Austrália vyrábala počas druhej svetovej vojny omnoho viac munície než vo vojne predchádzajúcej. Vojna zrýchlila industrializáciu, lebo pri výrobe najrôznejšieho vojnového materiálu bolo zamestnaných 150 000 žien a mužov. Celkom za vojny bolo vyrobených 3500 bojových, cvičných a bombardovacích lietadiel a takmer všetky boli nasadené do bojov proti Japoncom. S jednou skutočnosťou sa Austrália koncom vojny len ťažko vyrovnávala, pretože jej nechceli uveriť. Británia síce v druhej svetovej vojne zvíťazila, no ako vojenská veľmoc ďaleko zaostala za Spojenými štátmi a Sovietským zväzom. Spojené štáty vyšli z vojny ako pokrvný príbuzný Austrálie. Ľudia si začali viac kupovať americké autá, americké výrobky, pozerali americké filmy.

Dňa 15. augusta 1945 iste počula aspoň polovica Austrálčanov, ktorí pracovali pobližšie rádiového príjmača, mimoriadný rozhlasový prejav nového ministerského predsedu Bena Chifleyho. Na žiadnu správu vtedy ľudia tak dychtivo nečakali. "Drahí spoluobčanai, vojna skončila." Austrália mal len sedem miliónov obyvateľov a potrebovala omnoho viac obyvateľov, aby sa dokázala brániť. Arthur Calwell, minister pre prisťahovalectvo, vymyslel program, ktorý sa ukázal ako najsmelší imigračný program 20. storočia. Svoj návrh odôvodnil tým, že Japonsko dokázalo ohroziť Austráliu, pretože malo mnoho obyvateľov. Poskytol pobyt tisícom ľudí z Pobaltia, Ukrajiny, Poľska, Juhoslávii a dvom tisíckam Židov, ktorí prežili koncentračné tábory. Každý prisťahovalec dostal zamestnanie, aj keď len v odľahlom mestečku.

Počas piatich povojnových rokoch bolo vybudovaných na tisíce továrni a dielní. Vyrábali chemikálie, plasty, sklo, batérie, lietadlá, látky, náhradné diely do automobilov a mnoho ďaľších produktov, ktoré sa doteraz nevyrábali. Vo federálnych voľbách v decembri 1949 zvíťazil nad Chifleym R.G. Menzies a jeho liberáli. V komunizme videl Menzies najväčšiu hrozbu pre národ. Podľa jeho názoru bol komunizmus schopný uškodiť Austrálii mnoho viac než Japonsko. Keď v roku 1949 zvíťazil komunizmus v Číne, jeho obavy ešte vzrástli. Menzies bol ministerským predsedom najdlhšie zo všetkých predsedov a to 18 rokov. Začiatkom 80 – tych rokov vyzerala politická budúcnosť sveta veľmi pochmúrne. Sovietsky zväz bojoval v Afganistane, studená vojna bola v plnom prúde a vo vzduchu visela atómova vojna.

V 80 – tych rokoch bola však Austrália zo svojej samoľúbosti vyvedená. Tretí svet produkoval omnoho viac ropy, uhlia a iných surovín. K Japonsku sa v prvej lige pripájali Singapur, Taiwan, Južná Kórea a Čína . Do Austrálie začali prúdiť výrobky týchto ázijských tigrov. Prosperita 80 – tych rokoch výrazne zmenila obrysy miest. Ceny pozemkov vyleteli do kozmických výšiek. Austrália sa menila čím viac v ázijskú zem. Najviac turistov prichádzalo z Japonska. Od polovice 60 – tych rokov kupovalo austrálsky tovar hlavne Japonsko. O pätnásť rokov neskôr sa 60 percent všetkého austrálskeho exportu vyvážalo do Japonska a ázijských zemí. Koncom osemdesiatych rokov mala Austrália najväčší nárast obyvateľstva z celého vyspelého sveta, ale i alarmujúcou nezamestnanosťou niektorých skupín.

