V Karibskom mori, juhovýchodne od USA a východne od Strednej Ameriky, sa až po Atlantický oceán rozprestierajú stovky ostrovov. Patria sem tri hlavné skupiny ostrovov: Bahamy, Veľké Antily (Kuba, Hispaniola, Jamajka a Portoriko), Malé Antily (Martinik, Guadeloupe, Tobago, Trinidad, Záveterné a Náveterné ostrovy a Panenské ostrovy).

Karibské ostrovy, známe aj ako Západná India, dostali svoje meno podľa Karibov, ktorí tu pôvodne žili do príchodu Španielov v roku 1492. Dnešní ostrovania sú váčšinou potomkovia afrických otrokov, privezených v 16. až 19. storočí na práce na tunajších platážach. Ostrovy majú tropické podnebie, tyrkysovo modré more a nádherné pláže, čo umožnilo rozkvet cestovného ruchu. Napriek tomu mnohí obyvatelia žijú v chudobe a živia sa poľnohospodárstvom.

Regionálne podnebie
Krajiny karibskej oblasti majú teplé tropické podnebie. Na hornaté Náveterné ostrovy spadne tri razy toľko zrážok ako na nižšie položené miesta. Na väčšine ostrovov trvá obdobie dažďov s možnosťou výskytu hurikánov od júna do októbra. Mesiace január až marec sú prevažne suché a veľmi príjemné.

Povrch
Ostrovy Karibského mora sú povestné svojou krásou, dlhými piesčitými plážami, tropickým morom a dobrými prirodzenými prístavmi. Sú väčšinou hornaté a pokryté bujnými lesmi. Niektoré majú sopečný pôvod, iné vznikli na koralových útesoch. Viaceré časti regiónu bývajú vystavené hurikánom, zemetraseniam i výbuchom sopiek.

Koralové ostrovy
Teplé tropické more vytvára ideálne podmienky pre koraly. Niektoré zo spoečných ostrovov karibskej oblasti, ako Barbados a Kajmanie sotrovy, sú obklopené koralovými útesmi, ktoré ich chránia pred vlnobitím. Z koralov vzniklo 700 ostrovov a 2300 ostrovčekov Bahám.

Sopečné ostrovy
Mnohé karibské ostrovy vznikli z vulkanických hornín, ktoré vyvreli z oceánu pred miliónmi rokov. Niektoré, ako Goros Piton vysoký 798m a Petit Piton vysoký 750 m, sú pozostatkami pôvodných sopiek, ktoré sa vynorili z mora na západnom pobreží ostrova Sv. Lucia neďaleko mesta Soufrière. Zopár sopiek je ešte stále aktívnych, patrí k nim 1234 m vysoká La soufrière na ostrove Sv. Vincenta.

DOMINIKÁNSKA REPUBLIKA
966 km na juhovýchod od Floridy leží Dominikánska Republika, zaberajúca dve tretiny ostrova Hispaniola. Ostrovný štát v Karibskom mori, rozkladajúci sa vo východnej časti ostrova Haiti a na rade neveľkých ostrovov v Karibskom mori, objavený v roku 1492 Kryštofom Kolombom. Do roku 1795 bola Dominikánska Republika španielskou kolóniou, potom striedavo pod nadvládou Francúzska, Haiti a Španielska. Od roku 1865 je samostatný štát.

Podnebie
Dominikánska Republika leží prevažne v subtropickom pásme, takže teplota málokedy klesne pod 27ºC (ročný priemer je 26ºC) vo dne a pod 19ºC v noci. V období dažďov sa teploty pri mori pohybujú okolo 20ºC a na horách nie sú výnimočné ani teploty pod 10ºC. Leto trvá od mája do októbra a zima od októbra do mája. Obdobie dažďov trvá od júna do októbra. Po celý rok vanie stály, severovýchodný vietor. Výnimku tvoria len hurikány. Vlhkosť vzduchu je asi 60%.

Prírodné podmienky
Dominikánska Republika je štyrmi rôznymi pohoriami a mnohými údoliami rozdelená na tri časti: sever, severozápad a stred. Severná časť, ktorú obmýva Atlantický oceán, je tvorená Atlantickou pobrežnou pláninou, pohorím Cordillera Septentrional, údolím Cibao a poloostrovom Samaná. Južne od Valle de San Juan sa nachádza jediné vnútrozemné jazero zeme – Lago Enriquillo. Leží 44 m pod hladinou mora a má slanú vodu. Uprostred tohto jazera sa nachádza ostrov Isla Cabritos, ktorý je preslávený veľkým množstvom leguánov.
Väčšina krajiny na juhozápade má púštny charakter. Juhovýchod zeme je tvorený rozsiahlou pobrežnou nížinou.
Najdôležitejšou riekou zeme je Rio Yaque del Norte s dĺžkou 296 km, ktorá zavlažuje oblasť o rozlohe 7044 km štvorcových.

