GUADELOUPE

ŠTATÚT: zámorský departmán (Karibské ostrovy)
HLAVNÉ MESTO: Basse-Terre 14 100 obyvateľov
ROZLOHA: 1705 km2, z toho: Basse-Terre 848 km2, Grande-Terre 590 km2, Iles des Saintes 13 km2, La Désirade 30 km2, Marie-Galante 158 km2, St. Barthélemy 21 km2, severná časť ostrova St. Martin 54 km2
POČET OBYVATEĽOV: 500 000 (1999)
HUSTOTA ZAĽUDNENIA: 293 obyv./km2
ÚRADNÝ JAZYK: francúzština

Od roku 1635 je francúzskou kolóniou.Otroci deportovaní z Afriky tu pestovali cukrovú trstinu. V roku 1946 sa stalo zámorským depártmantom Francúzska.

MARTINIK

ŠTATÚT: zámorský departmán (Karibské ostrovy)
HLAVNÉ MESTO: Fort-de-France 100 100 obyvateľov
ROZLOHA: 1106 km2
POČET OBYVATEĽOV: 400 000 obyvateľov (1999)
HUSTOTA ZAĽUDNENIA: 362 obyv./km2
ÚRADNÝ JAZYK: francúzština

Nad ostrovom sopečného pôvodu sa týči sopka Mont Pelée (1430 m). Významné je pestovanie cukrovej trstiny a banánov. Naň nadväzuje cukrovarnícky priemysel, výroba rumu a ovocných konzerv.

RÉUNION

ŠTATÚT: zámorský departmán (Juhovýchodná Afrika)
HLAVNÉ MESTO: Saint-Denis 122 000 obyvateľov
ROZLOHA: 2512 km2
POČET OBYVATEĽOV: 700 000 obyvateľov (1999)
HUSTOTA ZAĽUDNENIA: 279 obyv./km2
ÚRADNÝ JAZYK: francúzština

Skupina ostrovov sopečného pôvodu, ležiaca východne od pobrežia Madagaskaru. Najvyšším bodom je Piton des Neiges, 3069 m. Sprvopočiatku bol Réunion využívaný ako trestanecká kolónia, neskôr tu začali pestovať kávu a cukrovú trstinu, ktorá v súčasnosti zaberá 2/3 rozlohy poľnohospodárskej pôdy. Významný je export cukru, rumu a vanilky.

MAYOTTE

ŠTATÚT:ZÁVISLÉ ÚZEMIE (Juhovýchodná Afrika)
HLAVNÉ MESTO: Dzaoudzi 8300 obyvateľov
ROZLOHA: 374 km2
POČET OBYVATEĽOV: 131 300 (1999)
HUSTOTA ZAĽUDNENIA: 351 obyv./km2
ÚRADNÝ JAZYK: francúzština

Skupina ostrovov, ktorá zostala vo francúzskych rukách, súčasť Komorských ostrovov, pri severnom vyústení Mozambického prielivu. Pre poľnohospodárstvo sú typickými plodinami vanilka, cukrová trstina, káva a kopra. Významným exportným artiklom je aj olej zo stromu ylang-ylang (základná surovina využívaná pri výrobe parfumov).

SAINT-PIERRE A MIQUELON

ŠTATÚT: závislé územie (Severná Amerika)
HLAVNÉ MESTO: Saint-Pierre 5700 obyvateľov
ROZLOHA: 242 km2, z toho: Saint-Pierre 26 km2, Miquelon 110 km2, Langlade 91 km štvorc., menšie ostrovy 15 km štvorc.
POČET OBYVATEĽOV: 6600 (1996)
HUSTOTA ZAĽUDNENIA: 27,3 obyv./km štvorc.
ÚRADNÝ JAZYK: francúzština

Skupina ôsmich ostrovov v severnej časti Atlantického oceána, 25 km od južného pobrežia Newfoundlandu. Hlavným hospodárskym odvetvím je rybolov.

FRANCÚZSKA POLYNÉZIA

ŠTATÚT: zámorské územie (Oceánia)
HLAVNÉ MESTO: Papeete 23 600 obyvateľov
ROZLOHA: 4167 km štvorc., 5 súostroví so 120 ostrovmi, z nich: Tahiti 1042 km štvorc., Marquises 1274 km štvorc.,
POČET OBYVATEĽOV: 224 000 (1999)
HUSTOTA ZAĽUDNENIA: 54 obyv./km štvorc.
ÚRADNÝ JAZYK: francúzština, tahitština

Ostrovy roztrúsené v južnej časti Tichého oceánu si Francúzi podmanili v rokoch 1842-1881 Francúzska Polynézia získala v roku 1956 obmedzenú samosprávu. Poľnohospodárstvo je zamerané na pokrytie vlastných potrieb, na vývoz smeruje len kopra a vanilka.

