2.5 SÍDLA
Austrália je značne ovplyvnená jej suchým vnútrozemským podnebím, ktoré zabránilo prenikaniu obyvateľstva do vnútrozemia. Prví osídlenci, väčšinou to boli anglickí vojaci, ktorí mali za úlohu strážiť trestancov a udržiavať poriadok v novej anglickej kolónii. Prvým obyvateľom sa veľmi nechcelo prenikať do vnútrozemia a keď zistili, že vnútrozemie je veľmi nehostinné, ostali pri pobreží. Na pobreží mali ľahký prístup k moru a tak kontakt s anglickými loďami, ktoré dovážali trestancov. Pri mori vznikli i najväčšie austrálske mestá.
Prvými ľudmi, ktorí prenikli hlbšie boli pastieri ovcí, ktorí hľadali ďalšie pastviny pre ich dôležité zvieratá. Neskôr vznikali menšie osady a mestečká počas zlatých horúčiek. Tieto mestečká však aj rýchlo zanikali. Austrálske vnútrozemie je takmer neobývané. Alice Springs, mesto v Severnom Teritóriu, je dôležitým prepravným uzlom medzi cestou zo západu na východ a opačne. Alice Springs má však len 25 000 obyvateľov. Austrálska populácia je sústredená na pobreží, hlavne na juhovýchode a juhu. Najväčšie mestá sú tieto:
SYDNEY
Sydney, hlavné mesto štátu Nový Južný Wales, v juhovýchodnej Austrálii, položené na južnom okraji Port Jackson (okraj Pacifického oceánu). Sydney je najväčšie aj najstaršie austrálske mesto a hlavné ekonomické, kultúrne a administratívne centrum. Má horúce leto a miernu zimu. Teplotný rozsah je od 12.6 °C do 21 °C, s priemrnými ročnými zrážkami 1194 mm, ktoré padajú počas celého roka.
Sydney a jeho predmestia zaberajú územie o veľkosti 12 400 km2, od rieky Hawkesbury na severe po južnú rovinu a od Modrých vrchoch na západe po Pacifický oceán na východe. Dlhé jazyky buše zasahujú hlboko do srdca Sydney a robia ho zraniteľným kvôli požiarom, ktoré sa často vyskytujú v buši za dlhého sucha a veľkých horúčav. V januári 1994 oheň zasiahol niektoré predmestia Sydney a zničil niekoľko stoviek domov.
V centre Sydney, koloniálne verejné budovy a krásne terasové domy ležia vedľa moderných mrakodrapov, podobných ako Sydney Tower (305 metrov vysoká), jedna z najvyšších budov na južnej pologuli. Centrum pri Sydneyskom prístavnom moste, ktorý mnoho rokov symbolizoval mesto . Dokončený v roku 1932, most spája severné Sydney s južnou časťou a východnými predmestiami a bol toho času najväčším mostom zaveseným na jednom oblúku. Most bol zatienený novým symbolom, otvoreným v roku 1972, Sydneyskou Operou. Umietnená je na Bennelong Point, rameno zeme vyčnievajúcej do zátoky Port Jackson. Opera je teraz jedna z najlepšie rozoznateľných budov na svete.
Ďaľšie významné budovy je Hyde Park Barracks( dokončený v 1819) na Queens Square, neoklasicstická budova navrhnutá v Anglicku narodenom architektom Francisom Greenwayom. Kasárne ubytovávali niekedy 1000 trestancov a teraz slúžia ako múzeum sociálnej histórie. Kostol sv. Jakuba (1822) oproti kasárňam a Vládna budova (1817), ktoré je teraz Sydneyské konzervatórium hudby, boli tiež navrhnuté Greenwayom. Na Queens Square sa tiež nachádza najstaršia budova v meste – Múzeum mincí, pôvodne časť Rumovej nemocnice. Parlement (1816), na Macquarie Street, bol tiež časťou Rumovej nemocnice a je doteraz domovom pre legislatúru Nového Južného Walesu. Najstaršia existujúca súkromná budova v Sydney je dvojposchodová gregoriánska chata (1816) na George Street.
Sydney je priemyselné, obchodné, finančné a turistické centrum Austrálie a jednoz najvýznamnejších finančných centier v Ázijsko – Pacifickej oblasti. Šesťdesiat najväčších austrálskych podnikov má hlavné sídlo v Sydney a Sydneyská burza je najväčšia v Austrálii. Sydney je tiež centrom informačných technológii a telekomunikácii, riadiac viac než 40 percent Austrálskeho telekomunikačného trhu v strede 90 – tych rokov. Pretože Sydney je hlavné austrálske obchodné centrum, verejný a súkromný sektor zamestnáva väčšinu pracovnej sily. Priemysel je veľmi dôležitý, tieto odvetvia sú významné: kovospracujúci, strojárstvo, textil, potravinárstvo, elektronický priemysel, motorové vozidlá, lode. Do Sydney sa priváža väčšina tovaru prichádzjúca do Austrálie. Vlna, pšenica a hovädzie mäso sa vyváža cez Port Jackson alebo cez veľký prístavný komplex v Botanickej zátoke. Sydney má tiež Kingsford Smith International Airport, najrušnejí terminál v krajine. Cez Sydney prechádza niekoľko dôležitých diaľníc a železničných tratí.
