátom pre hospodárstvo seco. Prioritou je finančná podpora projektov zameraných na rozvojové krajiny, ktorých HDP na hlavu dosahuje ročne menej ako 3,030 USD (r.1998), pre projekty, ktoré sú v súlade s ustanoveniami OECD pre poskytovanie viazaných úverov pomoci a pre projekty, za komerčných podmienok nenávratné. Všetky tovary a služby spadajúce do tejto schémy musia mať minimálne 51 % švajčiarsky pôvod.

3. Poistenie exportu/exportné garancie
Agentúra pre ERG (Geschäftsstelle für ERG) ako samostatná spolková organizácia so sídlom v Zürichu a s riadiacou zložkou na seco bola založená už v r. 1934. Vydané garancie pokrývajú asi 3% švajčiarskeho obchodu, Využívajú sa do strategických teritórií, ako juhovýchodná Ázia, stredný Východ, stredná Európa a Latinská Amerika. Slovenská republika je z hľadiska poistenia exportného rizika zaradená v škále krajín od 1 po 7 v skupine 2 (1-najmenšie riziko, 7-najväčšie riziko), pričom je poisťovanie exportných úverov možné okrem krátkodobých (do 2 rokov) aj pri dlhodobých úveroch (nad 2 roky, max. do 10 rokov). Česká republika, Maďarsko i Poľsko sú tiež zaradené do skupiny 2. ERG poisťuje voči politickému riziku, riziku transferu, riziku nezaplatenia kupujúcim, riziku cudzej meny a riziku nedodania.
5.3. Základná štatistika zahraničného obchodu

Mil. CHF 2002 2003 % ´03/´02 2004 % ´04/´03
Dovoz 130 193 129 743 99,7 138 778 107,0
Vývoz 136 523 135 405 99,2 147 383 108,8
Bilancia 6 330 5 662 - 8 605 -

Zahranično-obchodná realizácia v roku 2003 predstavovala 265,1 mld. CHF s aktívnym saldom vo výške 5,7 mld. CHF Najväčšou vývoznou položkou boli výrobky chemického a farmaceutického priemyslu, stroje a elektrotechnika a hodinky. 60 % vývozu a 81 % dovozu sa realizovalo v obchode s krajinami EÚ. V roku 2003 boli podpísané bilaterálne medzinárodné zmluvy: dohoda o voľnom obchode s Chile, dohoda o vzájomnej ochrane a podpore investícií s Kirgizskom, Nigériou a Líbyou a zmluvy švajčiarskej eximbanky so švédskou a českou.

Rok 2004 priniesol pre švajčiarsky ZO mimoriadne úspešné výsledky. Okrem toho, že dovoz narástol o 8,8 %, aktívne saldo obchodnej bilancie sa zvýšilo na 8,6 mld. CHF. Ďaľší vývoj ZO závisí na medzinárodnej konjunktúre, najmä v EÚ, ktorej krajiny sú najvýznamnejšími švajčiarskymi partnermi.


5.2.1. Tovarová štruktúra zahraničného obchodu

Dovoz 2002 2003 2004
Mil. CHF Spolu 130 193 129 743 138 778
Kapit. z toho
1-24 poľnohospodárske výrobky 8 530 8 857 8 897
27 nerastné palivá 5 461 5 642 6 560
28-38 chemické výrobky 14 495 14 451 13 808
30 farmaceutické výrobky 10 886 11 088 13 157
39-40 plasty, kaučuk a výrobky z nich 5 476 5 738 6 300
50-63 textílie a textilné výrobky 7 105 7 038 7 120
71 drahé kovy, bižutéria, mince 8 129 6 594 6 951
72-83 kovy a kovové výrobky 7 724 8 004 9 659
84-85 stroje 26 932 26 646 28 426
86-89 vozidlá, lietadlá, doprav. zariad. 12 889 13 496 13 797

Švajčiarsko dovážalo najmä stroje, zariadenia a elektroniku (20,5 %), suroviny a výrobky chemického priemyslu (9,9 %), dopravné prostriedky (9,9, %), farmaceutické výrobky (9,5 %), kovy a kovové výrobky (7,0 %), agropotravinárske výrobky (6,4 %), textilné a odevné výrobky (5,1 %), drahé kovy, drahokamy a bižutériu (5 %), nerastné palivá (4,7%), plasty, kaučuk a výrobky z nich (4,5 %).


