Austrálske vody obsahujú veľké množstvo morských živočíchov, ale ročný úlovok je pomerne malý – 227 300 metrických ton na začiatku 90 – tych rokov. Viac než 85 percent ročnej ceny vyvezených rybích produktov je vyrobených z šelfových rýb, hlavne z hrebenátiek, garnátov, homárov, ustríc. Morské ryby sa predávajú vrátane žralokov, tuniakov, pramíc. Perly a lastúry sa zberajú pri východnom pobreží od roku 1800. Darwin, Broome a Švrtkový ostrov sú hlavné perlové centrá, ale pestované perly sú teraz viacej významné. Perlový priemysel je dominantný japonsko – austrálskymi odvážlivcami. Austrália bola hlavným veľrybím národom až do roku 1970, keď súhlasila so zastavením veľrybích činností a v spolupráci s medzinárodným úsilim udržiavaním veľrybej populácie.

Hlavné medzinárodné faktory vplývajúce na svetové nároky poľnohospodárských plodín rast populácie, rast ekonomiky a cesta, v ktorej rastie ekonomika a príjem je rozmiestnený vo svetovej ekonomike. Na dodávacej strane, poľnohospodárska a obchodná politika hlavných výrobcov a konzumentov poľnohospodárskych plodín ako USA, EU, Japonsko, Rusko a Čína, hrajú kľúčovú rolu v určovaní nie len svetovej produkcie, ale aj obchodných modeloch.

Rast svetovej populácie by sa mal v najbližšej dekáde spomaliť a preto sa očakáva len malý účinok na nároky na jedlo a poľnohospodárske plodiny. Rýchlosť rastu svetovej ekonomiky sa snaží hlavný vplyv na rast požiadaviek poľnohospodárskych plodín. Zmena v rýchlosti ekonomického rastu o jedno až dve percentá môžu spôsobiť 10 percentnú zmenu v priemernej hodnote svetových poľnohospodárskych cien.

Svetový model rozloženia príjmov je ďalší dôležitý faktor vplývajúci na nároky poľnohospodárskych komodít. Spotrebitelia v rozvojových krajinách utrácajú viac na extra príjmy na jedlo než ľudia v rozvinutých krajinách. Mnoho rozvojových krajín zažilo značný vzostup v príjmoch počas 70 – tych rokov 20. storočia, kvôli zvyšujúcemu sa príjmu z vysokých cien oleja. Toto viedlo k značnej expanzii v poľnohospodárskom dovoze týchto krajín. Naopak, na začiatku 80 – tych rokov rozvojové krajiny utrpeli od vysokých svetových úrokových sadzieb a následné vážne vonkajšie problémy s dlhmi. V tomto období, príjem bol prenesený na rozvinuté krajiny a toto príjmové rozloženie malo negatívny vplyv na rast nárokov na poľnohospodárske plodiny, ktorý bol spôsobený svetovou ekonomickou recesiou na začiatku 80 – tych rokov.

Japonsko je zďaleka hlavným austrálskym poľnohospodárskym obchodným partnerom, pohlcujúc 22 percent všetkých produktov vyrobených na farmách v roku 1989. Druhý najdôležitejší dovozca austrálskych produktov z fariem je USA, spotrebujúca tesne pod 9 percent austrálskeho exportu. Ďalšie významné trhy sú v Rusku, Číne, Saudskej Arábii a Egypte. Len jeden európsky národ – Taliansko – sa radí medzi 10 najdôležitejších austrálskych trhoch. Tento fakt poukazuje na teatrálnu podstatu meniaceho sa modelu expotrných trhoch. Pred dvadsiatimi rokmi skoro dve tretiny austrálskeho farmárskeho vývozu bolo určených do Veľkej Británie a Európy.

V ďalšom období sa očakáva 4 percentný ročný nárast nárokov na jedlo v Juhovýchodnej Ázii, pričom sa očakáva len 2 percentný rast ázijskej produkcie jedla. Geografická pozícia Austrálie znamená, že je ideálne situovaná, aby nahradila veľkú časť predpokladaného rastúceho ázijského trhu, ale bude to tvrdý boj, lebo okrem Austrálie si chce získať tento trh aj Nový Zéland, Južná Afrika, Kanada a USA.

