Žilina je centrom severozápadného Slovenska, je jedným z najväčších miest Slovenskej republiky. Je sídlom orgánov Žilinského kraja. Žilinský kraj zahŕňa historické oblasti Kysuce, Liptov, Orava a Turiec, tvoria ho okresy : Bytča, Čadca, Dolný Kubín, Kysucké Nové Mesto , Liptovský Mikuláš, Martin, Námestovo, Ružomberok, Turčianske Teplice, Tvrdošín a Žilina. Mesto Žilina sa člení na 19 mestských častí s názvami : Staré Mesto, Hliny, Hájik, Solinky, Vlčince, Rosinky, Trnové, Mojšová Lúčka, Bytčica, Závodie, Bánová, Žilinská Lehota, Strážov, Budatín, Považský Chlmec, Brodno, Vranie, Zádubnie a Zástranie.

Poloha : Mesto leží v údolí rieky Váh v Žilinskej kotline, na sútoku Váhu s riekami Kysuca a
Rajčianka. Výplň kotliny tvoria treťohorné sedimenty – zlepenec s vložkami
mäkkých pieskovcov. Pozdĺž Váhu a Rajčianky sa tiahnú pomerne široké poriečne
nivy. Nadmorská výška: 333 m n. m. - Námestie Andreja Hlinku; 345 m n. m. –
Mariánske námestie.
Počet obyvateľov: 86.953 (1.1.1999), z toho 98 % Slovákov.
Zemepisná poloha: 49°15´ severnej šírky, 18°45´ východnej . Vzdialenosť mesta od
Bratislavy je 200 km. Žilina je najväčším mestom ležiacim na rieke Váh.
Rozloha mesta : 80,03 km2












Povrch : Mesto sa nachádza v Žilinskej kotline, ktorá má päť terasových stupňov a nachádza sa medzi horskými chrbtami pohorí Malá Fatra, Strážovské vrchy, Súľovské vrchy, Javorníky a Kysucká vrchovina. Je nížinatá v okolí riek Váh, Orava, Turiec a Kysuca, ktoré ležia v nadmorskej výške nad 300 m a sú uzavreté pahorkatinami a pohoriami, z ktorých najvýznamnejšie sú Západné Tatry, Nízke Tatry, Veľká Fatra a Malá Fatra, Beskydy, Strážovské vrchy a Javorníky. Najvyšším vrchom je Bystrá – 2248 m n. m. v Západných Tatrách. Vrchy okolo Žiliny majú jadrový pôvod (Malá
Fatra), alebo flyšový pôvod (Kysucká vrchovina) .

Vodstvo : Cez mesto preteká najdlhšia rieka Slovenska, Váh. Mesto Žilina leží v údolí rieky Váh v Žilinskej kotline, na sútoku Váhu s riekami Kysuca a Rajčianka. Rieky patria do povodia Váhu. Priamo v meste je vybudované Vodné dielo Žilina







Podnebie : Mierne teplé až chladné. Spadne tu ročne okolo 650 až 700 mm zrážok, najviac v júni a v prvej polovici júla. Snehová pokrývka je tu 60 až 80 dní v roku.
Priemerná teplota vzduch dosahuje v januári – 4°C, v júli +18°C.




Poľnohospodárstvo : Poľnohospodárstvo v okolí Žiliny nie je dominantné, v štruktúre pôdy dominujú lúky a pasienky nad ornou pôdou. Prevláda živočíšna výroba,
( chov hovädzieho dobytka a v menšej miere ošípaných ), v rastlinnej sa pestujú obilniny, ( najmä pšenica a jačmeň ), krmoviny a najmä zemiaky.




Rastlinstvo : typickými rastlinami tu sú duby, smreky a iné druhy stromov . Z kvetov to sú púpava a v okolí napríklad žeruška alpínska, lomikameň okrúhlolistý, ostrevka tatranská, arabka hornungova ...
Chránené a vzácne druhy rastlín : V Malej Fatre : kozinec južný, kozinec nórsky, nevädzovka rôznofarebná, plesnivec alpínsky ...
Živočíchy : motýle, chrobáky, vtáky napríklad bažanty, orly, hmyz , cicavce napríklad zajace, srny ...
Chránené a vzácne druhy živočíchov : V Malej Fatre: medveď hnedý, rys ostrovid, veľa
druhov chrobákov, orol skalný, sokol myšiar ...





