Najviac rozvinutý v oblasti vodných zásob je Murray – Darling bazén (Odtoková oblasť IV). Odhadované odklonené toky sú takmer polovicou ročného odtoku a viac než 80 percent je rozvinutých. Uskladnené množstvo teraz celkovo činí 25.4 milióna ML – oveľa viac než hlavný ročný odtok - Voda je používana hlavne na zavlažovanie, oveľa viac vo veľkej verejnej sieti.

Najväčšie elektrárne v Oblasti IV. sú v oblasti Snežných vrchoch, ktoré tiež uskladňujú a odkláňajú 1 milión ML vody z pobrežnej Oblasti II (Juhovýchodne pobrežie ) do Oblasti IV, keď vyrábajú ako hydroelektrárne okolo dvoch tretín potenciálnej energie a tiež veľká čiastka vyrovnanej energie využitím čerpadlových – turbínových systémov.

Tasmánska oblasť (III) má veľké zásoby povrchovej vody, ktorá je regulovaná 61 veľkými priehradami , 55 pre vodno – elektrické využitie. Priehrady regulujú viac než 60 percent celkového odtoku a uskladňujú odklonené zdroje (70 percent ročného odtoku).

Severovýchodné pobrežie – oblasť (I) má najväčšie odklonené zdroje, z ktorých 15 percent je rozvinutých. Ďaleký sever má vysoké zrážky a riečny tok a tento odtok je čiastočne využitý pre hydroelektrárne. Najväčší samostatný zdroj je Burdekin River, kde sa nachádza priehrada, ktorá v súčasnosti uskladňuje 1.75 milióna ML, ale môže uskkladňovať až 8.5 milóna ML, je tu aj ďaľší rozvoj v južných oblastiach, kde koncentrácia obyvateľstva je väčšia.

V Juhovýchodnej pobrežnej oblasti (II) len 35 percent odklonených vodných zdrojov bolo rozvinutých - väčšinou okolo dvoch metropolitných konurbácii Newcastle – Sydney – Wollongong a Melbourne – Geelong, kde zdroje sú skúpe pre celý rozvoj.

Južný austrálsky záliv – oblasť (V) má najmenšie vodné zdroje zo všetkých oblastí , ktoré odtekajú do mora . Je to však plne rozvinutý región, aby spĺňal potrebu Adelaide a špeciálnych fárm.

Juhozápadna pobrežná oblasť (VI) pokrýva juhozápadný kút kontinentu. Štyri bazény uzavierajúce Perth sú plne rozvinuté pre mestské a zavlažovacie zásoby. Významne je využitie podzemnej vody v týchto oblastiach a voda sa objavuje ako obmedzený zdroj pre ďaľší rozvoj.

Indický oceán, Timorské more, Karpentársky záliv (VII,VIII, IX) sú pozoruhodné pre ich malú časť rôznych zvážených odklonených tokov a dokonca menšiu časť skutočne využívaných. Najväčšia samostatná regulačná stavba je Ord River priehrada a jej zásobáreň jazero Argyle, ktoré kompletne reguluje výtok. Avšak vyparovanie a variabilný tok redukuje odklonené zdroje 40 percent hlavného ročného odtoku 5.1 milióna ML.

Jazero Eyre, Bulloo – Bancannia a Východná plošina (X, XI, XII) nevypúšťajú povrchovú vodu do oceánov a pravdepodobne málo podzemnej vody v Oblasti X končí v nízkoležiacom jazere Eyre. Vedci boli toho názoru, že jazero príjima záplavové vody len zriedkavo, ale letecké a satelitné pozorovania počas posledných 20 rokoch potvrdili nepravidelné, ale časté čiastočné zapĺňanie. Povodeň v 1974, keď hlavné jazero sa rozlialo do južného jazera Eyre, bolo pravdepodobne najväčší vzostup za 500 rokov. V 1984, dokonca ešte viac nezvyčajná, ale celkom lokálna povodeň rozliala južné jazero Eyre do hlavného jazera.

