KUBA
Kuba sa rozprestiera n Strednej Amerike na najväčšom ostrove Veľkých Antíl a ešte na 1600 váčších či menších ostrovoch. Povrch Kuby tvorí prevažne nížina. Južné pobrežie lemujú mangrovové močiare a jemne zvlnená pahorkatina.
Najvyšším vrchom je Turquino (1971 m n. m.).

Všeobecné geografické informácie
Kuba leží v srdci amerického stredozemia, južne od Obratníka Raka v Mexickom zálive. Atlantický oceán sa nachádza na severe Kuby a Karibské more na juhu. Havana sa nachádza 170 km od amerického Key West na Floride. Kuba meria celkom 110 922 km², čo je rozloha zrovnateľná s Bulharskom. Kuba je trikrát väčšia než Dominikánska Republika a deväťkrát väčšia než Jamajka, vlastne je tak veľká ako všetky karibské ostrovy dohromady.
S rozlohou 105 007 km² je hlavný kubánsky ostrov 15. najväčším ostrovom na svete – 1250 km dlhým a medzi 31 a 191 km širokým.
Okrem hlavného ostrova krokodílieho tvaru je tu taktiež ostrov Isla de la Yuventud (2 200km²) a viac než 4195 nízko položených a väčšinou neobývaných koralových útesov a ostrovčekov.

Kubánske pobrežie meria 5746 km a nájdete tu viac než 200 zátok a 289 prírodných pláží. Pláže na severe Kuby sú dlhšie a belšie s vlnami vhodnými pre surfovanie a potápanie, na juhu je skôr búrlivé tmavé more s morskými úhormi.
Zalesnené hory tvoria viac ako tretinu kubánskeho územia, planiny používané pre pestovanie cukrovej trstiny a iných plodín tvoria zvyšok.
Z geografického hľadiska môže byť Kuba rozdelená medzi päť regiónov: západný región od Pinar del Rio do provincie Mantanzas, centrálny región medzi Santa Clara a Ciego de Ávila, región Camaguey, východný región Oriente a severovýchodný región provincie Holguín, piaty je Isla de la Yuventud.
Veľké jazerá alebo riečne toky na Kube neexistujú, ale bolo vybudovaných 632 vodných zásobníkov pre potreby zavlažovania a zásobu vody. Najdlhšia kubánska rieka Cauto na sever od Bayama meria 343 km.

Podnebie
Príjemné kubánske subtropické podnebie je silne ovplyvňované prúdením severovýchodným vetrom.
Jedinou sezónou je dažďová sezóna od mája do októbra a suchá zimná sezóna od novembra do apríla. Január a apríl sú najslnečnejšie mesiace v roku. Priemerná teplota v najteplejších mesiacoch (júl a august) dosahuje 27,4ºC, v najchladnejších mesiacoch (február) 22,2ºC. Vlhkosť je medzi 81% v lete a 79% v zime. Najdaždivejšie mesiace sú september a október, búrky sú krátke a výdatné. Sezóna hurikánov je od júna do novembra s najhoršími búrkami v septembri a októbri. Najviac bývajú zasiahnuté Havana a Pinar del Rio.

Všeobecné informácie
Kuba má viac než 11 milónov obyvateľov. Najväčšími mestami sú Havana (2,2 milióna), Santiago de Cuba (440 000), Camaguey (300 000), Holguín (240 000), Guantánamo (208 000) a Santa Clara (200 000). Najviac zaľudnené oblasti sú okolo Havany, medzi Cienfuegos a Santa Clara a Oriente. Od roku 1998 musia Kubánci žiadať o povolenie, ak sa chcú nasťahovať do Havany.

Náboženstvo
Pred revolúciou bolo 85% kubanskej populácie románskymi katolíkmi, ale pravidelne ich do kostola chodilo len asi 10%. Dnes je 40% Kubáncov katolicky pokrstených, ale iba 400 000 ich pravidelne navštevuje omše. Na Kube je 688 katolických kostolov.
K náboženstvu sa vláda stavia štýlom „ži a nechaj žiť“. V roku 1992 bol vydaný zákon zaisťujúci náboženskú slobodu. V januári 1998 Kubu navštívil pápež Ján Pavol II.

