Medzi 1,800 až 2,000 miliónmi rokov pred naším letopočtom, stále v čase Prekambria, niektoré z pravekých čiar slabostí boli znovu aktivované a vyskytla sa i dotieravosť ďalších žúl. Ako výsledok tohto poradia udalostí; rozľahlé plochy zemskej kôry boli stabilizované a pripojené k starším kontinentálnym skalám a vytvorili tu Austrálsky štít. Rovnaké udalosti boli zodpovedné za vytvorenie minerálnych ložísk na Mt. Isa v Queenslande a Broken Hill v Novom Južnom Walese, z ktorých pochádza väčšina vyťaženého striebra, zinku, tuhy a medi.

Neskôr, niektoré z týchto starších blokov sa rozštiepili vo vnútri alebo klesli pozdĺž ich okrajov, aby vytvorili jamy, v ktroých sa usadeniny hromadili, niektoré z nich sú stále pekne viditeľné v krajine. MacDonnelove vrchy, idúce z východu na západ cez oblasť Alice Springs v Severnom Teritóriu poznačili severný okraj Amadeuskej panvy, zlomenej a plnej usadenín, ktorá je viac než 10 km hrubá. Svah, z ktorého Stirlingove vrchy v Západnej Austrálii utvorili časť, predstavujúce zlomený západny okraj Yilgarnového bloku. Nie všetky zlomy vznikli v rovnakom čase. Jeden bol aktívny pred 1,000 – 300 mliónmi rokov a nachádzal sa pozdĺž MacDonnelových vrchoch. Piesočnaté usadeniny veľkej hrúbky (vyše 20 km) sa hromadili v tomto poklese pôdy, až kým neskôr v Kambriu, keď boli deformované k vytvoreniu kompletnej sady prehybov odhalených dnes v Flindersových vrchoch v Južnej Austrálii.

Blízko začiatku Kambria, pred 540 miliónmi rokov, východna časť kontinentu začala rásť ako sopečné reťaze ostrovov a zasahujúcich do utvorených paniev . Toto sa vzťahuje na Tasman Fold Belt. Skladá sa z dvoch častí – západná Lachlan Fold Belt (Kambrium – Devon) a východná New England Fold Belt (Devon – Perm). Pás sedimentov a vulkanického materiálu, prenikajúci žulou, dnes označuje miesto týchto pravekých stavieb. Kopy hmoty uloženej na oceánskej panve boli prenesené smerom k okraju kontinentu a nalepené pohybom oceánskej dosky. Skaly tohto typu sú dobre viditeľné v New English Tablelands v Novom Južnom Walese a Coastal Bell of Queenslande. V Perm – Trias dobe, pred 280 – 300 miliónmi rokov, jamy za kopou veľkého množstva hromadených usadenín bohatých na tuhé rastliny, ktoré sa stali ložiskami uhlia, na ktorých zisku Austrália závisí.

Začiatkom Mezozoickej doby, pred 240 miliónmi rokov, väčšina zemskej kôry sa prestala pohybovať. Nasledujúca austrálska geologická história je charakterizovaná regionálnymi jamami v relatívne pokojnej kontinentálnej mase.

Najväčšia z týchto jám je Veľká Artézská Panva, ktorá pokrýva okolo jednej pätiny Austrálie. Tento rozľahlý bazén bol čiastočne vyplnený ložiskami usadenín z prúdov a jazier spojených s veľkým vnútorným odtokovým systémom – niečo podobné ako súčasne jazero Eyre v centrálnej Austrálii. Tieto usadeniny ležia na rôznych starých skalách, v rozpätí doby Prekambria až Permu.

Počas skorej Kriedy (100 – 120 mil. rokov), more sa dostalo do oblasti Karpentárskeho zálivu blízko Maryborough v Queenslande, aby vytvorilo rozľahlé vnútrozemské more. Zmena obsahu piesku usadenín uložených pred a po tomto morskom pôsobení vytvorilo zanechávajúcu vrstvu vodných ložísk hornín. Voda pod tlakom môže byť vyťahovaná vrtmi a to umožní vidiecky rozvoj, aby bol úspešný napriek nízkym zrážkam. Ostatné porovnateľne oslabené oblasti sú Eucla panva (Nullarborská planina).

Všeobecne, usadené skaly vyplňujúce panvu klesajúce smerom dovnútra z okraju, ktorý je priepustný, môžu niesť množstvo podzemnej vody. Vo Veľkej Artézskej Panve, táto voda je filtrovaná do veľkých hĺbok kvôli hrúbke usadených hornín a je zachytená. V Eucla Panve, voda nie je zachytená, ptretože bazén je otvorený do mora. V Murray Panve, naopak, je ventil taký malý, že podzemná voda sa zastavila.

Je dôležité poznamenať, že veľké planinové územia vo východnej a západnej polovici Austrálie vznikli z rozdielnych geologických udalostí. Na východe, hlavné jamy boli zaplnené usadeninami vyčistenými z okolitých výšin, zatiaľ čo na západe, jednoduché oblasti boli formované pokračujúcimi kĺzaním pravekých Prekambrianských blokov, ale pokračujúce stúpanie to pomaly udržiavalo na rovnovážnej pozícii.

1.4 POVRCH

Austrália je najnižší, najplochejší a mimo Antarktídy aj najsuchší kontinent. Priemerná nadmorská výška je okolo 300 metrov. Jej základný tvar bol spôsobený pohybmi zemskej kôry, ale väčšina detailov bola vykrojená činnosťou riek. Tieto faktory spolu s účinkami opakujúcich sa zmien podnebia a morskej hladiny spôsobili terajší rozmanitý austrálsky povrch.

Kontinent sa skladá z troch hlavných celkov: Západná plošina, Centrálna nížina a Východná vysočina.

Západna plošina je rozdelená na oblasti s miestnymi názvami (Yilgarn, Kimberley, Arnhemská zem atď.). Väčšina z nich leží na pravekých skalách datovaných až do Prekambriských časov a sú uložené na tých miestach viac než 600 miliónov rokov. Piesková krajina a Barklyho plošina sú podložené mladšími (hlavne Palezoickými) skalami, zvetrané na rovný povrch a hrubo pokryté pieskom. Vápencový Nularborská planina bola pokrytá morom pred 15 – 20 miliónmi rokov, keď pozdĺž západného pobrežia sa skaly, také mladé ako Pliocén (2 – 5 miliónov rokov), boli oddelené Darlingským zlomom.