Väčšina veľkých soľných jazier označených na mapách v oblastiach X, XI, XII sú podzemné vody potápajúce sa s len obmedzenými vliatinami z povrchovej vody a dažďovými zhromaždeninami.
Podzemná voda

Dostupnoť vody je hlavným faktorom v prírode a smerom austrálského rozvoja. Podzemná voda v plytkých a hlbokých usadeninových nánosoch a v skalách je rozšírená. Aj keď množstvo a kvalita sa veľmi rôznia v rozdielnych častiach krajiny, je všeobecne dostupná v mnohých oblastiach, kde povrchové vodné zdroje sú nespoľahlivé.

Austrálske, ekonomicky významné, vidiecké, poľnohospodárske a banícke továrne sú všetky umiestnené vo vnútri územia s nízkymi a vysoko variabilými zrážkami a neistými tokmi. Avšak, mnoho z týchto oblastí majú veľké, hlboké podzemné bazény. Dodatočné zdroje podzemnej vody sú v ložiskách a povrchových zlomoch.

Viac než 60% kontinentu o veľkosti 7.7 milióna km2 je úplne závislé na podzemnej vode; v ďalších 20% kontinentu je podzemná voda najdôležitejším zdrojom vody. Austrálske zásoby čerstvej podzemnej vody môžu vydať 72 000 miliónov m3 (alebo 72 miliónov ML) za rok. Odhad zásob povrchovej vody je okolo 118 miliónov ML. V súčasnosti sa spotrebuje 2.7 milióna ML za rok – 13% celkových zásob.

Približne tri štvrtiny vody v Austrálii je využívaných na zavlažovanie. Okolo 1.7 miliónov ha pôdy je zavlažovaných (takmer polovica obrábanej pôdy). Dvanásť percent vody využívanej na zavlažovanie je z podzemia, skoro všetká sa čerpá zo súkromných studní.

Podzemná voda je široko využívana v juhovýchodných, východných a juhozápadných okrajových častiach kontinentu a väčšinou sa čerpá zo studní. Celkovo je v Austrálii okolo 400 000 vodných studní a tieto poskytujú 14% všetkej vody využitej za rok.

1.7 VEGETÁCIA
Rastlinstvo pokrývajúce Austráliu pred príchodom Európanova s tým súvisiacim zakladaním európskych usadlostí možno definovať ako prírodnú vegetáciu. Aboriginovia, domorodí obyvatelia, nepochybne modifikovali rastlinstvo na mnohých miestach najmä pôsobením ohňa, keď v dôsledku jeho používania dochádzalo v súvislosti s typicky suchou vegetáciou pre tento kontinent často k rozsiahlym požiarom. Avšak ich vplyv na vývoj vegetácie bol značne potlačený účinkom neskorších efektov, ktoré sa vytvárali európskym pastoralizmom, poľnohospodárstvom a lesníctvom.

Hlavné skupiny prírodnej vegetácie poskytujúce podklad pre štúdium, poznanie zmien, ktoré viedli až k dnešnej vegetácii.

Dažďové pralesy – majú rôznorodé, nejednotné rozšírenie cez východné a severné oblasti na miestach, kde ročné zrážky sú okolo 1.200 mm. V teplom prostredí dažďové pralesy majú veľkú rozmanitosť rastlinných druhov a štrukturálneho zloženia, ale v studenom prostredí sa môžu skladať z viacerých vrstiev stromov dominantných pre druhy z južného pobrežia /Nothofagus/. Niektoré lesy sú ako rezervácie, resp. ako chránené, spravované lesy, avšak ďalšie boli nahradené pastvinami alebo pestovateľskou pôdou slúžiacou najmä k pestovaniu cukrovej trstiny.

Otvorené pralesy sú rozšírené hlavne vo Východnej Austrálii, na menších plochách aj na severe krajiny a v juhozápadných častiach Západnej Austrálie. Najrozšírenejšie sú eukalypty, po nich akácie a cyprusovité pínie.Najnižšia hranica ročných zrážok pre eukalyptové porasty v týchto pralesoch je okolo 600 mm v miernych oblastiach, ale v tropických oblastiach, kde dominantnými sa môžu stať plochy s akáciovými a píniovýni porastmi, môžu byť vodné zrážky i s nižším ročným úhrnom.