Celkovú klimatickú oblasť. Vo všeobecnosti suchý kontinent podobný Austrálii primerane využíva vodu na sadenie plodín. Veľa území trpí na nedostatočnú vlhkosť počas väčšiny rokov, a ochrana vlhkosti, ktorá zvyčajne vyžaduje obdobie ležiace ľadom, je dlho znakom austrálskeho poľnohospodárstva. To znamená, napr. že obilie vyrastie na uloženej vlhkosti v hlinách v oblastiach s relatívne nízkymi a veľmi nespohľavými zrážkami v Queenslande a Novom Južnom Walese. Naopak, v južnej Austrálii pšenica rastie a naozaj chutná na ľahkých štruktúrových pôdach, pretože zimné dažde sú spoľahlivé.

Tieto dva príklady ilustrujú potrebu mať na zreteli pôdu a klimatické podmienky spoločne skoro vo všetkých formách využitia pôdy. Obvzlášť v prípade zavlažovania, kde nadbytok vody, dažďa alebo nevhodné zavlažovanie, môže spôsobiť vážne problémy podobné ako bahnitosť a salinitu spôsobenú stúpajucou vodnou hladinou (vodné tabule).

Aj keď Austrália je dlhodobo považovaná ako majúca z veľkej časti neúrodne pôdy, je správnejšie povedať, že veľké územia nemajú dostatok niektorých rastliných živín, niektoré oblasti sú vysoko nepostačujúce vo väčšine živín. Relatívna dôležitosť týchto faktorov závisi, či v dnešnej klíme je možné zlepšiť využívanie zeme. Dôvody nepravidelného rozloženia živín ležia v minulosti v dôsledku histórie zvetrávania pôdy.

Dva najrozšírenejšie nedostatky sú fosfor a dusík. V južnej Austrálii čelia dlhodobo – vžitými nedostatkami živín a využívajú rozšírené poľnohospodárske využitie fosfátových hnojív a kompostov. Ďalšie nedostatky sú bežné, ale zvyčajne menej rozšírené. Najvýznamnejšie sú síra, draslík a stopy prvkov molybdénu, medi, zinku a horčíka. Niektoré toxické problémy sa tiež vyskytujú napr. hliník a mangán v kyslejších pôdach a bór vo vysoko alkalických pôdach.

Aj keď Austrália bola vždy riedko obývaná, nad väčšinou jej územia sa udiali obrovské zmeny od európskeho osídlenia pred 200 rokmi. Pred kolonizáciou, austrálske pôdy nikdy neboli zbavené vegetácie (ostatné potom príležitostne ohňom) ani otrávene. Ľudské osídlenie podľa toho má silný účinok v priaznivejších klimatických pásmach. Čistenie pôd v dôsledku pasenia je spojené so zavedením exotického živočístva, nie len dobytku, oviec a kôz, ale tiež králikov. Tieto zmeny špeciálne spôsobené nerozumným používaním zeme, majú škodlivé vplyvy na mnoho pôd.

1.7 VODSTVO
Povrchová voda

Austrália má veľmi variabilné zrážkove režimy hlavne pre tieto tri faktory: jej stredne – široká poloha, nízky reliéf a oceánska izolácia. Jej krajina , pôda, rastlinstvo sa zlučuje, aby premenilo tento variabilný zrážkový model do ešte viac variabilného a nepredvídateľného sledu odtoku, priemerný ročný odtok je najmenší spomedzi všetkých kontinentov.

Vo väčšine častí Austrálie, pomer najväčších zaznamenaných prietokov k priemerným mesačným a ročným prietokom je veľmi veľký: skutočne, väčšina veľkých riek prestala prúdiť nejaký čas predtým,odkedy sa začalo záznamenávať: vrátane celého Murray – Darling odtokovej oblasti. Burdekin River v severovýchodnom Queenslande, pravdepodobne siedma najväčšia rieka v Austrálii, prestala prúdiť mnoho rokov predtým ako bola vybudovaná regulačná priehrada v 1958, sedem mesiacov po tom ako najvyšší prietok dosiahol hodnotu 38 500 m3/s – pravdepodobne najväčší prietok v tomto storočí – a pôvodný objem 15000 megalitrov prestalo tiecť (megaliter, ML, je rovnaký ako 1,000 cm3).

