Rozmiestnenie zásob vody na Zemi

Súhrn všetkých foriem vody na Zemi aj v jej atmosfére tvorí hydrosféru. Objem vody v hydrosfére je konštantný. Prítomnosť vody vo vzduchu, na zemi i v zemi je nutným predpokladom života.

Z celkovej plochy povrchu Zeme 510 mil. km2 zaberá povrch oceánov a morí 361 mil. km2 (70,8 %) a pevniny 149 mil. km2 (29,2 %). Voda a pevnina sú na povrchu Zeme rozložené nerovnomerne. Na severnej pologuli pripadá na súš 100 mil. km2 a na vodné plochy 155 mil. km2, na južnej pologuli zaberá súš 49 mil. km2 a vodné plochy 206 mil. km2.

Voda v atmosfére:
Voda je jednou z najviac rozšírených hmôt na Zemi a je v neustálom pohybe. Účinkom slnečného žiarenia sa stále vyparuje, pohybuje sa v podobe vodnej pary nad povrchom Zeme, prenáša sa v tomto skupenstve vo vzdušných prúdoch niekedy aj na veľmi značné vzdialenosti. Za vhodných podmienok sa mení na tekutý stav a vracia sa naspäť na povrch Zeme ako zrážky. V ďalšom procese pohybu vody dochádza opäť k jej výparu, k ďalšiemu prenosu a k ďalšiemu návratu na povrch Zeme v podobe dažďa, snehu, krúp, námrazy, hmly a pod., k jej pohybu po povrchu pevnín i pod povrchom, ktorého konečným výsledkom je návrat do oceánov a morí, v ktorých sa premiestňuje účinkom rozličných prúdov a do bezodtokových jazier.

Tento proces nazvaný obeh vody prebieha na povrchu Zeme nepretržite. Jeho hybnou silou je činnosť Slnka, t.j. zohrievanie povrchu Zeme slnečnými lúčmi. V atmosfére, v ktorej sa uskutočňuje pohyb vody hlavne v podobe vodných pár, sa vyskytuje voda v relatívne malom množstve (13 tis. km3). V porovnaní so zásobami vody vo svetovom oceáne činí voda v atmosfére len necelú tisícinu percenta všetkých zásob slanej vody a len vďaka nepretržitému pohybu vody v atmosfére môže za rok spadnúť na povrch Zeme omnoho väčšie množstvo zrážok.

Voda na pevnine:
Na pevnine sú zásoby vody sústredené v korytách vodných tokov, v jazerách a nádržiach, v ľadovcoch a v stálej snehovej pokrývke, v pôde. V ľadovcoch je najväčší podiel celkových zásob sladkej pevninskej vody (viac ako 70%). Najviac z týchto zásob vody uchovaných v pevnom skupenstve je v Antarktíde, kde má ľad hrúbku viac ako 1,6 km. Druhý plošne najrozsiahlejší ľadovcový štít je grónsky, ktorý obsahuje asi 8% objemu kontinentálnych a vysokohorských ľadovcov. Na svete je niekoľko sto tisíc sladkovodných jazier. Prvenstvo medzi nimi má Bajkal, iné jazerá sú: Veľké Kanadské jazerá, jazerá Európy, Južnej Ameriky a Austrálie. Umelé vodné nádrže umožnili zadržať na pevnine veľké množstvo vody, čo je dôležité v suchých dňoch na zavlažovanie, či odber pitnej vody.

Rieky sa delia podľa odtoku. V bezodtokových oblastiach sa všetka voda, ktorá tam spadne, vyparí a rieky sa buď strácajú v suchých korytách a močiaroch, alebo vtekajú do bezodtokových jazier. Najväčšie bezodtokové oblasti sú rozsiahle povodia Kaspického a Aralského jazera, časť strednej Ázie, Sahara, Arabský poloostrov, Centrálna austrálska rovina a i. Voda z odtokových oblastí vteká buď bezprostredne do oceánov, alebo do morí, spojených s oceánmi. Odtok sa deje najčastejšie povrchovo v riečnych korytách, avšak veľké množstvo vody odteká do oceánov vo forme pohybujúcich sa ľadovcov, odvievaním snehu z pevniny i odtokom podzemnej vody.

Voda v svetovom oceáne:
Oceány so svojimi okrajovými moriami sú vzájomne spojené a tvoria svetový oceán. Najväčší z oceánov je Tichý oceán, v ktorom je polovica vody oceánov. Druhý najväčší oceán je Atlantický, ktorý má polovicu rozlohy Tichého oceánu. Tretím oceánom je Indický a najmenší Severný ľadový oceán. V oceánoch a moriach je sústredená najväčšia časť celkových zásob vody na Zemi. Medzi svetovým oceánom a pevninou dochádza k nepretržitej výmene vody. Zo svetového oceánu sa voda vyparuje a dostáva sa atmosférou ako vodná para nad pevniny, kde kondenzuje a padá ako zrážky. Časť zrážok odteká z pevniny riekami a podzemnou cestou späť do oceánu. Tento odtok sa však počas roka mení.