Pohoria
Dominikánska Republika je zemou kopcov a hôr. Najsevernejším pohorím je Cordillera Septentrional. Najvyššie pohorie v Dominikánskej Republike tvorí Cordillera Central.
Blízko mesta Azua de Compostela sa nachádzajú najvyššie vrchy vrchy Západnej Indie – Pico Duarte (3175 m), La Pelona (3087 m), La Rucilla (3049 m) a Pico Yaque (2760 m). V juhozápadnom rohu republiky sa nachádzajú dva suché a kamenisté horské hrebene.

Údolia
Vďaka mnohým pohoriam a horským pásmam sa Dominikánska Republika chváli mnohými údoliami. Napríklad údolia Cibao, Vega Real, San Juan alebo Neiba.

Nížiny
Pobrežná nížina Santo Domingo je najväčšia a najdôležitejšia z nížinných oblastí nachádzajúcich sa v Dominikánskej Republike.

Ostrovy
Medzi dva najväčšie ostrovy sa radia Saona a Beata. Medzi dva menšie ostrovy sa radia Catalina a Alto Velo. Ďalšie tri ostrovy – Cabritos, Barbarita a Islita sa nachádzajú v jazere Enriquillo.

Obyvateľstvo
V Dominikánskej Republike žije okolo 8 721 600 obyvateľov. Hustota osídlenia je 176 obyvateľov na km². Prírastok obyvateľstva je okolo 2% ročne. Priemerná dĺžka života je 74 rokov. Najväčšími mestami (vzhľadom k počtu obyvateľov) sú Santo Domingo, Santiago, La Romana, San Pedro de Macoris.
Dominikánska Republika má vyššiu životnú úroveň ako susedné Haiti a dobrú zdravotnícku starostlivosť. Stredná vrstva, pozostávajúca z miešancov, tvorí asi 73% populácie. Černošská menšina pracuje v poľnohospodárstve a predáva svoje výrobky na trhu.

Veková štruktúra obyvateľstva:
0 - 5 = 21-22% obyvateľov
5 - 10 = 21-21% obyvateľov
10 - 15 = 19% obyvateľov
15 - 20 = 18% obyvateľov
25 - 45 = 11% obyvateľov
45 - 65 = 7% obyvateľov
65 - 80 = 2% obyvateľov
80 + = 1% obyvateľov

Náboženstvo
Asi 98% Dominikáncov sa hlási k rímskokatolíckej viere, ale čo sa týka praktockého uskutočňovania, sú viacmenej vlažní. Omše nemávajú vysokú návštevnosť a Dominikánci obvykle ignorujú akékoľvek cirkevné rady, dotýkajúcich sa otázok každodenného „svetského“ života, pretože si myslia, že sa v tom cirkevní predstavitelia nevyznajú. Taktiež prejavy viery na verejnosti sú limitované a formálne. V zemi sa vyskytujú aj menšiny židov a protestantov.

Národnosti:
V súčasnosti žije v Dominikánskej Republike 8,2 miliónov obyvateľov, z nich je 72,5 % miešancov, ako mestikov, tak mulatov. Národnostných menšín je poskromne - 16% čistých Caucasianov (Španielov), ďalších 10,8% je afrického pôvodu, zvyšok sú aziati a ďalšie národnostné menšiny. Čo sa týka ekonomického rozdelenia, menej než 5% Dominikáncov by sa mohlo počítat medzi finančnú elitu, okolo 35% patrí k strednej triede a viac než 60% sú chudobní ľudia bez stáleho zamestnania a výhliadok naňho. Neplnoletí (mladší než 15rokov) v súčasnosti činia cca 50 % obyvateľov Dominikánskej republiky. V sociálnoekonomickom merítku hrá veľkú rolu farva pleti obyvateľov Dominikánskej Republiky, pretože väčšina ľudí z vyššej vrstvy je biela a gheta chudobných sú prevažne zaľudnené černochmi.
Sociálne usporiadanie
Školská dochádzka je povinná pre každého od 6 do 14 rokov. Po maturite sú k dispozícii vysoké školy a univerzity. Analfabetizmus v zemi dosahuje 25%.
V zemi je extrémne vysoká nezamestnanosť, okolo 20%. Približne 25% z celkového počtu obyvateľov žije pod hranicou chudoby. Najviac obyvateľov pracuje v službách, štátnej správe, v priemysle a hospodárstve.