Austrálske rieky a potoky sú nezvyčajné v ich správaní ako kontinentálna jedinečná flóra a fauna, a rovnako sú aj odpoveďou rôznorodých zrážok. Zrážkový model bol nazvaný "vačkovitý".
Nároky na vodu

Pobrežná a vysoko koncentrovaná populácia, spolu s miestnymi továrňami a vysokým štandardom života vytvárajú nezvyčajné požiadavky a značné miestne zaťaženie na regionálne vodné zdroje. V budúcnosti je možnosť pre rozvoj významných vodných zdrojov v ľahko osídlenej severnej časť kontinentu. Aj keď toto nastoľuje značné spochybnenie pre nedostatok konvenčných stavebných miest pre hrádze.

Austrálska, najviac urbanizovaná, populácia, ktorá je koncentrovaná, spolu s priemyslom, v piatich pobrežným miestach sústredených v okolí Brisbane, Sydney, Melbourne, Adelaide a Perth má obmedzené povrchové vodné zdroje. Ako následok, Perth je stále viac závislý na podzemnej vode – tiež obmedzený zdroj – a Adelaide, ktorá normálne poberá 40 percent jej vody z rieky Murray potrubím, musí zvžšiť odber na 70 percent v suchom období.

Viac než 80 percent všetkej vody odklonenej z toku je používaných na zavlažovanie. Domáce využitie ovláda mestské a priemyselné zásoby a vo veľkej časti je používaná pre záhrady. Ďaľší dôležitý rozdiel od ostatných rozvinutých krajín je, že väčšina tepelných elektrárni je chladených morskou vodou alebo špeciálnymi chladiacimi jazierkami a nie riečnym tokom.
Ročný odtok

Austrália príjima v priemere 420 mm zrážok ročne a z toho len 48 mm odtečie do okolitých oceánov. Antarktída, s 150 – 200 mm ročných usadenín, príjima menej ale prepustí okolo 160 mm ako ľadové prúdy. Austrália je preto často opisovaná ako suchý kontinent. Avšak polovica austrálskeho zemského povrchu nemá priamy výtok do mora a tretina sa odčerpáva do systému jazera Eyre, najnižšieho bodu v Austrálii - 15,2 m pod hladinou mora.

Murray – Darling bazén je oblasť podobnej veľkosti ako jazero Eyre bazén 106 miliónov ha, jedna sedmina Austrálie, ale je odlišný od jazera Eyre, prepúšťa do mora v Južnej Austrálii s priemerným odtokom 12.2 miliónov megalitrov. Toto množstvo je však menšie než polovica celkového ročného odtoku vyrobených v prúdoch bazéna. Zostatok je stratený vyparovaním povodňových vôd v plochej, riečnej krajine.

Súčasný odhad odklonenej čerstvej vody je len štvrtina ročného odtoku a súčasne je rozvinutá len pätina odklonených zdrojov – dvadsiatina ročného odtoku. Ak celkový ročný odtok je delený populáciou, objem vody na jednu osobu je 28 ML. To je oveľa viac než vo väčšine rozvinutých krajinách, je len prekročená u takých bohatých krajinách na vodu ako je Kanada a Nový Zéland.

Viac než 50 percent celkovej spotreby, ale len sedmina odhalených zásob, je dosiahnutá v severnej Austrálii v Odtokových oblastiach VII, VIII, IX, I. Toto je oblasť nízkeho rozvoja a nižšej osídlenosti, ale jediná s veľkým rozvojovým potenciálom. Je to oblasť väčšinou s nízkym reliéfom s nedostatočnými uskladňovacími možnosťami na obmedzenie toku. To je tiež dôvod k letným monzúnom s veľkým povrchovým odtokom spôsobeným ojedinelými veľmi silnými dažďami, spojenými s tropickými cyklónmi a dažďovými tlakovými nížami – nespoľahlivými a nepravidelnými zdrojmi odtoku.
Odtokové oblasti