Vývoz 2002 2003 2004
Mil. CHF Spolu 136 523 135 405 147 388
Kapit. z toho
1-24 poľnohospodárske výrobky 3 535 3 639 4 017
28-38 chemické výrobky 23 644 22 151 23 383
30 farmaceutické výrobky 19 850 21 449 24 500
39-40 plasty, kaučuk a výrobky z nich 4 700 4 906 5 251
71 drahé kovy, bižutéria, mince 7 867 6 502 7 383
72-83 kovy a kovové výrobky 7 413 7 532 8 391
84-85 stroje 33 292 32 492 35 340
86-89 vozidlá, lietadlá, doprav. zariad. 3 788 4 212 4 549
90+92 nástroje, prístroje, hud. nástroje 9 145 9 882 10 357
91 Hodiny 10 640 10 177 11 109

Najväčší podiel na vývoze majú stroje, farmaceutické a chemické výrobky a suroviny, hodiny, nástroje, prístroje, hud. nástroje, kovy a kovové výrobky, drahé kovy, bižutéria, mince, plasty, kaučuk a výrobky z nich, dopravné prostriedky a zariadenia a poľnohospodárske výrobky.


5.2.2. Teritoriálna štruktúra zahraničného obchodu

Dovoz
Mil. CHF 2002 2003 2004
Spolu 130 193 129 743 138 778
z toho
Nemecko 40 869 41 896 45 484
Taliansko 13 415 13 854 15 616
Francúzsko 13 015 13 983 13 711
Holandsko 6 652 6 475 6 906
USA 7 987 6 635 6 584
Rakúsko 5 274 5 487 5 931
Veľká Brit. 6 315 5 260 5 550
Írsko 5 132 4 794 4 691
Belgicko 3 853 3 943 4 170
Španielsko 2 635 3 041 3 401
Japonsko 2 619 2 729 2 930
Čína 2 207 2 414 2 827

EÚ 85 613 90 987 112 914

Najaktívnejší dovoz má Švajčiarsko zo susedných štátov. V roku 2004 to bolo 32,8 % z Nemecka, 11,2 % z Talianska, 9,9 % z Francúzska a 4,3 % z Rakúska. USA obsadili 5. priečku (4,8 %) za Holandskom.
Trvalé popredné miesto medzi najvýznamnejšími dovoznými partnermi patrí popri uvedených vyspelých európskych krajinách Veľkej Británii, Írsku, Belgicku a Španielsku, ako aj ázijským partnerom Japonsku a Číne. Najvýznamnejším globálnym partnerom v dovoze je však EÚ, z ktorej pochádza 81,4 % š. dovozu.
Slovensko sa v roku 2004 podieľalo na švajčiarskom dovoze hodnotou 0,21 % (2003 0,24 %).

Vývoz
Mil. CHF 2002 2003 2004
Spolu 136 523 135 405 147 388
z toho
Nemecko 27 876 28 217 29 760
USA 15 880 14 943 15 317
Francúzsko 12 450 11 815 12 825
Taliansko 11 216 11 186 12 254
Veľká Brit. 7 011 6 582 7 506
Španielsko 4 528 4 744 5 924
Japonsko 5 179 5 406 5 718
Rakúsko 4 543 4 469 4 774
Holandsko 4 092 4 402 4 391
Hong Kong 4 480 4 002 4 073
Čína 2 047 2 460 3 076
Belgicko 2 851 2 649 2 753
EÚ 67 287 72 389 91 271

Ťažiskom vývozu je trh EÚ, kam smeruje okolo 62 % švajčiarskeho tovaru. V rámci EÚ sa najviac tovaru vyváža do Nemecka 20,2%, Francúzska 8,7 %, Talianska 8,3 %, Veľkej Británie 5,1 %, Španielska 4,0 %, Rakúska 3,2 % a Holandska 3,0 %. Do USA smeruje 10,4 % vývozu. Najvýznamnejšími ázijskými partnermi sú Japonsko 3,9 %, Hongkong 2,8 % a Čína 2,1 %.
Podiel SR na celkovom švajčiarskom vývoze r. 2004 bol 0,19 (2003 21 %).



6. Bilaterálne vzťahy SR a Švajčiarska

Slovensko – švajčiarske vzťahy sú priateľské a korektné s veľkým potenciálom ďalšieho rozvoja. Medzi SR a Švajčiarskou konfederáciou neexistovali a neexistujú vážne problémy, ktoré by negatívne ovplyvňovali rozvoj vzájomných vzťahov. V dedembri 1999 otvorila Švajčiarsko veľvyslanectvo v Bratislave. Hospodárske vzťahy medzi SR a Švajčiarskom sú dobré, zatiaľ však absentuje väčší prílev Švajčiarskeho kapitálu do slovenskej ekonomiky. Význam hospodárskej spolupráce SR so Švajčiarskom charakterizuje 11. miesto medzi importnými teritóriami SR a 16. miesto medzi exportnými teritóriami. Obchodná bilancia SR so Švajčiarskom bola od vzniku samostatnej SR až do polovice roku 1999 pasívna, potom prešla do aktíva.


