V Karibskom mori, juhovýchodne od USA a východne od Strednej Ameriky, sa až po Atlantický oceán rozprestierajú stovky ostrovov. Patria sem tri hlavné skupiny ostrovov: Bahamy, Veľké Antily (Kuba, Hispaniola, Jamajka a Portoriko), Malé Antily (Martinik, Guadeloupe, Tobago, Trinidad, Záveterné a Náveterné ostrovy a Panenské ostrovy).

Karibské ostrovy, známe aj ako Západná India, dostali svoje meno podľa Karibov, ktorí tu pôvodne žili do príchodu Španielov v roku 1492. Dnešní ostrovania sú váčšinou potomkovia afrických otrokov, privezených v 16. až 19. storočí na práce na tunajších platážach. Ostrovy majú tropické podnebie, tyrkysovo modré more a nádherné pláže, čo umožnilo rozkvet cestovného ruchu. Napriek tomu mnohí obyvatelia žijú v chudobe a živia sa poľnohospodárstvom.

Regionálne podnebie
Krajiny karibskej oblasti majú teplé tropické podnebie. Na hornaté Náveterné ostrovy spadne tri razy toľko zrážok ako na nižšie položené miesta. Na väčšine ostrovov trvá obdobie dažďov s možnosťou výskytu hurikánov od júna do októbra. Mesiace január až marec sú prevažne suché a veľmi príjemné.

Povrch
Ostrovy Karibského mora sú povestné svojou krásou, dlhými piesčitými plážami, tropickým morom a dobrými prirodzenými prístavmi. Sú väčšinou hornaté a pokryté bujnými lesmi. Niektoré majú sopečný pôvod, iné vznikli na koralových útesoch. Viaceré časti regiónu bývajú vystavené hurikánom, zemetraseniam i výbuchom sopiek.

Koralové ostrovy
Teplé tropické more vytvára ideálne podmienky pre koraly. Niektoré zo spoečných ostrovov karibskej oblasti, ako Barbados a Kajmanie sotrovy, sú obklopené koralovými útesmi, ktoré ich chránia pred vlnobitím. Z koralov vzniklo 700 ostrovov a 2300 ostrovčekov Bahám.

Sopečné ostrovy
Mnohé karibské ostrovy vznikli z vulkanických hornín, ktoré vyvreli z oceánu pred miliónmi rokov. Niektoré, ako Goros Piton vysoký 798m a Petit Piton vysoký 750 m, sú pozostatkami pôvodných sopiek, ktoré sa vynorili z mora na západnom pobreží ostrova Sv. Lucia neďaleko mesta Soufrière. Zopár sopiek je ešte stále aktívnych, patrí k nim 1234 m vysoká La soufrière na ostrove Sv. Vincenta.

DOMINIKÁNSKA REPUBLIKA
966 km na juhovýchod od Floridy leží Dominikánska Republika, zaberajúca dve tretiny ostrova Hispaniola. Ostrovný štát v Karibskom mori, rozkladajúci sa vo východnej časti ostrova Haiti a na rade neveľkých ostrovov v Karibskom mori, objavený v roku 1492 Kryštofom Kolombom. Do roku 1795 bola Dominikánska Republika španielskou kolóniou, potom striedavo pod nadvládou Francúzska, Haiti a Španielska. Od roku 1865 je samostatný štát.

Podnebie
Dominikánska Republika leží prevažne v subtropickom pásme, takže teplota málokedy klesne pod 27ºC (ročný priemer je 26ºC) vo dne a pod 19ºC v noci. V období dažďov sa teploty pri mori pohybujú okolo 20ºC a na horách nie sú výnimočné ani teploty pod 10ºC. Leto trvá od mája do októbra a zima od októbra do mája. Obdobie dažďov trvá od júna do októbra. Po celý rok vanie stály, severovýchodný vietor. Výnimku tvoria len hurikány. Vlhkosť vzduchu je asi 60%.

