Japonsko

Od Kuríl a Sachalinu po Taiwan sa tiahne ostrovný svet Japonska. Utvára ho asi 3900 ostrovov. Tento ostrovný oblúk je súčasťou tzv. „ohnivého prstenca“ v Tichom oceáne. Tam je jedna z najaktívnejších zemetrasných oblastí Zeme. Často tu vznikajú silné zemetrasenia a sopečné erupcie. Asi z 200 sopiek až 60 % je aj v súčasnosti činných. Vyše 80 % povrchu štátu zaberajú pohoria. Zo štyroch veľkých ostrovov je najsevernejší Hokkaido. Väčšinu jeho povrchu zaberajú horské pásma stredohorského rázu. Od Cugarského prielivu (pod ním vedie tunel Serikan) na juh leží najrozľahlejší ostrov Honšu. Vypĺňajú ho pohoria rozmanitého charakteru. Naprieč stredom ostrova ich pretína priekopová prepadlina (Fossa Magna). Stavba územia je zložitá. V línii priekopovej prepadliny sú značne rozlámané, panvami členené a sopkami lemované stredohoria.

Na jej okraji stojí najvyšší vrch Japonska, posvätná sopka Fudžisan (3776 m n. m.) Od sopečného pásma na východ sa rozprestiera najväčšia nížina krajiny Kantó. Južnejšie leží ostrov Šikoku. Jeho povrch utvárajú nižšie vrásové pohoria členené menšími kotlinami. Najjužnejší veľký ostrov Kjúšu spája so severnejším Honšu most cez úzku úžinu Kanmon. Pobrežie má mimoriadne členité, najmä na západe lemujú ostrov zálivy a menšie i väčšie ostrovy. Prejavy aktívneho vulkanizmu pokračujú z veľkých ostrovov smerom na juh na súostrovie Rjúkju. Na väčšine ostrovov sa týčia sopky, ale na ich stavbe sa významnou mierou podieľajú aj koraly. Krajina vychádzajúceho slnka má vyše 2000 ročnú históriu. Po 2. svetovej vojne sa hospodárstvo krajiny zrútilo, stratila zahraničné dŕžavy. Napriek tomu sa Japonsko prepracovalo medzi hospodársky najvyspelejšie štáty Zeme. Dosiahlo to pomocou amerického kapitálu, premyslenými hospodárskymi plánmi a vzdelanosťou a pracovitosťou obyvateľov. Je jedným z najväčších svetových veriteľov a investorov.

Na nerastné suroviny je krajina chudobná. Má len málo uhlia. Významnú časť surovín dovážajú z baní, ktoré prevádzkujú japonské spoločnosti v zahraničí. V zásobovaní elektrickou energiou majú významnú úlohu tepelné elektrárne spaľujúce dovezenú ropu, vodné aj jadrové elektrárne. Najdôležitejšími priemyselnými odvetviami sú výroba strojov, dopravných prostriedkov, priemyselných robotov, plastov, elektrotechnických a telekomunikačných prístrojov, potravín, textilu a spracovanie ropy. Intenzívne poľnohospodárstvo drobných statkov nestačí pokrývať požiadavky obyvateľstva, preto 40 % potravín sa dováža. Na rovinatých plochách sa pestuje ryža, pšenica, jačmeň, sója, zelenina, na svahovitom území zasa čaj, pšenica. Na severe je to zasa cukrová repa a zemiaky. V dôsledku nových stravovacích návykov sa živočíšna výroba (hydina, hovädzí dobytok, ošípané) stala rozvíjajúcim sa odvetvím. Chov priadky morušovej stratil na význame. Po stáročia väčšinu živočíšnych bielkovín pre obyvateľov poskytoval rybolov.