Tovarová štruktúra vzájomného dovozu a vývozu
1. Dovoz zo Švajčiarska
Mil. Sk 2003 štrukt. % 2004 štrukt. % 2004/2003
Dovoz 9 593,1 100,0 8 919,2 100,0 93,0
0 Potraviny a živé zvier. 252,7 2,6 216,2 2,4 85,5
1 Nápoje a tabak 0,6 0,0 1,0 0,0 169,6
2 Surové materiály 25,1 0,3 13,0 0,1 51,9
3 Nerast. palivá, mazivá 7,9 0,1 8,9 0,1 113,0
4 Oleje, tuky a vosky 0,3 0,0 0,1 0,0 28,1
5 Chemikálie 3 358,0 35,0 3 223,8 36,1 96,0
6 Trhové výrobky 2 116,2 22,1 2 044,8 22,9 96,6
7 Stroje, preprav. zariad. 2 850,9 29,7 2 509,6 28,1 88,0
8 Priemyselné výrobky 981,4 10,2 901,8 10,1 91,9
Pod. na celk. dov. do SR 1,16 % - 0,95 % - 81,7

Najdôležitejšie dovozné tovary v roku 2004 boli farmaceutické výrobky (index 106); stroje, prístroje a nástroje (101); bavlna (106); plasty a výrobky z nich (86); lekárske a optické nástroje a prístroje (96); papier, kartón, lepenka a výrobky z nich (104); rôzne potravinárske prípravky (84); rôzne chemické výrobky (86); syntetický hodváb (74); železničné lokomotívy, vozový park a signalizačné zariadenia (25).

Bez cla a daní môžu byť dovezené :
Osobný, použitý tovar na cestu (ktorý bol vyvezený osobami majúcimi v CH bydlisko alebo tovar dovezený, použitý a opätovne vyvezený do CH cestujúcimi majúcimi bydlisko v cudzine počas pobytu v CH) ako oblečenie, bielizeň, toaletné potreby, športové náradie, prenosný počítač, hudobné nástroje a iné použité veci.
Potraviny a nealkoholické nápoje môžu byť dovezené v množstve na jeden cestovný deň.
Peniaze v hotovosti nepodliehajú pri dovoze a vývoze žiadnym obmedzeniam. Opatrenia v oblasti boja medzinárodným zločinom sú vyhradené.

Alkoholické nápoje a tabak môžu doviezť bez cla a daní osoby nad 17r.v nasledovnom množstve :
cigarety 200ks alebo
cigary 50ks alebo
fajkový tabak 250gr
alkoholické nápoje do 15% obsahu alkoholu 2 litre a alkoholické nápoje nad 15% obsahu alkoholu 1 liter

Ostatný osobný tovar do hodnoty 300,-CHF na 1 osobu je oslobodený. Ak hodnota dovážaného tovaru presiahne 300,-CHF, všetok tovar podlieha dani a clu. Kumulácia oslobodenej hodnoty tovaru na viaceré osoby je vylúčená. Výnimku z oslobodenej hodnoty tovaru predstavujú citlivé poľnohospodárske výrobky ako napr. mäso a mäsové výrobky, mliečne výrobky, oleje a tuky, ktoré presahujú určité najvyššie množstvá. Množstvá, ktoré presahujú uvedené oslobodenia, sa ohlasujú a podliehajú dani.


2. Vývoz do Švajčiarska
Mil. Sk 2003 štrukt. % 2004 štrukt. % 2004/2003
Vývoz 8 859,7 100,0 7 378,7 100,0 83,3
0 Potraviny a živé zvier. 39,4 0,4 54,1 0,7 137,1
1 Nápoje a tabak 1,2 0,0 0,3 0,0 24,7
2 Surové materiály 60,9 0,7 73,1 1,0 120,0
3 Nerast. palivá, mazivá 400,3 4,5 174,0 2,4 43,5
4 Oleje, tuky a vosky 0,0 0,0 19,0 0,3 0,0
5 Chemikálie 188,9 2,1 264,9 3,6 140,2
6 Trhové výrobky 1 484,5 16,8 1 390,3 18,8 93,7
7 Stroje, preprav. zariad. 5 250,1 59,3 4 389,6 59,5 83,6
8 Priemyselné výrobky 1 434,4 16,2 1 013,5 13,7 70,7
Pod. na celk. výv. zo SR 1,10 % - 0,82 % - 74,7