Politika
Oficiálny názov štátu je República Dominicana. Dominikánska Republika je v čele s prezidentom. Hlavným mestom je Santo Domingo. Bola založená 27. februára 1844 a od tohto roku do dnes sa ústava zmenila 28-krát. Územie je rozdelené na 30 provincíí, hlavné mesto Santo Domingo má samostatný štátút. Podľa ústavy z roku 1966 je prezident predsedom vlády i vrchným veliteľom ozbrojených síl.. Je volený priamymi voľbami na štyri roky. Poslanci sú tiež volení na štyri roky. Voliť môžu občania nad 18 rokov.
V zemi okrem mnohých malých politických strán pôsobia tri hlavné: Partido de la Libaración Dominicana (PLD), Partido Reformista Social Cristiano (PRSC) a Partido Revolucionario Dominicano (PRD).

Priemysel
Je preažne jednostranne zameranýna ťažbu zlata, striebra, železných rúd a bauxitu, čo pokrýva 38% HDP. Ťaží sa taktiež soľ a sadra. Továrenská výroba je zameraná na potraviny, odevy a spracovanie poľnohospodárskych produktov - napríklad tabaku alebo cukrovej trstiny. Rozvíja sa aj priemysel chemický a výroba cementu. Výnosom sa stal aj turistický priemysel. Výnosy z turistického ruchu a služieb sa podieľajú takmer 60% na tvorbe HDP. Inflácia sa pohybuje okolo 8%. Najviac elektriny pochádza z tepelných elektrární.
Najdôležitejšími partnermi pre export sú USA, Kanada, Veľká Británia, pre import USA, Mexico, Japonsko a Venezuela.

Poľnohospodárstvo
Poľnohospodárstvo je synonymom ekonómie Dominikánskej Republiky. Zamestnáva okolo 40% pracujúcich ľudí. Hlavný vývozný artikel, cukrová trstina, kedysi zabezpečovala skoro celý národný produkt. Cukrová trstina sa používa i pri výrobe tradičného rumu.
Ďalším vývoznými artiklami sú káva, kakao, tabak, ktoré pochádzajú zo severu zeme a cukor. Pestujú sa i banány, ryža, kukurica, pšenica a exotické ovocie. Na veľmi dobrej úrovni je chov dobytka.

Cestovný ruch
Dominikánska Republika je najvyhľadávanejším turistickým cieľom v karibskej oblast, každý rok sem zavítajú asi 2 milióny turistov. Toto odvetvie zabezpečuje polovicu príjmov krajiny a prispieva k riešeniu nezamestnanosti.

Peniaze
Mena: 1 Dominikánske Peso = 100 Centavos
Menová skratka: RD$, DOP
V obehu sú bankovky nominálnych hodnôt 1000, 500, 100, 50, 20 a 10 RD$, ako aj mince v hodnotách 5 a 1 RD$, ako aj 50 a 20 Centavos.
Dovoz a vývoz dominikánskej meny je zakázaný!

Tradičné suroviny
Medzi tradičné suroviny patria: banány, fazule, huby, kari korenie, kokosové orechy, chilli papričky, rôzne druhy tekvíc - calabash, calabaza, koriander, muškátový orech, nové korenie, škorica, šafrán, orelán, tymián, vanilka, zázvor, plody chlebovníka, maniok, limety, maranty, melasa a iné.

Jedlá
Kuchyňa Dominikánskej Republiky, ale i celej karibskej oblasti je tak pestrá ako ostrovy samé. Veľmi často sa tu stretnete s chilli, snáď každá domácnosť má svoj vlastný recept na prípravu tejto pálivej zmesi. Základom väčšiny jedál sú ryža, fazuľa, varené banány a rôzne druhy mäsa.

Rýchle občerstvenie
Dominikánci milujú rýchle občerstvenie a mnohé z ich špecialít tohto druhu nikde inde nenájdete. Pouličné stánky s rýchlym občerstvením sa volajú freidurías. Najobvyklejším druhom rýchleho občerstvenia je pastelito (mäsom plnené taštičky).