2.1 PRIEMYSEL

Ako skončila Druhá svetová vojna v roku 1945, predstavenie nových priemyselných technológii a rozvoj už existujúcich spôsobilo následnú expanziu aktivít v priemysle v Austrálii. Na začiatku 90 – tych rokov priemysel prispel 15 percentami do hrubého domáceho produktu a priemyselné firmy spolu zamestnávali 14 percent pracovnej sily. Základné odvetvia priemyselného sektoru hodnotou výroby sú hutníctvo a jeho produkty, potravinárske výrobky, dopravné vybavenie, strojárstvo, chemický a jeho produkty, textilný, drevársky, papiernický a tlačiarenský priemysel.

Priemyselné závody sú sústredené v Novom Južnom Walese (hlavne v Sydney a Newcastle) a Viktórii (okolie Melbourne). Nový Južný Wales je významný produkciou železa, ocele, stíhačiek, stavbarenským vybavením, syntetickými vláknami, eloktronickým vybavením, elektrické káble, ropy a jej výrobkov. V Melbourne, priemyselné aktivity zahŕňajú strojárenský priemysel, pričom vyrábajú stroje, motorové vozidlá, Tiež je významným centrom potravinárskeho a textilného priemyslu. Geelong, pri Melbourne je známy pre jeho továrne spracujúvajúce vlnu. Južná Austrália je tradičným vidieckym a poľnohospodárskym centrom, po roku 1950 sa rozvinuli niekoľké dôležité priemyselné centrá., vrátane Adelaide a Whyalla. Brisbane a Townsville v Queenslande majú významné továrne. Tasmánsky priemysel, podporovaný lacnou elektrinou z hydroelektrárni zahrňuje továrne spracujúce zinok, papier a veľké cukrárenské továrne, Hobart a Lauceston sú hlavné priemyselné centrá.

Ťažobný priemysel je dlhodobo dôležitý faktor v sociálnom aj ekonomickom raste Austrálie, a tiež sľubuje veľa do budúceho rozvoja krajiny. Objavy zlata v 50 – tych rokoch 19. storočia boli zodpovedné za prvú vlnu prisťahovalcov a usadenie obyvateľstva viac vnútrozemí. Dnes je Austrália sebestačná vo väčšine nerastov, ktoré majú ekonomický význam a v niekoľkých prípadoch aj vedie svetovú tabuľku v produkcii týchto minerálov.

Priemerná ročná produkcia uhlia, ropy, zemského plynu a kovov bola ohodnotená na približne 12.4 miliárd dolárov na začiatku 90 – tych rokoch. Metalické kovy zahrňajú viac než dve pätiny všetkého, so zlatom a železnou rudou najvýznamnejšími súčasťami. Západná Austrália mala najväčší podiel celkovej produkcii kovov, hlavne metalických kovov. Austrália zahrňuje 11 percent svetovej produkcie zlata; okolo troch štvrtín národného produktu (240,000 kg/7,720,000 trojských uncí priemerne za rok) je vyťažená v Západnej Austrálii, hlavne blízko Kalgoorlie. Väčšina zlata je vyvážaná do Singapuru, Japonska, Švajčiarska a Hong Kongu. Austrália je tiež najväčším svetovým producentom diamantov, produkujúc dve pätiny celkovej svetovej produkcie. Ročná produkcia dosahuje 42 miliónov karátov na začiatku 90 – tych rokoch, väčšina z veľkých Argyle diamantových baní v oblasti Kimberley v Západnej Austrálii- Okolo 95 percent austrálskej produkcie železnej rudy sa ťaží v Západnej Austrálii, hlavne v oblasti Pilbara. Zásoby železnej rudy existujú aj v Iron Knob v Južnej Austrálii; na Cockatoo ostrove v Yampi Sound mimo Západnej Austrálii; v severnej Tasmánii; a v Gippsland vo Viktórii. Skoro všetká produkcia železnej rudy je vyvážaná; Austrália je hlavným dodávateľom železnej rudy pre Japonsko. Ďalej sa taktiež vyváža do Číny, nemecka, Južnej Kórey a Taiwanu.