Priemysel : Ekonomika kraja je zastúpená všetkými odvetviami, pričom rozhodujúci je priemysel a stavebníctvo. Priemyselný charakter kraja ovplyvňuje blízkosť priemyselných zón susednej Českej a Poľskej republiky a taktiež nedostatok úrodnej pôdy. V porovnaní s ostatnými krajmi SR má v Žilinskom regióne silnú pozíciu stavebníctvo, ktoré sa podieľa na ročnom obrate kraja 13 %. Región má veľkú šancu prosperovať aj z vysokej lesnatosti.
Žilina má pestré zloženie priemyslu. Azda najvýznamnejšia je výroba celulózy a papiera ( papiereň Tento ). Približne na rovnakej úrovni významu v meste je výroba vlnených látok, syntetických látok a súčastí strojov. V blízkej budúcnosti aj výroba automobilov. Z oblastí priľahlých k Žiline, prakticky zázemie Žiliny využíva vápence priľahlých pohorí. Z vápenca sa vyrába cement v Lietavskej Lúčke. Vo Varíne sa vyrába vápno a láme sa vápenec.
V Žiline pôsobí množstvo významných podnikov. Najstaršími priemyselnými podnikmi sú napríklad súkenka, textilná továreň, Slovena, ktorá začala pracovať v roku 1891, chemické závody, začali s výrobou v roku 1892, papierenský podnik Tento, a.s., od roku 1906, a drevárska firma Drevoindustria od roku 1907. Aj v súčasnosti patrí k najvýznamnejším podnikom v meste. V terajšej dobe prišla na Slovensko kórejská automobilka KIA, ktorá začala s výstavbou v roku 2004, blízko Žiliny, v Tepličke nad Váhom. Dôležitými podnikmi sú strojárenské podniky závody na výrobu ložísk (ZVL – závody valivých ložísk), Slov-Avia, podnik Elektrovod, potravinárske podniky Laktis (Žilinské mliekárne), Peza (pekárne ), Hyza (hydinárne), a mnohé ďalšie. V Žiline sídlia aj významné stavebné podniky, z ktorých stojí za zmienku určite Váhostav a.s., jeden z najväčších stavebných podnikov na Slovensku. Podnik sa podieľal na výstavbe mnohých rozhodujúcich stavieb na Slovensku, vrátane Vodného diela Gabčíkovo. V Žiline takisto sídli aj generálne riaditeľstvo a rozvodná stanica Stredoslovenských energetických závodov. Žilinský elektrický závod Helios, dnešný rozvodný závod, vznikol v roku 1896. Úradné povolenie
na zásobovanie mesta dostal v roku 1908. V Žiline sídli aj Slovenský energetický dispečing. V meste má ústredie Prvá komunálna banka. Sídli tu asi 20 pobočiek bánk z celého Slovenska. V Žiline sídlia viaceré významné inštitúcie pre podporu podnikania a obchodu. Regionálna komora Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory Žilina má pôsobnosť za hranice Žilinského kraja. Slovensko-poľská obchodná komora a Slovenská živnostenská komora majú pôsobnosť pre celé Slovensko. Na rozvoji oblasti Horného Považia sa podieľa aj Regionálna rozvojová agentúra, ktorá pôsobí v rámci programu Európskej únie – Phare.

Kultúra : V Žiline pôsobí Mestské divadlo so súborom Maják s tvorbou zameranou pre mládež, dychovou hudbou Fatranka a folklórnym súborom Rozsutec. Tento súbor patrí k najkvalitnejším súborom na Slovensku.Doma i v zahraničí je veľmi známe Bábkové divadlo, najstaršie profesionálne divadlo na Slovensku.
Mesto spolu s rôznymi inštitúciami poriada každoročne v júni Staromestské slávnosti, kde v kultúrnom programe vystupuje množstvo umeleckých telies zo Žiliny, ale i z okolia. Tradičné je aj Žilinské kultúrne leto. V minulosti tu žili a tvorili mnohí významní umelci napr. maliari Jozef Božetech Klemens, Ľudovít Fulla, Vincent Hložník, spisovatelia Ján Papp, Ján Frátrik, umelecký kníhviazač Ján Vrtílek a mnohí ďalší umelci.