Hlavné jedlá
Najznámejším zo všetkých dominikánskychjedál je la bandera. Skladá sa z bielej ryže, červenej fazule, duseného mäsa, šalátu a smažených zelených banánov. Je to pokrm nutrične vyvážený, lacný a rýchlo pripravený.

Nápoje
Najčastejšie ponúkaným nápojom v Dominikánskej Republike je džús, často z čerstvo vytlačeného ovocia. Občas býva doplnený mliekom alebo štipkou soli. Obľúbenými druhmi nealkoholických nápojov sú aj ponche de frutas (ovocné punče), limonáda a mabí (lahodný nápoj z kôry lian). Samozrejme aj tradičný a najznámejší napoj Dominikánskej Republiky - kokosové mlieko.
Čo sa týka alkoholických nápojov, najznámejším je dominikánsky rum. Kvalita a ceny rumu v Dominikánskej Republike sú vysoké.

Zvieratá
Najnebezpečnejším zvieraťom Dominikánskej Republiky je pravdepodobne krokodíl. Veľké mačkovité šelmy a jedovaté hady sa na ostrove nevyskytujú. Mierne nebezpečné sú tarantule a nebezpečné (smrteľne) sú škorpióny.
Na ostrove uprostred jediného jazera Dominikánskej Republiky žije veľké množstvo leguánov.
Rastliny
Na ostrove Hispaniola nájdeme 600 druhov stromov a stovky najrozmanitejších papradí. Len v Národnom parku del Este rastie okolo 300 druhov orchideí.
Subtropický prales vypĺňa vúčšinu údolí a celý poloostrov de Samaná.

Nebezpečné rastliny
V Dominikánskej Republike sa nachádza mnoho endemických druhov rastlín (rastliny, ktoré sa nevyskytujú inde na svete), z ktorých mnohé môžu byť jedovaté, až pokiaľ nie sú tepelne spracované alebo inak upravené. Pravidlom je, že by ste nemali ochutnávať ovocie zo žiadneho stromu alebo kríku, pokiaľ si nie ste 100% istý, že dokážete presne určiť jeho druh. Mali by ste dávať pozor aj pokiaľ trháte kvetiny, ich šťava môže vyvolať alergické reakcie

Šport
Vo veľkej miere sa pestujú vodné športy, ale najobľúbenejšou zábavou sú kohútie zápasy. Konajú sa zásadne v nedeľu, každá dedina má svoju kohútiu arénu a na víťaza sú uzatvárané veľké stávky.

JAMAJKA
Jamajka je tretí najväčší ostrov v Karibskom mori a patrí k súostroviu Veľké Antily. Je taktiež najväčší z anglicky hovoriacich ostrovov Karibiku. Ostrov leží 145 km južne od Kuby, 161 km západne od Haiti a 966 km južne od Miami.
Jamajka meria 235 km od západu k východu. Je krajinou prameňov, riek, vodopádov a piesčitých pláží. Takmer po celom ostrove nájdete krásne koralové útesy a malé podmorské jaskyne, a taktiež kolónie hniezdiacich vtákov, ktoré sú prírodnou dominantou ostrova. Jamajské vnútrozemie je väčšinou hornaté.

Podnebie
Rozdiely medzi počasím sú tu, až na obdobie dažďov, minimálne. Teploty sú celoročne veľmi stabilné a pohybujú sa okolo 30ºC. Najteplejšie mesiace sú august a september (priemerná teplota okolo 32ºC), ale práve v tomto období sa musíte pripraviť na najväčšie množstvo zrážok. Obdobie dažďov trvá od mája do novembra. Najchladnejšími mesiacmi sú február a marec, kedy sa priemerná teplota pohybuje „iba“ okolo 28ºC.
Napriek tomu, že Jamajka leží v karibskej hurikánovej oblasti, nezasahujú ju podobne intenzívne pohromy príliš často.

Prírodné podmienky
Jamajka je zemou s veľmi rozmanitou faunou a flórou, preto je tu mnoho území zákonom chránených. Nájdete tu celkom tri veľké národné parky: Blue Mountains - John Crow National Park, Montego Bay Marine Park a Negril Marine Prak.

Väčšinou je tu zakázaný rybolov a vodné športy sú veľmi obmedzené. Vzácne sú miestne druhy motýľov, vtákov a papagájov.