Austrálčania sú jediným národom, ktorí obývajú celý kontinent. Táto skutočnosť poskytla hlboké zadosťučinenie tým, ktorí v roku 1901 vytvárali jednotnú Austráliu. Niekoľko rokov predtým, než sa stal Edmund Barton prvým ministerským predsedom celého národa, predniesol pri svojom prejave v sydenyskom predmestí Ashfieldu pamätnú vetu: "Po prvýkrát v dejinách tu máme národ pre celý kontinent a celý kontinent pre jeden národ." Toto šťastné a jedinečné spojenie už pretrvalo jedno celé storočie.

2.4 ŠTÁTNE ZRIADENIE

Austrália je federatívny štát, formálne konštitučná monarchia. Hlavou štátu je britská kráľovná zastupovaná generálnym guvernérom. Najvyšším zákonodarným zborom je dvojkomorový parlament: dolná komora – Snemovňa reprezentantov má 148 poslancov volených na tri roky, hotná komora – Senát tvorí 76 senátorov volených na šesť rokov. Federálny parlament i vláda na čele s ministerským predsedom, vzišla z obidvoch komôr parlamentu, majú sídlo v Canberre. Austrália má trojstupňový systém vlády a verejnej správy: federálny parlament, šesť parlamentov zväzových štátov a okolo 900 miestných úradov štátnej správy. Severné teritórium sa stalo samosprávnou jednotkou v roku 1978 a Územie hlavného mesta Canberry v roku 1989. Šesť zámorských teritórii nemá vlastné samosprávne orgány. Austrália je plne nezávislým štátom v rámci Commonwealthu; udržuje pevne tradičné zväzky s Veľkou Britániou. V roku 1999 prebehlo referendum o vymanenia sa spod Commonwealthu a o tom, či sa Austrália stane republikou na čele s prezidentom. Vložil som dva články z novín, jeden bol spred referenda a sľuboval odtrhnutie a druhý o blamáži austrálskej vlády.

Austrálčania podporujú ustanovenie republiky
Väčšina obyvateľov Austrálie v referende o budúcnosti konštitučnej monarchie, ktoré sa uskutoční 6. novembra, podporí republiku, ak budú na hlasovanie patrične pripravení. Informovali o tom organizátori referenda, ktorí počas uplynulého víkendu usporiadali v Canberre prednášky pre takmer 350 náhodne vybraných občanov. Pred šiestimi týždňami by za republiku hlasovalo 53 percent ľudí, ale po víkendovom kurze, ktorí monarchisti kritizovali ako "vymývanie mozgov", by republiku podporilo až 73 percent voličov.

Austrália získala nezávislosť od Veľkej Británie v roku 1901, zostala však členom britského Spoločenstva národov na čele s britskou kráľovnou ako hlavou štátu. Aby bolo referendum o zrušení monarchie úspešné, musí okrem nadpolovičnej väčšiny hlasov voličov v celej krajine získať aj väčšinovú podporu v štyroch zo šiestich austrálskych štátov. Od vzniku súčasnej Austrálie v roku 1901 obyvatelia podporili len 8 zo 402 plebiscitov.
Vláda sprostredkovala vyše 12 miliónom oprávnených účastníkov referenda informácie o následkoch hlasovania za alebo proti republike. V médiach vystupujú propagátori oboch alternatív. V emocionálne silne nabitých programoch však chýbajú faktické informácie. V referende budú občania odpovedať na otázku, či si želajú, aby Austrália zostala konštitučnou monarchiou s kráľovnou Alžbetou II. ako hlavou štátu, alebo či ju a jej zástupcu, generálneho guvernéra, chcú nahradiť prezidentom, voleným parlamentom. Väčšina voličov sa podľa oboch táborov začne otázkou zaoberať až na poslednú chvíľu. Podľa výskumov verejnej mienky rozhodujúce budú hlasy obyvateľov bez vyhraneného názoru.

