Austrália je najväčším producentom bauxitu a štvrtým najväčším producentom hliníka. Hlavné bane na bauxit sú umiestnené na juh od Perthu v Západnej Austrálii a v Severnom Teritóriu na Gove Peninsula. Dôležité bane na urán sú v Severnom teritóriu (Ranger Mine) a Olympic Dam v Južnej Austrálii. Všetok urán je vyvážaný. Čierne uhlie sa ťaží hlavne v Novom Južnom Walese a Queenslande. Hnedé uhlie naopak vo Viktórii, kde sa uhlie využíva na výrobu elektriny. Ďalšie dôležité minerály sú nikel, produkovaný v Kalgoorlie. Meď sa ťaží v Mount Lyell v Tasmánii, Mount Isa v Queenslande a Tennant Creek v Severnom Teritóriu. Zinok – v Broken Hill v Novom Južnom Walese. Mangán – Groote Eylandt v Severnom Teritóriu. Titán je odkrývaný z plážového piesku v južnom Queenslande, Novom Južnom Walese a Západnej Austrálii. Queensland, Nový Južný Wales a Tasmánia sú hlavnými producentmi cínu. Ropa bola objavená v Západnej Austrálii, v južnom Queenslande a blízko Bassovho prielivu. Celková ročná produkcia na začiatku 90 – tych rokoch bola okolo 190 miliónov barelov. Zemný plyn je tiež vyťahovaný z podzemia, s ročnou produkciou 23.6 miliárd kubických metrov.

Na začiatku 90-tych rokoch okolo 90 percent austrálskej energie bolo vyrábaných v tepelných elektrárňach, hlavne z čierneho a hnedého uhlia. Krajina má tiež niekoľko vodných elektrárni, významne sú v Snežných horách (zásobujú Canberru, Melbourne, Sydney) a veľký počet malých elektrárni v Tasmánii.Ich ročná produkcia je spolu 150 miliárd kilowatthodín. Zemný plyn sa využíva na kúrenie v domoch a varenie. Austrálský výskum študuje možnosti využitia solárnej a veternej energie.

2.3 OBYVATELSTVO

Austrália má 19.6 milióna obyvateľov a ročný prírastok sa pohybuje okolo 1.2 percenta a to len vďaka ázijským prisťahovalcom. Hustota zaľudnenia je jednou z najmenších na svete a najmenšia medzi vyspelými štátmi. Vysoká životná úroveň spôsobuje dlhovekosť obyvateľov a priemerná dĺžka života mužov je 74 rokov, kým svetový priemer je len 64 rokov. Ženy sa dožívajú v priemere 80 rokov a ďaleko presahujú svetový priemer – 68 rokov. Vekové zloženie obyvateľstva v roku 1991 – 21.7 percent tvorili deti od 0 – 14 rokov, 62.7 percent od 15 – 64 rokov a nad 60 rokov 15.6 percent. Gramotnosť je veľmi vysoká až na niekoľko Aboriginov sú všetci ľudia vzdelani – 99 percent. Počet obyvateľov na jedného lekára je 438. Náboženské zloženie obyvateľstva je poznačené vývinom obyvateľstva – kresťania tvoria 73.0 percenta, z toho 26.1 percent sú katolíci, anglikáni tvoria 23.9 percenta a ostaní 23 percent. Bez vyznania je 12.7 percenta. Do Austrálie prenikli s ázijskými prisťahovalcami i rôzne náboženstvá. Etnická štruktúra – belosi tvoria 95.2 percent, pôvodní obyvatelia 1.5 percenta a Aziati 1.3 percenta, ostaní 2 percenta.

Historický vývin obyvateľstva Asi pred 60 000 rokmi bolo na celom svete chladnejšie ako dnes. Na miestach, ktoré sa teraz pýšia slnečnými plážami, padal niekedy aj sneh. Asi štvrtina všetkého zemského povrchu bola pokrytá ľadom – dnes zakrýva ľad len jednu desatinu. Oceány boli plytkejšie. Šestdesiat kilometrov, ktoré dnes oddeľujú Áziu od Severnej Ameriky, ešte nezaplnilo Beringovo more.