Obyvateľstvo
Počet ibyvateľov na Jamajke sa v súčasnej dobe pohybuje okolo 2,6 milióna.
Z celkového počtu žije celých 800 000 v hlavnom meste Kingston.
Ročne sa tu narodí 22 novorodencov na 100 obyvateľov. Jedna tretina obyvateľov Jamajky má menej než 14 rokov. Priemerný vek sa pohybuje okolo 75 rokov a na 1000 novorodencov pripadá 15 úmrtí.

Národnosti
Na Jamajke je najviac obyvateľov tmavej pleti. Ide predovšetkým o Afričanov, bývalých otrokov. Nasledujú miešanci a pomerne malé percento bielych. Bieli obyvatelia Jamajky sú hlavne imigranti z Európy.

Skladba obyvateľov podľa farby pleti:
Afričania 76,3%
Afroeurópania 15%
Belosi 3,2%
Obyvatelia Blízkeho Východu a Indovia 3%
Číňania 1,2%

Náboženstvo
Na Jamajke sa nachádza najväčšia koncentrácia kostolov na meter štvorcový. Viac než 80% Jamajčanov sú kresťania. Najväčší počet veriacich náleží anglikánskej cirkvi (43%), cirkvi Ježišovej (18,4%), baptistom (10%), presbytariánom (5,2%) a methodistom (3%). Zostávajúcich 7% sú veriaci z rôznych siekt, scientisti, Apoštoli Siedmeho dňa atď.

Nájdeme tu i niekoľko špecifických siekt, ktoré dodnes praktikujú voodoo a čiernu a bielu mágiu. Súhrnne sa nazývajú Revivalist cults.
Synonymom Jamajky je rastafariánstvo. Jedná sa o tunajšiu špeciálnu vieru, ktorá je úzko spojená s reggae a marihuanou. Na Jamajke žije asi 100 000 rastafariánov. Rastafariánstvo v 70. rokoch preslávil predovšetkým reggae spevák Bob Marley.

Reggae
Reggae je synonymom Jamajky rovnako ako jamajský rum alebo Bob Marley. Oboje taktiež s reggae súvisí. Základom jamajskej hudby boli vždy bubny.
Reggae je základným rytmom Jamajky. Je stále živé a často hrané pri rôznych príležitostiach. Dokonca sa konajú i špeciálne reggae festivaly - Sunsplash v Ocho Rios a Sumfest v Montego Bay.
Výraz reggae má hneď dva významy: prvý označuje akúkoľvek jamajskú populárnu hudbu, druhý označuje špecifický štýl populárny hlavne v rokoch 1969-1983. Niektorí tvrdia, že výraz reggae znamená „pochádzajúci od ľudí.“

Vzdelávanie
Počas 19. storočia zaviedli Briti na ostrove vzdelávbací systém, ktorý vychádzal z ich modelu a tohto medelu sa Ja majka drží dodnes.
Základné vzdelanie je zdarma a povinné do 15-tich rokov. Základnú školu ale navštevuje iba 60% detí.
Pokiaľ chcú pokračovať na druhom stupni, musia zložiť skúšky. Podobné skúšky sa skladajú aj po ukončení druhého stupňa. Skúšky sú z matematiky a angličtiny a sú dosť obtiažne - napríklad v roku 1994 ich úspešne zvládlo iba 23% študentov.

Politickohistorické údaje
Jamajka je zem s parlamentnou demokraciou, ktorá je členom Britského spoločenstva národov. Aj keď nie je závislá na Veľkej Británii, hlavou zeme je stále britská kráľovná Alžbeta. Tú na ostrove zastupuje generálny guvernér. Exekutívnu funkciu v zemi má dvojkomorový Parlament. Skladá sa zo 60-člennej Snemovne reprezentantov a 21-členného Senátu.
Jamajka je rozdelená celkom do troch územných celkov Cornwall, Middlesex a Surrey, a do 12-tich regiónov.

Politické strany
Aj keď sa na Jamajke o priazeň voličov uchádza mnoho rozmanitých strán, hlavné sú dve - People's National Party a Jamaica Labour Party.
Prvá z nich je stranou sociálnodemokratickou, a veľmi spolupracuje s miestnymi odbormi. Jamaica Labour Party je konzervatívnou stranou.
Ďalšími stranami sú napríklad National Demokratic Movement alebo komunistická Worker's Party of Jamaica.

