Maďarská republika Magyarország Magyar Koztársaság

Maďarsko leží v juhovýchodnej Európe, v strede najnižšej časti Panónskej panvy. Rozprestiera sa na 93 030 km2 a rozlohou je na sedemnástom mieste medzi európskymi krajinami. Na severe susedí so Slovenskom , na severovýchode s Ukrajinou, na východe s Rumunskom , na juhu s Juhosláviou, na juhozápade s Chorvátskom a Slovinskom a na západe s Rakúskom. Štátne hranice Maďarska merajú približne 2248 km. Najväčšia šírka krajiny je 268 km a dĺžka 528 km. Povrch územia je pomerne málo členitý. Prevažnú časť tvorí nížina a zvyšok pahorkatiny a stredohoria, ktoré sú zníženými výbežkami Álp a Karpát. Najvýznamnejšie pohoria Maďarska sú Bukové vrchy, Bakonský les a Matra s najvyšším bodom územia Kékes (1014 m.n.m.). najnižší bod sa nachádza južne od Segedina s nadmorskou výškou 78 m. Z geologického hľadiska sa delí na štyri oblasti, a to: Severné stredohorie, Zadunajsko, a nížiny Malá a Veľká dunajská kotlina s úrodnými černozemami.

Najdôležitejšími riekami sú Dunaj, Tisa, Rába, Maros a Dráva. Všetky vodné toky patria do povodia Čierneho mora. Národnou riekou Maďarska je Tisa, ospievaná v mnohých básňach a ľudových piesňach. Tisa spolu s Dunajom zbiera skoro všetky toky krajiny. Najväčším jazerom, ba celej strednej Európy je Balaton. Okolie „maďarského mora“ bolo vyhlásené za chránenú krajinnú oblasť. Prostredie okolia a jazera ukrývajú jedinečnú faunu a flóru. Ďalšími jazerami sú Tisza a Hévis, ktoré reumatici prezývajú „jazero dobrej nádeje“. Maďarsko má v súčasnosti 4 chránené krajinné oblasti a 2 národné parky Bűkk a Aggtelek.

Maďarsko sa rozprestiera v strednej časti mierneho podnebného pásma severnej pologule. Pre celé územie krajiny je charakteristické rytmické striedanie štyroch ročných období. Stredoeurópska poloha znamená dosah klimatických vplyvov troch veľkých podnebných oblastí: rozsiahlej východoeurópskej – pevninskej, západoeurópskej – oceánskej, a juhoeurópskej . stredomorskej. Atlantický oceán je od maďarských hraníc vzdialený asi 1200 km, preto je výdatnosť a frekvencia zrážok v krajine menšia ako v západnej Európe. Vplyv blízkeho Jadranského (300 km) a Stredozemného mora (700 km) sa prejavuje zrážkovým maximom v jeseni. Tvárnosť zemského povrchu tiež ovplyvňuje podnebie krajiny. Stredohoria spôsobujú len menšie miestne rozdiely. Horské oblasti sú chladnejšie a vlhkejšie ako nížiny, ktoré majú nielen menšie množstvo zrážok, ale aj viac slnečného svitu, čo vytvára veľmi priaznivé podmienky na pestovanie obilia a ovocia.

Maďarská republika sa administratívne delí na hlavné mesto Budapešť a 19 žúp. Spolu so Slovenskom, Českom a Poľskom sa regionálne zaraďuje do strednej Európy, ktorá spolupracuje na základe dohody vo Vysegráde v Maďarsku. Členom EÚ sa stala 24. mája 2004. Zaužívanou menou je forint (1 forint = 100 fillérov). Vyše 96% obyvateľstva zobrazujú Maďari. Okrem domácich krajinu obývajú aj Rómovia, Nemci, Slováci, Chorváti, Rumuni a iné národnosti. Prevažná väčšina obyvateľov hovorí maďarským jazykom patriacim do ugrofínskej jazykovej skupiny. Okrem maďarčiny ovládajú príbuzný alebo jazyk susedného národa. Nevzdelanosť je veľmi malá. Počet obyvateľov je 10 179 000 a z toho približne 3,6% tvoria nezamestnaní. Osídlenie je veľmi nerovnomerné, zvláštnosťou je , že jedna pätina obyvateľstva žije v hlavnom meste. Na jeden km2 pripadá 109 obyvateľov. Nerovnomerný rozptyl obyvateľstva má čiastočne prírodné, no predovšetkým hospodárske príčiny. Najľudnatejšie sú priemyselné oblasti a kraje s vyspelou poľnohospodárskou výrobou. Redšie sú osídlené hornaté a neúrodné časti. Väčšia polovica obyvateľstva žije v mestách. Priemerná dĺžka života žien je približne 76 rokov a mužov 67 rokov.

Počet obyvateľov sa znižuje prirodzeným spôsobom. Ročne viac ľudí zomrie, ako sa narodí. Dojčenská úmrtnosť je 8,2 ‰. Hlavné mesto bolo po druhej svetovej vojne prestané a stalo sa turistickým centrom s bohatým kultúrnym životom. Spolu s mestom Dunájvaroš sú dôležitými prístavmi na Dunaji. Podľa počtu obyvateľov, druhým najväčším mestom je Debrecín, ktoré je známe kúpeľmi a barokovými kaštieľmi. Kecskemét, mesto ospevované marhuľovicou. Segedín, mesto slnečného svitu, podľa ktorého pomenovali druh papriky a od toho populárny segedínsky guláš. Ďalšími najvýznamnejšími mestami sú Miškolc, Ostrihom, Päťkostolie, Ráb.
Hospodárstvo Maďarska bolo v minulosti založené na poľnohospodárstve a potravinárskom priemysle. Nedostatok nerastných surovín brzdil väčší rozvoj. V súčasnosti sa v krajine ťažia bauxit, mangánové rudy, hnedé a čierne uhlie, ropa a zemný plyn. Nedávno boli objavené nové ložiská medi. Významnými odvetviami priemyslu je strojárstvo – výroba autobusov, hutníctvo, chemický priemysel a najmä na ženskej pracovnej sile založený textilný priemysel. Poľnohospodárstvo vďaka priaznivým klimatickým podmienkam a dobrým pôdam zohráva významnú úlohu.

Rastlinná a živočíšna výroba – ošípané, hovädzí dobytok, kone – ich chov a šľachtenie, ovce, hydina sa podieľajú zhruba rovnakým dielom na poľnohospodárskej výrobe. Najdôležitejšími plodinami pestovanými na orných pôdach sú pšenica, kukurica, zemiaky, slnečnica, cukrová repa, sladovnícky jačmeň, tabak, konope a ľan, významné je aj pestovanie zeleniny – cibule, papriky na korenie a ovocia. Na svahoch Karpát sa tiahnu viniče. Maďarsko je známe svojím tokajským vínom. V prvom sektore pracuje približne 6% obyvateľstva, v druhom 34% a v treťom sektore asi 60% obyvateľstva. Krajina má dobre vyvinutú cestnú a železničnú dopravu. Významnou riekou pre vodnú dopravu je Dunaj. Z tepelnej elektrárne sa získava 79% energie, z vodnej 1% a 20% z jadrovej elektrárne.
Kultúra, Budapešť, Balaton, zábava, výlety na koňoch, maďarská kuchyňa, pohostinnosť, ľudová hudby, poľovačky, čardáš, víno, pálenky, výlety do hôr, termálne pramene, mestá, domáci – práve toto všetko si získava priazeň zahraničných návštevníkov.