ŠVAJČIARSKÁ KONFEDERÁCIA


1. Charakteristika Švajčiarskej konfederácie

1.1. Základné informácie o Švajčiarska

Švajčiarsko je spolková federatívna republika, výkonná moc je v rukách sedemčlennej federálnej vlády. Krajina je rozčlenená na kantóny, ktoré majú vlastnú vládu, parlament a v mnohých oblastiach aj vlastnú legislatívu. Švajčiarsko je známe polopriamou a priamou demokraciou, kde sa referendum koná pri všetkých zmenách ústavy a ústavných zákonov. Neutralitu vyhlásila krajina po vypuknutí 1. svetovej vojny.

POLOHA: Švajčiarsko je vnútrozemský štát v juhozápadnej časti strednej Európy. Väčšina jeho územia sa rozkladá v Alpách a ich podhoria.

ROZLOHA: 41 293 km, zaraďuje sa medzi malé Európske štáty.

HRANICE: Na severe hraničí s Nemeckom, na západe s Francúzskom, na juhu a juhovýchode s Talianskom, na severovýchode s Rakúskom a Lichtenštajskom. Celková dĺžka hraníc je 1858 km. Najdlhšiu hranicu má s Talianskom – 741 km a s Francúzskom – 571 km. Hranice s Nemeckom merajú 362, s Rakúskom 165 a s Lichtenštajskom 41 km.

Švajčiarsko má povrch najhornatejší zo všetkých štátov Európy. Vyznačuje sa veľkými rozdielmi v nadmorských výškach. Je tvorené tromi veľkými geologickými útvarmi presahujúcimi hranice štátu: Alpy zaberajú 60 % povrchu, severne od nich medzi Bodamským a Ženevským jazerom sa rozkladá Švajčiarska plošina a zaberá 30% a 10 % zaberá vrásové pohorie Švajčiarska Jura. Na území štátu nie sú nížiny.

PODNEBIE: mierne, na prechode medzi oceánskym a kontinentálnym Silne ovplyvňované výškou. Pre Alpy je charakteristický suchý a teplý vietor fohn, ktorý na jar urýchľuje topenie snehu a na jeseň dozrievanie viniča. V Alpách je 1000 až 3000 mm zrážok ročne, najviac na západných svahoch, vnútorné doliny, ako je Valais a Engadin, sú suché. Najteplejšie oblasti sú na juhu a juhozápade. Čistý vzduch a veľa slnečného žiarenia využíva mnoho svetoznámych klimatických kúpeľov.

VODSTVO: Najdlhšie rieky: Rýn a jej prítok Aare (odvodňujú 70% Švajč. do Sev. mora). Ľadovcová Rhôna odvodňuje 16% územia do Stredozemného mora.
Najväčšie jazerá: hraničné Ženevské, Bodamské, Lago Mggiore (ktoré je zároveň aj najnižším bodom – 195 m), Neuchatelské, Vierwaldstattské a Zurišské. Švajčiarsko má vyše 2000 jazier.

OBYVATEĽSTVO: Počet obyv. z roku 1998 je 7,3 mil. Hustota zaľudnenia 177 ob./km. Národnostná štruktúra: nemecká nár. 65%, francúzska 18%, talianská 10%, rétorománska 1%, ostatné 6%. Religiózna štruktúra: rímskokatolíci 46%, protestanti 40%, ateisti 9%, moslimovia 1,5%, židia 0,3%. Slobodu náboženského vyznania zaručuje ústava. Prirodzený prírastok zaznamenáva trvalý pokles. To sa odráža na vekovom zložení obyv., klesá počet mladých ľudí. Priemerná dĺžka života je u mužov 74 rokov a u žien 81 rokov. Nezamestnanosť vo Švajč. je iba takmer 5% (z r. 1997).

SÍDLA: Najväčšie mestá: Zurich 855 tis., Ženeva 405 tis., Basel 365 tis., Bern 310 tis., Lausanne 260 tis..

ŠTÁTNE ZRIADENIE: Švajčiarsko je federatívna republika, ktorú tvorí 20 plnoprávnych kantónov a 6 polokantónov. Každý kantón má vlastnú ústavu, parlament i vládu. Najvyššiu zákonodarnú moc má dvojkomorové Spolkové zhromaždenie.
Úradnými jazykmi sú nemčina (64%), francúština (19%), taliančina (8%), rétorománština (0,8%).


1.2. Vývoj politickej situácie

Nosnou myšlienkou zahraničnej politiky Švajčiarska v súčasnosti je „ochrana švajčiarskych záujmov v integrujúcom sa svete“.
Veľký význam malo rozhodnutie švajčiarskych občanov, ktorí v referende v marci 2002 súhlasili so vstupom krajiny do OSN. Prijatie sa uskutočnilo na úvod Valného zhromaždenia v r. 2002.

Z hľadiska integračnej perspektívy ŠK malo veľký význam prijatie bilaterálnych dohôd medzi ŠK a EÚ v októbri 1999. Bilaterálne dohody sa týkajú voľného pohybu osôb, leteckej a pozemnej dopravy, výskumu a vývoja, poľnohospodárskych výrobkov, obchodu a technických prekážok pri verejnom obstarávaní.