Geografia a fakty
JAPONSKO

ŠTÁTNE ZRIADENIE: konštitučná monarchia
HLAVNÉ MESTO: Tokio (Tókió), 7 967 600 obyv., s aglomeráciou 11 773 600 obyv.
ROZLOHA: 377 819 km2
POČET OBYV.: 126 091 000 (1997)
HUSTOTA ZAĽUDNENIA: 334 obyv./km2
ÚRADNÝ JAZYK: japončina
MENA: yen (1 yen = 100 senov)
ŠTÁTNY SVIATOK: 23. dec. (Narodeniny cisára)
RASOVÉ A NÁRODNOSTNÉ ZLOŽENIE: Japonci (99 %), iné (1 %)
NÁBOŽENSTVO: mnohí Japonci vyznávajú niekoľko náboženstiev– šintoizmus 107,9 mil. (85,6 %), budhizmus 91,8 mil. (72,8 %), evanjelické 635 000 (0,5 %), katolícke 439 000 (0,35 %)
URBANIZÁCIA: 77,6 %
PRIEMERNÁ DĹŽKA ŽIVOTA: 80 rokov
DOJČENSKÁ ÚMRTNOSŤ: 6 ‰
ANALFABETI: 1 %
NEZAMESTNANOSŤ: 4,4 %
HDP: 38 160 USD/obyv.

Od Kuríl a Sachalinu po Taiwan sa tiahne ostrovný svet Japonska. Utvára ho asi 3900 ostrovov. Tento ostrovný oblúk je súčasťou tzv. „ohnivého prstenca“ v Tichom oceáne. Tam je jedna z najaktívnejších zemetrasných oblastí Zeme. Často tu vznikajú silné zemetrasenia a sopečné erupcie. Asi z 200 sopiek až 60 % je aj v súčasnosti činných. Vyše 80 % povrchu štátu zaberajú pohoria. Zo štyroch veľkých ostrovov je najsevernejší Hokkaido. Väčšinu jeho povrchu zaberajú horské pásma stredohorského rázu. Od Cugarského prielivu (pod ním vedie tunel Serikan) na juh leží najrozľahlejší ostrov Honšu. Vypĺňajú ho pohoria rozmanitého charakteru. Naprieč stredom ostrova ich pretína priekopová prepadlina (Fossa Magna). Stavba územia je zložitá. V línii priekopovej prepadliny sú značne rozlámané, panvami členené a sopkami lemované stredohoria. Na jej okraji stojí najvyšší vrch Japonska, posvätná sopka Fudžisan (3776 m n. m.) Od sopečného pásma na východ sa rozprestiera najväčšia nížina krajiny Kantó. Južnejšie leží ostrov Šikoku.

Jeho povrch utvárajú nižšie vrásové pohoria členené menšími kotlinami. Najjužnejší veľký ostrov Kjúšu spája so severnejším Honšu most cez úzku úžinu Kanmon. Pobrežie má mimoriadne členité, najmä na západe lemujú ostrov zálivy a menšie i väčšie ostrovy. Prejavy aktívneho vulkanizmu pokračujú z veľkých ostrovov smerom na juh na súostrovie Rjúkju. Na väčšine ostrovov sa týčia sopky, ale na ich stavbe sa významnou mierou podieľajú aj koraly. Krajina vychádzajúceho slnka má vyše 2000 ročnú históriu. Po 2. svetovej vojne sa hospodárstvo krajiny zrútilo, stratila zahraničné dŕžavy. Napriek tomu sa Japonsko prepracovalo medzi hospodársky najvyspelejšie štáty Zeme. Dosiahlo to pomocou amerického kapitálu, premyslenými hospodárskymi plánmi a vzdelanosťou a pracovitosťou obyvateľov. Je jedným z najväčších svetových veriteľov a investorov.

Na nerastné suroviny je krajina chudobná. Má len málo uhlia. Významnú časť surovín dovážajú z baní, ktoré prevádzkujú japonské spoločnosti v zahraničí. V zásobovaní elektrickou energiou majú významnú úlohu tepelné elektrárne spaľujúce dovezenú ropu, vodné aj jadrové elektrárne. Najdôležitejšími priemyselnými odvetviami sú výroba strojov, dopravných prostriedkov, priemyselných robotov, plastov, elektrotechnických a telekomunikačných prístrojov, potravín, textilu a spracovanie ropy. Intenzívne poľnohospodárstvo drobných statkov nestačí pokrývať požiadavky obyvateľstva, preto 40 % potravín sa dováža. Na rovinatých plochách sa pestuje ryža, pšenica, jačmeň, sója, zelenina, na svahovitom území zasa čaj, pšenica. Na severe je to zasa cukrová repa a zemiaky. V dôsledku nových stravovacích návykov sa živočíšna výroba (hydina, hovädzí dobytok, ošípané) stala rozvíjajúcim sa odvetvím. Chov priadky morušovej stratil na význame. Po stáročia väčšinu živočíšnych bielkovín pre obyvateľov poskytoval rybolov.