Prví Austrálčania, pôvodní obyvatelia, anglicky nazývaní Aborigines, prišli do Austrálie, keď bolo more asi o stodvadsať metrov plytšie, ako je dnes. V tej dobe ešte neboli morské priestory medzi Áziou a Austráliou tak široké. Sumatru a Jávu spojovala s Áziou zem. Ostrov Timor bol vtedy k austrálskemu kontinentu bližšie, než jeTasmánia dnes.

Pokiaľ je známe, prišli pôvodní obyvatelia z Ázie. Zrejme sem prichádzali postupne. Pomaly sa presúvali cez úzke more a ostrovy, niektorí sa usadili v Indonézii, iní došli až do Austrálie. Prvé skupiny sa dostali do Austrálie pravdepodobne pred viac než 50 000 rokmi a posledné skupiny pred menej než 5 000 rokmi.

Nová Guinea a Austrália vtedy ešte spolu súviseli, a je preto pravdepodobnejšie, že sa obyvatelia vylodili bližšie západnemu pobrežiu dnešnej Guiney než v dnešnej Austrálii. Mapu tej veľkej zeme by dnes málokto spoznal, pretože po väčšinu ľudského osídlenia ležalo pobrežie Austrálie daľeko od dnešných pláži a mysov. Rieky ako Labutia rieka, Yarra, Brisbane a Burdekin pretekali tými istými údoliami ako dnes, ale boli dlhšie a tiekli ďalej za miesta, kde dnes vtekajú do mora. V tých dávnych dobách boli takmer všetky ostrovy, ležiace dnes v rozmedzí šesťdesiatich kilometrov od pobrežia, spojené s pevninou. Kto sa chcel dostať do Tasmánie, nepotreboval k tomu loď.

Prístavy, ktoré dnes poznáme, ležali ďaleko od pobrežia. Napr. cesta z Darwinu by trvala možno aj týždeň. Do Tasmánie sa pôvodný obyvateľ mohol z dnešnej pevniny dostať pešo, aj keď musel prebrodiť niekoľko riek. Mohlo ísť aj na dnešnú Novú Guineu, ktorá bola súčasťou Austrálie.

Keď sa prví Austrálčania dostali ďaleko na juhovýchod a k najväčším vrchom kontinentu, ktorý príliš vysoké hory nemá, videli na jej vrchných svahoch i v lete sneh. V strednej Austráli boli noci chladné a v lete nebolo tak teplo. Jazerá strednej Austrálie boli omnoho lákavejšie, lebo mali sladkú vodu a ich ryby, mušle, vodní vtáci a rastliny poskytovali potravu mnohým ľudom.

Asi pred 30 000 rokmi, keď sem dorazili po súši prví Austrálčania, boli v Tasmánii dokonca ľadovce. Tasmánskym polostrovom vtedy končil všetok obydlený svet. Tunajší obyvatelia žili najjužnejšie zo všetkých ľudí sveta, pretože chladnejšie oblasti Južnej Ameriky a dokonca i teplejšie časti neboli osídlené. Osídlený nebol v tej dobe ani Nový Zéland.

O ich živote pred dvesto rokmi toho dnes vieme oveľa viac než o ich živote pred 10 000 rokmi, ale mnoho z ich zvykov sa zachovali.Austrálčania boli ľudia kočovní, i keď sa kraj od kraja líši, ako ďaleko a často sa vydávali na cestu. V celej Austrálii nežila za ich časov zrejme jediná skupina ľudí, ktorá by sa zdržovala dlhšie než pol roka na jednom mieste. Austrálčania si obyčajne neuskladňovali potravu, ale aspoň nie vo veľkom množstve, nechovali zvieratá a nepestovali rastliny. Putovali naľahko a nosili so sebou iba málo majetku. Vedeli si splietať dômyselné siete a vaky, ale keď sťahovali tábor, nosili so sebou obyčajne iba veľmi málo veci. Malé deti prenášali často na chrbte a vo vakoch vyrobených z klokanej kože. V chladnejších krajinách si dokázali obratne ušiť kožuch z desiatky koží vačíc.