Najvýznamnejšie vývozné tovary v roku 2004 boli 1. motorové vozidlá (z Volkswagenu Bratislava, konkrétne typy Golf a Touareg, cez výkonnú sieť firmy AMAG, významného dovozcu), ktoré s časťami a príslušenstvom motorových vozidiel tvorili podiel na vývoze SR do Švajčiarska vo výške 37,9 %; 2. stroje, prístroje a nástroje (10,6 %); 3. elektrické zariadenia, prístroje na záznam a reprodukciu obrazu a zvuku, ich súčasti a príslušenstvo (10 %); 4. odevy a odevné doplnky (4,7 %); 5. výrobky zo železa a ocele (4,3 %); 6. nábytok, posteľoviny, svietidlá, montované stavby (3,8 %); 7. iné textilné výrobky a handry (3,4 %); 8. plasty a výrobky z nich (3,0 %); 9. železo a oceľ (2,7 %); 10. nerastné palivá a minerálne oleje (2,4 %). Týchto desať položiek tvorilo 82,8 % slovenského vývozu do Švajčiarska. Pritom oproti roku 2003 zaznamenali položky 2., 3., 6., 8. a 9. rast indexom v rozpätí 126 až 178 (najvyšší index mala položka 9., v absolútnej hodnote 88 mil. Sk, ale o 330 mil. Sk absolútne najviac narástla 2.). Tento rast však nebol dostatočný na zabezpečenie aktívnej bilancie vzájomnej tovarovej výmeny, pretože zostávajúce položky poklesli indexom v rozpätí od 43 do 95. Najväčší pokles zaznamenala 10., v absolútnej hodnote 226 mil. Sk, ale o 1 318 mil. Sk absolútne najviac poklesla 1. (motorové vozidlá a príslušenstvo). Aspoň vyrovnaný obchod v týchto položkách by zabezpečil aj vyrovnaný slovenský vývozný výkon do Š. Výrazné zníženie vývozu vozidiel VW je spôsobené čiastočne obchodnou politikou koncernu a čiastočne vývojom dopytu na švajčiarskom trhu. V 39 kapitolách HS bol vývoz vyšší a vo zvyšku (58) nižší ako v roku 2003. Na trh bol prakticky uvedený tovar 6 nových kapitol HS v celkovej čiastke 41 mil. Sk.
Výrazné zníženie objemu slovenského vývozu do Švajčiarska v roku 2004 bolo ovplyvnené aj spevňujúcim sa kurzom koruny voči CHF, čo znížilo inkasá za vývoz.

Cestovný ruch sa v roku 2004 vo vzťahu ku Švajčiarsku vyvíjal úspešne. SR navštívilo 12 586 Švajčiarov, zatiaľ čo v r. 2003 to bolo 10 547. Index rastu počtu návštevníkov zo Š. bol 119,3. Počet prenocovaní stúpol indexom 106,6, teda miernejšie ako počet návštevníkov, v absolútnych číslach z 25 417 na 27 100. V súvislosti s tým sa priemerný počet prenocovaní znížil z 2,4 na 2,2, indexom 91,7. Podiel na celkovom počte návštevníkov v SR sa zvýšil z 0,76 na 0,90 % a podiel na celkových prenocovaniach v SR sa zvýšil z 0,51 na 0,58 %. Priemerný počet prenocovaní sa znížil nielen u švajčiarskych návštevníkov, ale v celom ACR SR (vzácne rovnakým indexom 91,7 ako u Švajčiarov). Naznačuje to, že služby v CR SR neposkytujú také lákadlá, ani výhody, ktoré by návštevníka viedli k predĺženiu pobytu.

Prehľad vývoja obchodu medzi SR a Švajčiarskom
Mil. Sk 1997 1998 1999 2000 2001 2002 2003 2004
Dovoz 5 407,7 6 451,5 6 134,4 7 373,7 9 178,5 10 198,0 9.593,1 8 919,2
Rast % 100,0 119,3 95,1 120,2 124,5 110,8 94,1 93,0
Vývoz 3 672,4 5 571,5 6 556,1 9 410,7 9 371,1 8 156,0 8.859,7 7 378,7
Rast % 100,0 151,7 117,7 139,4 99,6 87,0 108,6 83,3
Obrat 9 080,1 12 023,0 12 690,5 16 784,4 18 549,6 18 355,0 18.452,8 16 298
Bilancia -1 735,4 -880,0 421,7 2 037,0 192,6 -2 042,0 -732,0 - 1 540
zdroj MHSR, hodnoty v mil. Sk

Riadenie Zahraničného obchodu Švajčiarska je v kompetencii predovšetkým Štátneho sekretariátu pre hospodárstvo seco, ktorý je súčasťou Spolkového národohospodárskeho departamentu EVD, zahŕňajúceho okrem seco ďalších 5 Spolkových úradov.

Linky:

- www.statistik.admin.ch