Školstvo : Najvýznamnejšou školou je Žilinská univerzita, ktorá ma 7 fakúlt, na ktorých študuje viac ako 9000 študentov. Významné je štúdium informačných technológií a telekomunikácií.
Významnou školou je a Konzervatórium v Žiline. Patrí medzi najväčšie na Slovensku. Na škole pôsobí spevácky zbor.
V Žiline sú 4 gymnázia a veľký počet stredných odborných škôl.
Pri výchove žiakov zohráva dôležitú úlohu Základná umelecká škola Ladislava Árvaya, založená v roku 1927. Škola je jednou z najväčších svojho druhu na Slovensku. Hlavnou náplňou vyučovania je hra na hudobné nástroje, pohybová výchova atď.

História : Najstaršie písomné správy o tomto území pochádzajú z 13.storočia. Prvú z nich nájdeme v listine nitrianskeho župana Tomáša asi z r. 1208, napísanej v latinčine. Územie Žiliny sa v nej nazýva Terra de Selinan. V tomto storočí sa Žilina spomína aj ako usadlosť a neskôr dedina pod názvom Sylna a Žilina. Prvá správa o Žiline ako meste pochádza z roku 1312. V 14. storočí bola Žilina malým mestom a pozostávala len z niekoľkých ulíc a uličiek okolo štvorcového námestia. Pokiaľ ide o počet jej obyvateľov, zrejme ich nebolo viac ako 800-900. Napriek nízkemu počtu obyvateľov bola Žilina typickým stredovekým mestom - žili tu zámožní patricijovia (bývali väčšinou na námestí), remeselníci, ktorí tvorili strednú vrstvu a najnižšia, nemajetná, živoriaca sociálna vrstva - mestská chudoba.
Erb Žiliny patrí k najstarším erbom nielen na Slovensku. Znak bol prvýkrát použitý na listine z 8. Marca 1397. Dvojkríž je byzantského pôvodu, vychádza z kresťanskej, cyrilometodskej tradície. Dvojkríž a hviezdy sú zlaté (žlté), podklad je olivovozelený.
Do histórie tiež patria hrady ( Lietava, Hričov, Strečno, Starhrad, Súľov, Blatnica, Likava a Považský hrad ), zámky ( Bytča, Budatín ) a kaštiele ( Teplička, Gbeľany, Krasňany, Divinka, a Súľov ), ktoré sa nachádzajú v okolí Žiliny.

Turistika : Okolie Žiliny – Jaskyne, Skanzeny, Malá Fatra. Skanzeny : drevený kostolík Trnové, obec Čičmany, skanzen Podbieľ, skanzen – múzeum Martin, obec Vlkolínec, obec Zuberec.



Kúpele : Rajec, Rajecké Teplice, Turčianske Teplice.

Doprava : Dnes sú v Žiline 4 linky trolejbusovej dopravy o dĺžke 65,9 km a 13 liniek autobusovej dopravy o celkovej dĺžke 290,8 km. V súčasnosti sa v rámci výstavby diaľničnej siete realizuje výstavba diaľničných privádzačov, čo veľmi zlepší dopravnú sieť v samotnom meste. Vedú tadiaľ aj významné železničné trate. Najviac rýchlikov premáva z Bratislavy do Košíc. Priame vlakové spojenia sú do Prahy, Varšavy, Moskvy a do Budapešti.
Približne 10 km západne od mesta sa nachádza Letisko Žilina v Dolnom Hričove. Letisko je vhodné na prevádzku lietadiel s kapacitou do 60 osôb. Pristávacia dráha je tu dlhá 1150 metrov. V budúcnosti sa uvažuje s rozšírením letiska.