Národnosti
Pôvodní kubánski Indiáni boli takmer vyhubení. Kubánska populácia značne posilnila v rokoch 1919 až 1926, keď bolo na Kubu dovezených cez milión čiernych pracovníkov z Jamajky a Haiti. Čo sa diskriminácie týka, pred revolúciou to bol úplne bežný jav. Po revolúcii bola rasová diskriminácia voči čiernym obyvateľom oficiálne zakázaná a boli povolené zmiešané manželstva. Oficiálne je terajšia populácia zo 66% biela, 12% čierna a 22% obyvateľov sú mulati.

Rastliny
Na Kube je viac než 6000 rastlinných druhov a asi polovica z nich sú endemické. Všadeprítomná palma kráľovská je symbolom erbu zeme. Medzi ďalšími druhmi nájdete prehistorickú korkovú palmu, palmu barrigona, ceiba (strom, z ktorého je jemná bavlna) a mariposa (jasmín) - biela národná kvetinka.
Na južnom pobreží nájdete mangrovníkové močiare s vtákmi a rybami, zatiaľčo severné pobrežie je lemované drsnými plážami.

Zvieratá
Najhojnejšou faunou Kuby sú plazy vrátane krokodílov, iguan, jašteríc, salamandier, korytnačiek a 15 druhov nejedovatých hadov. Najrozšírinejším savcom ostrova je juta (stromová myš, ktorá dorastá do dĺžky 60cm). Najmenší vták na svete pochádza tiež z Kuby - kolibrík alebo zunzuncito váži iba 2 gramy. Národným vtákom je tocororo vďaka svojmu sfarbeniu peria - červená, modrá, biela - farieb kubánskej vlajky.

Havana
Havana (La Habana), najväčšie mesto v Karibiku, je kubánskym politickým, kultúrnym a ekonomickým centrom. Za posledných 200 rokov, počas vojen a revolúcie, nebolo mesto takmer vôbec zničené a preto bola jeho stará časť prehlásená najlepšie udržiavaným španielsým koloniálnym komplexom. V roku 1982 bola stará časť Havany - La Habana Vieja - vzatá pod patronát UNESCA a od tej doby prúdia do jej údržby milióny amerických dolárov.
Okrem politického, školského, výskumného, komunikačného, turistického, obchodného a medicínskeho centra je Havana zároveň kubánskym centrom ťažkého priemyslu zahŕňajúci termoelektrické továrne, naftárske rafinérie, metalurgické a chemické továrne, papierne, textilky, rybárske a tabakové závody.
Havana trpí zlým systémom odvádzania odpadnej vody, nedostatočným systémom spracovania odpadu a nestálymi výpadkami dodávky vody spôsobenými antickým potrubným systémom.
Takmer polovica domov v Havane je v zlom technickom stave a tisíce obyvateľov už muselo byť z bezpečnostných dôvodov evakuovaných. Každý rok sa zrúti 300 budov a predpokladá sa, že zhruba 88 000 obydlí bude určených k demolácii.

Cigary
Úrodná pôda a teplé podnebie vytvárajú ideálne podmienky na pestovanie veľmi kvalitného tabaku. Havanské cigary sú známe na celom svete. Vyrábajú sa najmenej z piatich vyberaných druhov tabaku. Cigary sa stáčajú ručne na dlhých drevených stoloch.

Komunizmus

Na čele Kuby, jedinej komunistickej krajiny Karibiku, stojí Fidel Castro (nar. 1926), vodca revolúcie z roku 1959. Pod jeho vedením a za pomoci Sovietskeho zväzu Kuba dosiahla určitý spoločenský a ekonomický pokrok, pád sovietskeho komunizmu roku1991 však znamenal zníženie úrovne Kubáncov. Postoj USA voči Kube zostáva nepriateľský, Odpoveďou USA na politiku Kuby bolo uvalenie obchodného embarga, čo ochromilo kubánsku ekonomiku a znemožnilo jej priemyselný rozvoj.