NOVÁ KALEDÓNIA

ŠTATÚT: zámorské územie (Oceánia)
HLAVNÉ MESTO: Nouméa 65 100 obyvateľov
ROZLOHA: 19 103 km štvorc., z toho: Nová Kaledónia 16 750 km štvorc., ostrovy Loyauté 1981 km štvorc., menšie ostrovy 372 km štvorc.
POČET OBYVATEĽOV: 202 000 (1999)
HUSTOTA ZAĽUDNENIA: 11 obyv./km štvorc.
ÚRADNÝ JAZYK: francúzština

Nová Kaledónia leží v juhozápadnej časti Tichého oceána, zhruba 1500 km od pobrežia Austrálie. jej hospodársky význam je daný ťažbou niklových a kobaltových rúd a ich spracovaním.

WALLIS A FUTUNA

ŠTATÚT: zámorské územie (Oceánia)
HLAVNÉ MESTO: Matâ ’Utu 800 obyvateľov
ROZLOHA: 274 km štvorc., z toho: Uvéa 60 km štvorc., Wallis 99 km štvorc., Futuna 64 km štvorc., Alofi 51 km štvorc.
POČET OBYVATEĽOV: 15 000 (1998)
HUSTOTA ZAĽUDNENIA: 54,7 obyv./km štvorc.
ÚRADNÝ JAZYK: francúzština

Dve skupiny ostrovov sopečného pôvodu, ktoré sa rozkladajú medzi Samoou a Fidži. Poľnohospodárstvo, ktoré sa zameriava na pestovanie jamov, kokosových orechov a banánov, nedokáže zabezpečiť ani sebestačnosť pre vlastných obyvateľov. Značná je migrácia obyvateľstva najmä na Novú Kaledóniu a územie Vanuatu.

FRANCÚZSKE JUŽNÉ ÚZEMIA

ŠTATÚT: zámorské územie (Južný Indický oceán)
HLAVNÉ MESTO: Port-aux-Francais (210 obyvateľov) výskumná stanica
ROZLOHA: 7822 km štvorc., z toho: Amsterdam 85 km štvorc., St. Paul 7 km, Crozetove ostrovy 515 km štvorc., Kergueleny 7215 km štvorc.
POČET OBYVATEĽOV: 210 (1996)
HUSTOTA ZAĽUDNENIA: 0,02 obyv./km štvorc.
ÚRADNÝ JAZYK: francúzština

Pracujú tu viaceré výskumné stanice.

MONAKO
MONACKÉ KNIEŽATSTVO

ŠTÁTNE ZRIADENIE: kniežatstvo
Administratívne usporiadanie: 4 štvrte
ROZLOHA: 1,95 km štvorc.
POČET OBYVATEĽOV: 32 000 (1996)
HUSTOTA ZAĽUDNENIA: 16 410 obyv./km štvorc.
HLAVNÉ MESTO: Monaco-Ville 1200 obyvateľov
Iné významnejšie sídla: Monte Carlo 13 200 obyv., La Condamine 12 700 obyv.
Najvyšší bod: 140 m
ÚRADNÝ JAZYK: francúzština
MENA: francúzsky frank (1 frank = 100 centimov)

ŠTÁTNY SVIATOK: 19. november
RASOVÉ A NÁRODNOSTNÉ ZLOŽENIE: Francúzi (15 %), Taliani (17 %), Monačania (17 %), iné (51 %)
NÁBOŽENSTVO: katolícke (87 %), iné (13 %)
URBANIZÁCIA: 100 %
PRIEMERNÁ DĹŽKA ŽIVOTA: muži 72 rokov, ženy 80 rokov
DOJČENSKÁ ÚMRTNOSŤ: 6 ‰
ANALFABETI: menej ako 1 %
NEZAMESTNANOSŤ: 0%
Podiel na tvorbe HDP: priemysel 13%, služby 87%
HDP: 9635 USD/obyv.

Monako, ktoré leží na brehu Stredozemného mora vzniklo spojením troch miest (Monaco, La Condamine, Monte Carlo). Nezávislosť tohto kniežatstva, ktoré má colnú úniu s Francúzskom je medzinárodne uznávaná už od roku 1861. Hlavným zdrojom príjmov je cestovný ruch (hotely a pláže na Riviére) a množstvo kasín v Monte Carlo. Natrvalo sa tu usadilo aj mnoho cudzincov, ktorým vyhovujú tunajšie priaznivé daňové zákony.