Prírodné podmienky
Dominikánska Republika je štyrmi rôznymi pohoriami a mnohými údoliami rozdelená na tri časti: sever, severozápad a stred. Severná časť, ktorú obmýva Atlantický oceán, je tvorená Atlantickou pobrežnou pláninou, pohorím Cordillera Septentrional, údolím Cibao a poloostrovom Samaná. Južne od Valle de San Juan sa nachádza jediné vnútrozemné jazero zeme – Lago Enriquillo. Leží 44 m pod hladinou mora a má slanú vodu. Uprostred tohto jazera sa nachádza ostrov Isla Cabritos, ktorý je preslávený veľkým množstvom leguánov.
Väčšina krajiny na juhozápade má púštny charakter. Juhovýchod zeme je tvorený rozsiahlou pobrežnou nížinou.
Najdôležitejšou riekou zeme je Rio Yaque del Norte s dĺžkou 296 km, ktorá zavlažuje oblasť o rozlohe 7044 km štvorcových.

Pohoria
Dominikánska Republika je zemou kopcov a hôr. Najsevernejším pohorím je Cordillera Septentrional. Najvyššie pohorie v Dominikánskej Republike tvorí Cordillera Central.
Blízko mesta Azua de Compostela sa nachádzajú najvyššie vrchy vrchy Západnej Indie – Pico Duarte (3175 m), La Pelona (3087 m), La Rucilla (3049 m) a Pico Yaque (2760 m). V juhozápadnom rohu republiky sa nachádzajú dva suché a kamenisté horské hrebene.

Údolia
Vďaka mnohým pohoriam a horským pásmam sa Dominikánska Republika chváli mnohými údoliami. Napríklad údolia Cibao, Vega Real, San Juan alebo Neiba.

Nížiny
Pobrežná nížina Santo Domingo je najväčšia a najdôležitejšia z nížinných oblastí nachádzajúcich sa v Dominikánskej Republike.

Ostrovy
Medzi dva najväčšie ostrovy sa radia Saona a Beata. Medzi dva menšie ostrovy sa radia Catalina a Alto Velo. Ďalšie tri ostrovy – Cabritos, Barbarita a Islita sa nachádzajú v jazere Enriquillo.

Obyvateľstvo
V Dominikánskej Republike žije okolo 8 721 600 obyvateľov. Hustota osídlenia je 176 obyvateľov na km². Prírastok obyvateľstva je okolo 2% ročne. Priemerná dĺžka života je 74 rokov. Najväčšími mestami (vzhľadom k počtu obyvateľov) sú Santo Domingo, Santiago, La Romana, San Pedro de Macoris.
Dominikánska Republika má vyššiu životnú úroveň ako susedné Haiti a dobrú zdravotnícku starostlivosť. Stredná vrstva, pozostávajúca z miešancov, tvorí asi 73% populácie. Černošská menšina pracuje v poľnohospodárstve a predáva svoje výrobky na trhu.

Veková štruktúra obyvateľstva:
0 - 5 = 21-22% obyvateľov
5 - 10 = 21-21% obyvateľov
10 - 15 = 19% obyvateľov
15 - 20 = 18% obyvateľov
25 - 45 = 11% obyvateľov
45 - 65 = 7% obyvateľov
65 - 80 = 2% obyvateľov
80 + = 1% obyvateľov

Náboženstvo
Asi 98% Dominikáncov sa hlási k rímskokatolíckej viere, ale čo sa týka praktockého uskutočňovania, sú viacmenej vlažní. Omše nemávajú vysokú návštevnosť a Dominikánci obvykle ignorujú akékoľvek cirkevné rady, dotýkajúcich sa otázok každodenného „svetského“ života, pretože si myslia, že sa v tom cirkevní predstavitelia nevyznajú. Taktiež prejavy viery na verejnosti sú limitované a formálne. V zemi sa vyskytujú aj menšiny židov a protestantov.

Národnosti:
V súčasnosti žije v Dominikánskej Republike 8,2 miliónov obyvateľov, z nich je 72,5 % miešancov, ako mestikov, tak mulatov. Národnostných menšín je poskromne - 16% čistých Caucasianov (Španielov), ďalších 10,8% je afrického pôvodu, zvyšok sú aziati a ďalšie národnostné menšiny. Čo sa týka ekonomického rozdelenia, menej než 5% Dominikáncov by sa mohlo počítat medzi finančnú elitu, okolo 35% patrí k strednej triede a viac než 60% sú chudobní ľudia bez stáleho zamestnania a výhliadok naňho. Neplnoletí (mladší než 15rokov) v súčasnosti činia cca 50 % obyvateľov Dominikánskej republiky. V sociálnoekonomickom merítku hrá veľkú rolu farva pleti obyvateľov Dominikánskej Republiky, pretože väčšina ľudí z vyššej vrstvy je biela a gheta chudobných sú prevažne zaľudnené černochmi.