Púšte pokrývajú takmer tretinu súše na Zemi. Na niektorých miestach vystúpi počas dňa teplota nad 48 °C a sú také suché, že tam živé organizmy môžu len ťažko prežiť. Iné púšte môžu byť chladné: denná teplota počas zimy v púšti Gobi môže klesnúť na – 20 °C. Vo väčšine púští sa každoročne vyskytuje niekoľko silných dažďov. Púšť Gobi v Ázii leží tisícky kilometrov od mora, takže sa tam nikdy nedostane vlhký vzduch. Iné ležia blízko vysokých pohorí a väčšina vlhkosti pri prechode pohorím spadne ako dážď. Preto sú púšte také suché. Zaujímavosť je, že v púšti Atacama na západnom pobreží Južnej Ameriky sú miesta, kde nepršalo najmenej 400 rokov. Ale aj v najsuchšej púšti sa hlboko v podzemí nachádza voda. Oáza je miesto, kde je povrch zeme blízko hladiny spodnej vody, ktorá sa tak môže dostať na povrch. Pretože sa v oázach nachádza voda, sú oázy dôležitým miestom pre púštne živočíchy. V najteplejšej časti roka vydržia ťavy týždeň bez vody, pretože sa môžu naraz napiť až 50 litrov, aj keď je to slaná voda. Niektoré púštne živočíchy, ako tarbíkomyš nepijú vôbec. Všetku vodu, ktorú potrebujú, získavajú z potravy.

1.Ako vznikajú púšte.
Klesajúci vzduch sa postupne ohrieva a absorbuje vlhko. Tak vznikajú suché oblasti ako Sahara, kde je cez celý rok vysoký tlak vzduchu. Vetry z týchto oblastí fúkajú preč a vysoký tlak vzduchu bráni vlhkým vetrom od oceánov preniknúť až do púšte. Ďalší typ púšti vzniká v oblastiach zrážkového tieňa, ktoré sú zakryté horskými hrebeňmi alebo rozsiahlými zemskými pásmi pred mrakmi, prinášajúce vlahu. Tretí typ púšte vzniká neďaleko pobrežia, kde sú vetry ochladzované studeným oceánskym prúdením. Vetry prídu o väčšinu svojej vlahy nad morom, a keď sa dostanú na pevninu, vzduch sa ohrieva a odoberá vlhkosť.

2.Rastlinstvo.
Rastlinstvo púšte obmedzené zrážkami. Sekulentné rastliny napr. kaktusy, majú hrubé listy, z týchto sa tak rýchlo neoparuje voda. Niektoré rastliny majú namiesto listov tŕne, a majú veľmi dlhé korene. Zvláštne sú aj semená niektorých púštnych rastlín, pretože dokážu čakať na dážď v zemi aj niekoľko rokov, potom v priebehu niekoľkých dni vyklíčia zakvitnú a zvädnú. V oázach rastú hlavne datľové palmy - datle obživa pre človeka i zvieratá, listy na laná, pokrytie strechy aj palivo, kmeň stavebný materiál.

3. Živočíšstvo.
S podnebím súvisí aj život zvierat na púšti. Sú to viac nočné zvieratá, ktoré sa tak vyhnú vysokým denným teplotám, prípadne sú stavbou tela prispôsobené životu v púští. Typické sú hady, a drobné hlodavce. Štrkáč rožkatý , púštna líška, jež ušatý, púštny potkan - veľké uši. Mungovia cicavce žijúce v severnej časti púšte Gobi znášajú aj zimný pokles teploty na - 50 °C. Zviera púšte ťava, široké stupaje brania ťave zabárať sa do piesku, podkožný tuk uložený v hrbe, dlhé mihalnice chránia oči pred pieskom a tiež aj čiastočné zatvorenie nozdier, hustá srsť chráni pred horúcimi lúčmi.

4.Vznik a podnebie púští.
Smerom od rovníka na sever a na juh pokles zrážok. Je tam veľmi teplo, ale chýba vlaha, vejú tam vetry - pasáty - ešte viac vysušujú územia.
Na púšťach je veľký rozdiel medzi dennými a nočnými teplotami. Cez deň vyše 4O °C,
v noci aj mraz , pre nedostatok vlahy nie je rastlinstvo, ktoré by tepelne ochraňovalo povrch
púšte. Povrch púšte tvoria piesok, štrk, kamene, nebezpečné sú piesočné búrky, ktoré vytvárajú pieskové presypy - duny, čím menia vzhľad krajiny.

5.Obyvateľstvo.
Púšte sú veľmi riedko zaľudnené. Život sa sústreďuje do oáz, chovatelia dobytka sú kočovníci - nomádi. Tuáregovia obyvatelia púšte majú svoje obydlia vybudované v zemi.

6.Pôdy.
Povrch púšte tvorí piesok, štrk a kamenie, ktoré nepokrýva humus, výnimkou sú oázy.

7.Vodstvo.
Dážď veľmi zriedkavý. V niektorých častiach púšte Atacama nepršalo aj storočie. Po prudkých dažďov sa vytvorili korytá občasných riek - vádí. Na miestach, kde sú studne vznikli
oázy - kvitnúce záhrady púšte.