Sydney má 3 719 000 obyvateľov (1993). Metropolitné územie je zväčša obývané britskými a írskymi prisťahovalcami, ale oproti iným austrálskym mestám bolo Sydney premenené v nedávnych rokoch migráciou z Južnej Európy a Juhovýchodnej Ázie. V Sydney je veľká koncentrácia Libanončanov, Vietnamcov a ostatných ázijských imigrantov, a tiež veľké množstvo Talianov a Grékov. Rast Sydney spôsobuje pokračujúce zvyšovanie cien domov a núti obyvateľov odsťahovať sa na vonkajšie predmestia. Aboriginovia tvoria 0.6 percenta obyvateľstva Sydney.
Sydney je domovom pre niekoľko univerzít a vysokých škôl: University of Sydney (založená v roku 1850); Macquarie University (1964); Technická univerzita (založená v 1965 ako Technologický inštitút Nového Južného Walesu); Sydneyské konzervatórium (1915); University of Western Sydney(1989). Štátna knižnica Nového Južného Walesu (1826) má zbierku skoro 2 miliónov titulov, vrátane Mitchell Library, národne njaviac dôležitý archív Austrálie.
Hlavou medzi mnohými sydneyskými múzeami a galériami je Art Gallery of New South Wales (1874), ktorá má jednu z najväčších zbierok austrálskych, amerických, ázijských, britských, aboriginských umelcov v krajine. Galéria má svoj domov v elegantnej pieskovcovej budove, kotrá bola rozšírená v 1988, aby vyznačila národne dvojstoročie od vzniku Austrálie. Austrálske múzeum (1827) je najväčšie prírodné a etnologické múzeum a zahrňuje aj vývin aboriginskej kultúry viac než cez 1000 rokov.
Sydneyské pláže a parky sú obľúbeným cieľom pre domácich i turistov. Bondo Beach, východne od centra je známa pre výborné podmienky na surfovanie. Mnoho ďaľších pláži je ľahko dostupných z mesta. Hlavné parky zahrňujú Hyde Park, niekedy bol na predmestí no teraz je obklopený vhodnými miestami; Kráľovská botanická záhrada s majestátnymi Moreton Bay figami, domácimi fikusmi; a Taronga Zoological Gardens umiestnených v Port Jackson. Sydney je sprevádzané zo severu i z juhu národnými parkami : Ku-ring-gai chase National Park a Kráľovským národným parkom, ktorý bol zapísaný v roku 1879 a je jedným z najstarších národných parkov na svete.
MELBOURNE
Hlavné mesto štátu Viktória, v juhovýchodnej Austrálii, položené v zátoke Port Phillip v ústi rieky Yarra. Melbourne je druhým najväčším mestom Austrálie , po Sydney, a veľké ekonomické, kultúrne a administratívne centrum. Morské vánky zo zátoky Port Phillip zmierňujú najhorúcejšie melbournské mesiace Január a Február, keď priemerá teplota je 26°C. Melbournské zimy sú mierne.
Melbournská metropolitná oblasť, pokrýva územie viac než 6000 km2. Mesto samotné bez aglomerácie zaberá len malý výsek v centre metropoly, pričom pokrýva len niekoľko kilometrov štvocových. Mestské centrum zaberá kompaktnú oblasť na severnom brehu rieky Yarra a je naplánované v kartografickej sieti medzi La trobe a Flinders ulice na severe a juhu, podľa poradia, Spencer a Spring ulice na západe a východe, podľa poradia. Vysokopodlažné budovy nahradili predtým nízkopodlažný obrys , aj keď centrálna oblasť zostáva známou pre jej architektúru z 19. storočia, vrátane kostolov v gotickom štýle, neoklasicistické verejné budovy, terasové domy ozdobené liatinou. Terén stúpa príkro na východnej strane mestského centra, kde je Katedrála sv.Patrika, Parlament, Fitzroyove záhrady. Na južnom brehu Yarry je Viktoriánske umelecké centrum. Komplex je domovom Národnej Galérie Viktórie a Melbournskej koncertnej sieni.
Väčšie Melbourne sa rozprestiera východne a západne okolo okrajov zátoky Port Phillip a preniká do vnútrozemia až po Dandenongské vrchy v rozľahlej sieti predmestí. Predmestia zahŕňajú vnútorné mesto, predtým oblasti pracujúcej triedy Richmond, Collingwood a Fitzroy; vzdialené pobrežné oblasti ako Mordialloc, Frankston a Mornongton; a oblasti zasahujúce do Dandenonogských vrchoch ako Fern Tree Gully, Nunawading a Belgrave. Satelitné mesto Geelong leží 65 milometrov juhozápadne od Melbourne.
Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie
Austrália
Dátum pridania: | 20.12.2005 | Oznámkuj: | 12345 |
Autor referátu: | Dj.blecha | ||
Jazyk: | ![]() |
Počet slov: | 18 419 |
Referát vhodný pre: | Stredná odborná škola | Počet A4: | 73 |
Priemerná známka: | 2.95 | Rýchle čítanie: | 121m 40s |
Pomalé čítanie: | 182m 30s |
Podobné referáty
![]() |
Australia | SOŠ | 2.9530 | 620 slov |
![]() |
Australia | SOŠ | 2.9763 | 596 slov |
![]() |
Australia | SOŠ | 2.9631 | 440 slov |
![]() |
Australia | SOŠ | 2.9473 | 386 slov |
![]() |
Austrália | SOŠ | 2.9110 | 25250 slov |
![]() |
Australia | SOŠ | 2.9881 | 619 slov |
![]() |
Austrália | SOŠ | 2.9531 | 3826 slov |
![]() |
Austrália | SOŠ | 2.9512 | 526 slov |
![]() |
Australia | SOŠ | 2.9565 | 516 slov |
![]() |
Australia | SOŠ | 2.9650 | 360 slov |