Medzinárodné vzťahy
Jamajka je stále dosť pripútaná k Veľkej Británii. Usa je pre Jamajku najväčším obchodným partnerom a súčasná vláda má tiež veľké kontakty s Kubou, s ktorou často obchoduje.
Priemysel
Hlavným priemyslom, z ktorého celý ostrov žije je turistický ruch. Tvorí 45% zahraničných príjmov ostrova. Turistický priemysel zamestnáva ¼ pracujúcich obyvateľov.
Jamajka je štvrtým najnavštevovanejším ostrovom Karibiku - hneď po Bahamách, Portoriku a Kube.
Od roku 1999 sa vláda snaží zlákať i tzv. ekoturistov, teda návštevníkov, ktorí neprichádzajú kvôli komfortu, ale kvôli neporušenej prírode.

Ťažba bauxitu
Jamajka vlastní celkom 2,5 bilióna ton bauxitu, čo predstavuje 7% celkových svetových rezerv. Dnes je Jamajka tretím najväčším svetovým producentom bauxitu - viac ťažia len v Austrálii a Brazílii. Financie plynúce z ťažby tvoria ¼ vládnych príjmov.

Poľnohospodárstvo
Poľnohospodárstvo je jednou z najdôležitejších sfér zamestnanosti, pracuje v ňom 22,5% pracovných síl. Ich dôležitým vývozným artiklom je cukor. Cukrová trstina býva pestovaná vo veľkom na plantážach, ktorých je celkom 1/3 zo všetkých.
Ďalšími dôležitými artiklami sú banány a káva, ktorá sa rozmáha hlavne v obalsti Blue Mountains, citrusy, papája a rôzne korenia.
Potom je tu taktiež marihuana, ktorá býva hojne pestovaná v hornatých oblastiach. Aj keď je akýkoľvek jej predaj nelegálny, v 70. a 80. rokoch zarobila viac než bauxit alebo turizmus.

Miestny poľnohospodársky priemysel žije predovšetkým vývozom mahagonového a ebenového dreva, ktorého je na ostrove dostatok, preto je vyvážané predovšetkým do USA. Miestne veľmi kvalitné drevo býva v amerike používané na výrobu luxusného nábytku.

Zvieratá
Jamajka je prírodným rajom. Nájdete tu i tak ohrozené druhy ako sú napríklad krokodíly, alebo i veľké množstvo endemických druhov. Neuveriteľný je počet miestnych netopierov - 23 rozmanitých druhov. Špecifikom je miestny hlodavec zvaný hutia, ktorý sa podobá morčaťu. Najrozšírenejšími cicavcami sú kozy, ktoré sa chovajú takmer všade. Ďalej sa tu nachádzajú veľmi rozmanité vtáky, hady, jašterice a mnoho ďalších tropických živočíchov.

Väčšina hmyzu je nesmierne zaujímavá a na pohľad krásna.
Nesmierne rozmanitý je taktiež podmorský život. V koraloch a na mangrovníkových pobrežiach žijú všemožné živočíchy, ktoré si pri potápaní môžete zblízka prezrieť. Narazíte na množstvo pestrofarebných rýb, medúzy, morské korytnačky, tulene a delfíny.

Na ostrove žije asi 255 rôznych druhov vtákov, z toho 25 druhov je endemických. Takmer všetky druhy sú v súčasnosti zákonom chránené. Na Jamajke žijú taktiež štyri druhy z karibských druhov kolibríkov.

Rastliny
Jamajka je domovom mnohých rozmanitých rastlín, ktoré celoročne kvitnú.. Miestna príroda ponúka viac než 3000 kvitnúcich rastlín, z ktorých 827 druhov sú endemity, teda rastliny, ktoré nenájdete nikde inde na svete. Milovníkov krásnych rastlín isto poteší 237 druhov prekrásnych orchideí.

Jamajka je tiež veľkým producentom zázvoru. Veľkej obľube sa teší špeciálna jamajská odroda ananásu.
Národným stromom Jamajky je tzv. modrý mahoe, ktorého kvety majú tmavo modrú farbu a lákajú tak veľké množstvo motýľov.

Palmy nájdete na Jamajke všade, pochopiteľne s výnimkou výšších nadmorských výšok. Rozmanitých druhov je veľa, od miestnych unikátov až po z Kuby importovanú „kráľovskú palmu“, ktorej listy siahajú až do výšky 30 metrov.
Západnému pobrežiu ostrova dominujú mangrovníky, stromy, ktoré jediné znesú mať korene v slanej vode.

Kingston
Hlavné mesto a najvýznamnejší prístav zeme. Má hlboký prírodný prístav, uzavrený Palisadoes – 13 km dlhou piesočnou kosou, vybiehajúcou z pobrežia východne od mesta. Uprostred tejto kosy bolo vybudované hlavné medzinárodné letisko a na jej západnom konci stálo mesto Port Royal. Potom, čo Port Royal zničilo v roku 1692 zemetrasenie, založili Briti Kingston. Ten sa stal najdôležitejším obchodným centrom.