Austrálski republikáni snažiaci sa o zrušenie konštitučnej monarchie začali pred referendom odstrašovaciu kampaň, v ktorej ako hlavné postavy vystupujú kráľ Karol III. a "kráľovná Camilla". Obrázok mileneckého páru sa objavil v brožúre posielanej do 140-tisíc austrálskych domácnosti ministerkou spravodlivosti Amandou Vanstoneovou, poprednou republikánskou aktivistkou. Jej hovorca pripustil, že publikácia je pokusom o zastrašenie voličov. "Áno, myslím, že je to desivé. Pomyslenie, že Charles bude naším kráľom, naháňa strach", dodal hovorca. "Pamätajte, ak toto referendum neuspeje, kráľ Karol III. bude budúcou hlavou austrálskeho štátu", znie text pri fotografii. Republikánske hnutie však popiera, že chce svoje ciele dosiahnúť osobnými útokmi proti britskému kráľovskému dvoru.
Podľa riaditeľa kampane Grega Barnsa ide o to, že členmi kráľovskej rodiny nie sú Austrálčania a nemajú pre krajinu žiadny skutočný význam. Stúpenci opačného tábora o účinnosti odstrašujúcej kampane pochybujú. "Republikáni kráľovskú rodinu zosmiešňujú od začiatku tejto debaty, čím diskreditujú viac seba", povedal minister školstva Tony Abbot, oddaný monarchista. Jeho priateľ a kolega z kabinetu, minister zahraničných vecí Alexander Downer publikovania fotografií označil za zúfalý pokus, ktorý medzi Austrálčanmi vyvolá veľmi prudkú odmietavú reakciu.

Canberra (TASR) Hospodárske noviny

Výsledok referenda je blamážou austrálskej vlády
Všetky austrálske štáty v sobotu v referende potvrdili vôľu zostať verné Britskému spoločenstvu národov, iba Victoria mala vyrovnané skóre 50:50. Najviac monarchistov bolo v štáte Queensland (67 percent), v Melbourne však napríklad vyhrali republikáni v pomere 71:29! Celkový výsledok referenda znamená, že aj do nového tisícročia povedie Austráliu jej veličenstvo Alžbeta II., jej zástupcom v krajine bude guvernér sir William Deane a výkonna moc zostane v rukách predsedu federálnej vlády Johna Howarda. Práve Howard utrpel v referende hlbokú politickú prehru, lebo jeho vláda zle formulovala otázku. Ľudia by totiž aj chceli samostatnosť, ale radšej s prezidentom voleným priamo ako parlamentom.

Štátni príslušníci Austrálie z desiatok národnostných menšín, medzi nimi aj tisícky slovenských prisťahovalcov nevítali zmeny, ktoré by daňových poplatníkov stáli obrovské peniaze a negarantovali obrat k lepšiemu životu. Čo sa týka nešťastne zaradenej druhej otázky, týkajúcej sa zmeny postavenia pôvodných obyvateľov kontinentu, väčšina neanglicky hovoriacich voličov jej nerozumela a už zo zotrvačnosti písala NIE, lebo novému textu, ktorý bol slabo vysvetlený nedôverovala. Návrh zmeny preambuly ústavy zhorel na celej čiare vo všetkých štátoch Austrálskeho zväzu v celkovom pomere 39,37:60,63 percent a priniesol len zbytočné výdavky. Z prvých ohlasov prevláda kritika vlády za blamáž a mizernú kampaň. Výsledky, prirodzene, potešili kráľovskú rodinu a mimoriadnu náladu preukázala Alžbeta II., ktorá s veľkou radosťou odovzdávala cenu ragbyovým majstrom sveta na cardiffskom Štadióne tisícročia. Austrália vyhrala vo finále nad Francúzskom presvedčivo 35:12 a stala sa jedinou krajinou, ktorá siahla na trofej dvakrát (predtým 1991). Tesne pred tým, ako Alžbeta II. dekorovala Johna Eakesa, vydala pre tlač vyhlásenie, v ktorom hovorí: "Prirodzene, mňa i celú kráľovskú rodinu teší, že ostávam kráľovnou Austrálie, tak ako tomu bolo aj predošlých 47 rokov. Už teraz sa teším na svoju cestu do Austrálie v marci roku 2000.
Melbourne (pre SME – Andrej Bučko)