Osídľovanie: mnoho regiónov bolo osídlených židovskými osadníkmi, ktorý najviac obsadzovali prímorské oblasti od roku 1880. Neskôr sa presídľovali do údolí a vnútrozemia krajiny, takisto do Negevu. Najskôr arabskými obyvateľmi osídlené miesta pri morskej planine, Jordánske údolie a údolie ha-Arava osídlili exkluzívny židovský majetní obyvatelia. Nežidvské obyvateľstvo je koncentrované na severe krajiny, kde stále väčšmi preniká aj rabské obyvateľstvo.

Vydiecke sídla: Obyvatelia na vidieku, ktorých je len zanedbateľná časť je koncentrované do kibbutzim, čo znamená spolky, ktoré sa snažia sami pre seba vyprodukovať toľko koľko potrebujú. Majú svoje vlastné výrobné zariadenia a vyrábajú len pre seba. Tieto výrobné spolky sa nazývajú moshavim.

Urbanizácia: najväčšia časť obyvateľstva je zhormaždená v mestách. S modernizáciou priemyslu a v poľnohospodárstve a za predstavou obchodovania ľudia vždy viac osídľujú mestá. Vzniká tu určitý druh megapolisu a to medzi Tel Avivom a Yafom a medzi ďalšími mestami :Haifa a niektorými časťami Jeruzalema. Na juhu a sever krajiny dochádza ku budovaniu nových miest, čím sa umožní prijať nových obyvateľov do Izraela. Tieto mestá riešia veľké ekonomické a výrobné otázky , pričom majú rozvinutý textilný, potravinársky, strojárenský a výrobný priemysel. Ostatné mestá so zmiešaným obyvateľstvom (zväčša židovským a arabským) sú Jeruzalem, Haifa, ´Akko, Lod, Ramla a Yafo a mestá s naprostým počtom arabov , anpríklad Nazareth. V zmiešaných mestách žije arabské a židovské obyvateľstvo v odlišný mestských častiach a odlisšným spôsobom života.

Obyvateľstvo: Židia – tvoria najväčšiu časť obavyteľstva Izraela (až 4/5). Z ostatných sú to Moslimovia (1/7), kresťania, a iné.. Židom chýba ich uniformita života nakoľko stále pribúda počet prisťahovalcov, ktorí nosia zo sebou rôzne jazyky, zvyky a kultúru. Židovské obyvateľstvo má veľký náboženský nádych, pričom až vyše 90 percent sú veriaci židia. Z toho je už menšina ale ortodoxná. Ortodoxní židia majú svoje tvrdé zvyky, svojim spôsobom sú to fanatici, ktorí väčšinu svojho času trávia v synagógach. Žiadia sa delia podľa toho, odkiaľ pochádzajú na Ashkenazic a Sefardic. Tá prvá skupina je pôvodom zo strednej a východnej Európy a tá druhá je od Stredozemného mora, čiže tvorí aj pôvodné obyvateľstvo. Obe tieto skupiny židov, ktorí sa sami do týchto skupín delia, sú prtodoxní židia a majú za úlohu nábožensky učiť aj mladých ľudí a pripraviť ich na takýto spôsob života. Ortodoxní židia odmietajú nastupovať vojenskú službu a kvoli tomuto faktu vznikajú rozpory medzi samotným židovským obyvateľstvom, keď mladí ľudia kritizujú ortodoxných židov, že namiesto nich musia ísť na vojnu iní zomierať a oni sa modlia len vo svojich synagógach.

Vývoj obyvateľstva: V roku 1948 mal Izrael 650 000 ľudí, medzi rokmi 1948 až 1986 mal už 1 400 000 ľudí. Pričom opustilo krajinu 400 až 500 tisíc židov. Medzi rokmi 1989 a 1990 imigrovalo 200 000 ruských židov a okolo 30 000 etiópskych židov v rokoch 1990 až 1992. Z „ozajstných“ židov sa najviac narodilo v Izraeli, pričom len malá časť imigrovala z Európy alebo USA.

Hospodárstvo: nárast populácie bol najzreteľnejsšou príčinou prudkého vzostupu celkového národného produktu po roku 1948. Pretože veľa imigrantov vymenilo svoje zamestnanie, spôsobilo to ekonomickú expansiu. Dochádzalo tu postupne k dokonalejšiemu učeniu ľudí, čím sa vzedlanostná úroveň prudko zvyšovala. Napomohlo ku tomu aj veľa finančných darov od Nemecka (jako odškodné za Hitlera), Finančné investície od USA, rôzne granty a pod. Ekonomike napomohol aj bojkot západných krajín voči arabským štátom, zisk strategisckýh Golanských výšin, ktoré jako jediné pre túto oblasť zabezpečujú pitnú vodu. Tým Izarel mohol na všetkom neuveriteľne finančne tažiť, lebo vedel, že ostatným arabským štátom pre západné embargo, neostávalo nič iné, jako platiť akékoľvek sumy za pitnú vodu. Postupne sa vďaka tomu zvyšovala životná úroveň obyvateľstva, ktorá je teraz na veľmi vysokej úrovni, dochádza ku obrovskému rozmachu vo výrobe, a ku obrovskému rozmachu hospodárstva. Najvýznamnejšie ekonomické oblasti sú medzi Sefardim a Ashkenazim, kde dochádza ku obrovskému rozmachu vzdelávana ľudí, ankoľko takmer všetky investície smerujú sem a ľudia odtiaľto sa dostávajú do vysokých funkcií vďaka ich

vzdelaniu. Naopak arabské obyvateľstvo je násilne potláčané na nižšiu vzdelanostnú úroveň a neije mu umožnené rozvíjať sa.

Zdroje: Medzi významné minerálne zdroje tu patria hlavne draselné horniny, bromité horniny a magnézium, pričom posledné dve menované sú zdrojom vody z Mŕtveho mora, ťažba medenej rudy, ktorá je situovaná v planine ha-´Arava, potom rôzne fosfáty a sádrovce. Ďalej sa tu ťaží ropa na severe Negev a severovýchode Beersheba. Maximálna ťažba ropy sa začal v roku 1950. Hlavným zdrojom pre výrobu elektrickej energie sú termálne zdroje. Izrael vlastní dva jadrové reaktory, pricom prvý vybudoval pod kontrolu USA a druhý za pomoci Francúzska. Na všetky jadrové systémy dozerá Komisia pre jadrovú energiu, ktorá bola založená v roku 1952.