V roku 1907 opäť zničilo mnoho mestských budov zemetrasenie a následný požiar. Medzi modernými budovami sa napriek tomu zachovalo niekoľko architektonických pamiatok, z ktorých najvýznamnejšou je Headquaters House (kedysi sídlo vlády), zreštaurovaný panský dom Devon House a sídlo jamajského zákonodarného zboru Gordon House. Na východnom okraji mesta leží pevnosť zo 17. storočia obklopená priekopou. Kingston je tiež známy ako rodisko reggae.
KUBA
Kuba sa rozprestiera n Strednej Amerike na najväčšom ostrove Veľkých Antíl a ešte na 1600 váčších či menších ostrovoch. Povrch Kuby tvorí prevažne nížina. Južné pobrežie lemujú mangrovové močiare a jemne zvlnená pahorkatina.
Najvyšším vrchom je Turquino (1971 m n. m.).

Všeobecné geografické informácie
Kuba leží v srdci amerického stredozemia, južne od Obratníka Raka v Mexickom zálive. Atlantický oceán sa nachádza na severe Kuby a Karibské more na juhu. Havana sa nachádza 170 km od amerického Key West na Floride. Kuba meria celkom 110 922 km², čo je rozloha zrovnateľná s Bulharskom. Kuba je trikrát väčšia než Dominikánska Republika a deväťkrát väčšia než Jamajka, vlastne je tak veľká ako všetky karibské ostrovy dohromady.
S rozlohou 105 007 km² je hlavný kubánsky ostrov 15. najväčším ostrovom na svete – 1250 km dlhým a medzi 31 a 191 km širokým.
Okrem hlavného ostrova krokodílieho tvaru je tu taktiež ostrov Isla de la Yuventud (2 200km²) a viac než 4195 nízko položených a väčšinou neobývaných koralových útesov a ostrovčekov.

Kubánske pobrežie meria 5746 km a nájdete tu viac než 200 zátok a 289 prírodných pláží. Pláže na severe Kuby sú dlhšie a belšie s vlnami vhodnými pre surfovanie a potápanie, na juhu je skôr búrlivé tmavé more s morskými úhormi.
Zalesnené hory tvoria viac ako tretinu kubánskeho územia, planiny používané pre pestovanie cukrovej trstiny a iných plodín tvoria zvyšok.
Z geografického hľadiska môže byť Kuba rozdelená medzi päť regiónov: západný región od Pinar del Rio do provincie Mantanzas, centrálny región medzi Santa Clara a Ciego de Ávila, región Camaguey, východný región Oriente a severovýchodný región provincie Holguín, piaty je Isla de la Yuventud.
Veľké jazerá alebo riečne toky na Kube neexistujú, ale bolo vybudovaných 632 vodných zásobníkov pre potreby zavlažovania a zásobu vody. Najdlhšia kubánska rieka Cauto na sever od Bayama meria 343 km.

Podnebie
Príjemné kubánske subtropické podnebie je silne ovplyvňované prúdením severovýchodným vetrom.
Jedinou sezónou je dažďová sezóna od mája do októbra a suchá zimná sezóna od novembra do apríla. Január a apríl sú najslnečnejšie mesiace v roku. Priemerná teplota v najteplejších mesiacoch (júl a august) dosahuje 27,4ºC, v najchladnejších mesiacoch (február) 22,2ºC. Vlhkosť je medzi 81% v lete a 79% v zime. Najdaždivejšie mesiace sú september a október, búrky sú krátke a výdatné. Sezóna hurikánov je od júna do novembra s najhoršími búrkami v septembri a októbri. Najviac bývajú zasiahnuté Havana a Pinar del Rio.

Všeobecné informácie
Kuba má viac než 11 milónov obyvateľov. Najväčšími mestami sú Havana (2,2 milióna), Santiago de Cuba (440 000), Camaguey (300 000), Holguín (240 000), Guantánamo (208 000) a Santa Clara (200 000). Najviac zaľudnené oblasti sú okolo Havany, medzi Cienfuegos a Santa Clara a Oriente. Od roku 1998 musia Kubánci žiadať o povolenie, ak sa chcú nasťahovať do Havany.

Náboženstvo
Pred revolúciou bolo 85% kubanskej populácie románskymi katolíkmi, ale pravidelne ich do kostola chodilo len asi 10%. Dnes je 40% Kubáncov katolicky pokrstených, ale iba 400 000 ich pravidelne navštevuje omše. Na Kube je 688 katolických kostolov.
K náboženstvu sa vláda stavia štýlom „ži a nechaj žiť“. V roku 1992 bol vydaný zákon zaisťujúci náboženskú slobodu. V januári 1998 Kubu navštívil pápež Ján Pavol II.

Národnosti
Pôvodní kubánski Indiáni boli takmer vyhubení. Kubánska populácia značne posilnila v rokoch 1919 až 1926, keď bolo na Kubu dovezených cez milión čiernych pracovníkov z Jamajky a Haiti. Čo sa diskriminácie týka, pred revolúciou to bol úplne bežný jav. Po revolúcii bola rasová diskriminácia voči čiernym obyvateľom oficiálne zakázaná a boli povolené zmiešané manželstva. Oficiálne je terajšia populácia zo 66% biela, 12% čierna a 22% obyvateľov sú mulati.

Rastliny
Na Kube je viac než 6000 rastlinných druhov a asi polovica z nich sú endemické. Všadeprítomná palma kráľovská je symbolom erbu zeme. Medzi ďalšími druhmi nájdete prehistorickú korkovú palmu, palmu barrigona, ceiba (strom, z ktorého je jemná bavlna) a mariposa (jasmín) - biela národná kvetinka.
Na južnom pobreží nájdete mangrovníkové močiare s vtákmi a rybami, zatiaľčo severné pobrežie je lemované drsnými plážami.

Zvieratá
Najhojnejšou faunou Kuby sú plazy vrátane krokodílov, iguan, jašteríc, salamandier, korytnačiek a 15 druhov nejedovatých hadov. Najrozšírinejším savcom ostrova je juta (stromová myš, ktorá dorastá do dĺžky 60cm). Najmenší vták na svete pochádza tiež z Kuby - kolibrík alebo zunzuncito váži iba 2 gramy. Národným vtákom je tocororo vďaka svojmu sfarbeniu peria - červená, modrá, biela - farieb kubánskej vlajky.

Havana
Havana (La Habana), najväčšie mesto v Karibiku, je kubánskym politickým, kultúrnym a ekonomickým centrom. Za posledných 200 rokov, počas vojen a revolúcie, nebolo mesto takmer vôbec zničené a preto bola jeho stará časť prehlásená najlepšie udržiavaným španielsým koloniálnym komplexom. V roku 1982 bola stará časť Havany - La Habana Vieja - vzatá pod patronát UNESCA a od tej doby prúdia do jej údržby milióny amerických dolárov.
Okrem politického, školského, výskumného, komunikačného, turistického, obchodného a medicínskeho centra je Havana zároveň kubánskym centrom ťažkého priemyslu zahŕňajúci termoelektrické továrne, naftárske rafinérie, metalurgické a chemické továrne, papierne, textilky, rybárske a tabakové závody.
Havana trpí zlým systémom odvádzania odpadnej vody, nedostatočným systémom spracovania odpadu a nestálymi výpadkami dodávky vody spôsobenými antickým potrubným systémom.
Takmer polovica domov v Havane je v zlom technickom stave a tisíce obyvateľov už muselo byť z bezpečnostných dôvodov evakuovaných. Každý rok sa zrúti 300 budov a predpokladá sa, že zhruba 88 000 obydlí bude určených k demolácii.

Cigary
Úrodná pôda a teplé podnebie vytvárajú ideálne podmienky na pestovanie veľmi kvalitného tabaku. Havanské cigary sú známe na celom svete. Vyrábajú sa najmenej z piatich vyberaných druhov tabaku. Cigary sa stáčajú ručne na dlhých drevených stoloch.

Komunizmus

Na čele Kuby, jedinej komunistickej krajiny Karibiku, stojí Fidel Castro (nar. 1926), vodca revolúcie z roku 1959. Pod jeho vedením a za pomoci Sovietskeho zväzu Kuba dosiahla určitý spoločenský a ekonomický pokrok, pád sovietskeho komunizmu roku1991 však znamenal zníženie úrovne Kubáncov. Postoj USA voči Kube zostáva nepriateľský, Odpoveďou USA na politiku Kuby bolo uvalenie obchodného embarga, čo ochromilo kubánsku ekonomiku a znemožnilo jej priemyselný rozvoj.

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk