referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Margita
Pondelok, 13. júla 2020
Ázia
Dátum pridania: 21.04.2008 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: Tom Riddle
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 2 474
Referát vhodný pre: Základná škola Počet A4: 7.1
Priemerná známka: 2.96 Rýchle čítanie: 11m 50s
Pomalé čítanie: 17m 45s
 
Spoznávame Áziu

Ázia a Európa- kontinent Eurázia. Vzdialené národy v jeho rôznych častiach o sebe veľa nevedeli. Európania poznali v stredoveku len časti Malej Ázie. Vnútrozemie a východ Ázie spoznávali v 13. storočí. Dve najvyspelejšie civilizácie- čínska a japonská – boli až do začiatku nášho storočia pre cudzincov takmer uzavreté. Ázia je najväčší svetadiel. Rozloha: 44,5 mil. km2.Členité pobrežie. Polostrovy Ázie: Malá Ázia, Arabský, Predná India, Zadná India, Malajský polostrov, Kórejský pol., Kamčatka a Čukotský pol. Ostrovy: Cejlón, Sachalin, Kurily, Japonské ostrovy, Veľké Sundy, Malé Sundy, Filipíny

Marco Polo – benátsky kupec a cestovateľ. 1271-cesta po súši do Ríše stredu- Číny. Prešiel: Malá Ázia, južná časť Zakaukazska, južné pobrežie Kaspického mora- do STREDNEJ ÁZIE.
Odtiaľ potom: úzkymi dolinami na úpätí pohorí Ťanšan,- dostal sa do Číny a na jej východné pobrežie. Objavil: vyspelé civilizácie, ktoré vedeli vyrábať papier, hodváb. Považuje sa za objaviteľa Ázie. Pristál pri meste Kalikut na západom pobreží Indie.

Vasco da Gama- Portugalec.1499- priplavil sa do Indie. Oboplával celú Afriku.
Velil 3 lodiam so 148 mužmi na palube.

Fernao Magalhaes - portugalský námorník v španielskych službách. 1519 Jeho
plavbou okolo Zeme sa mu podarilo dokázať, že Zem je guľatá. Prieliv do Tichého
oceánu našiel až celkom na juhu, medzi Južnou Amerikou a Ohňovou zemou (dnešný
Magalhaesov prieliv).Po dramatickej plavbe Tichým oceánom doplával zvyšok
Magalhaesovej výpravy k Moluckým ostrovom, odkiaľ sa okolo Afriky vrátila
r. 1522 do Španielska iba jediná loď a 18 členov posádky. Fernao Magalhaes zahynul na Filipínach v boji proti domorodcom.

Ruské výpravy- zaslúžili sa o objavenie Beringovho prielivu medzi Severným ľadovým oceánom a Tichým oceánom.

Povrch

Ázijský svetadiel : rozsiahle pohoria, nížiny, náhorné plošiny.
Ázia- najvyššia priemerná nadmorská výška (960m) zo všetkých svetadielov.
Pohoria- tiahnu sa z Malej Ázie na východ a juhovýchod. Najviac pohorí sa spája v pohorí Pamír. Pohoria: Pamír, Ťanšan, Karakoram, Kunlun,Himaláje a
Hindúkuš. Najvyšší vrch- Mount Everest(Sagarmatha, Čumulanga).Najnižšie položené miesto na Zemi- Mŕtve more(394 m pod hladinou mora).
Nížiny: Západosibírska( lesy a močaristé územia, nedá sa poľnohosp. využívať),
Turanská nížina(nedostatok zrážok, vznikli púšte), Mezopotámska(poľnoh. sa využíva len na miestach s prirodzeným a umelým zavlažovaním).Veľká čínska nížina a Indogangská nížina – oveľa lepšie podmienky na život.

Stredná a juhozápadná Ázia- náhorné plošiny. Najväčšia- Tibetská náhorná plošina(4000-5000m.n.m.) Dekanská plošina.

Podnebie

Rozprestiera sa vo všetkých podnebných pásmach. Na podnebie vplýva: zemepisná šírka, nadmorská výška a vzdialenosť od oceána.

STUDENÉ PÁSMO- oblasti ležiace v neveľkej vzdialenosti od pobrežia S.ľ.o. a Čukotský polostrov

MIERNE PÁSMO – charakteristika: veľké rozdiely medzi letom a zimou a pomerne malým množstvom zrážok.- Pevninová(kontinentálna) oblasť mierneho pásma
územia bližšie k oceánu majú menšie rozdiely v teplotách medzi letom a zimou a viac zrážok. Tým sa vyznačuje -prímorská (oceánska) oblasť mierneho pásma.

MONZÚNOVÉ PRÚDENIE- monzúnové prúdenie sa vyskytuje najmä v teplom(tropickom) pásme a vo vých. Ázii zasahujú do subtrop. až mierneho pásma.
LETNÝ MONZÚN- z oceána na pevninu ,prináša zrážky, väčšinu zrážok zachytia vrcholy pohorí a preto je vnútrozemie suché. Najdaždivejšie miesto na svete- Čerápundží (12000 mm zrážok ročne).
ZIMNÝ MONZÚN – z pevniny na oceán, je suchý, neprináša zrážky. Výnimkou sú len ostrovy lebo vzduch sa stihne nasýtiť vodnými parami .

Monzúnové prúdenie neovplyvňuje juhozápadnú Áziu kt. patrí do trop. a subtrop. pásma. Táto oblasť je bez zrážok – púšte a polopúšte.

Vodstvo

V Ázii veľtoky. Východná Ázia: Huang He(Žltá rieka), Chang Jiang(Jang-c-ťiang,Modrá rieka),Xi Jiang (Perleťová rieka)VYUŽÍVANÉ NA ZAVLAŽOVANIE- VŠETKY .Južná a juhovýchodná Ázia: pramenia väčšinou v Himalájach. Začiatkom leta sa rozvodňujú, keď sa topí ľad. Prinášajú vlahu poliam s ryžou atď. Indus, Ganga- posvätná rieka, Brahmaputra, Iravadi Salween a Mekong. Juhozápadná Ázia : Eufrat a Tigris- tečú v suchých oblastiach a preto majú veľký význam. Severná Ázia: Ob, Jenisej, Lena a Amur. Využitie: doprava a výroba elek. energie. Stredná Ázia: žiadne rieky neodtekajú do mora. Rieky ústia do jazier alebo zanikajú v púšti. Tie jazerá sú zvyč. slané a na mape sú vyznačené iným odtieňom modrej. Bezodtoková oblasť. Napr.- Amudarja a Syrdarja- ústia do Aralu. Najväčšie jazero sveta: Kaspické
more- slaná voda. Najhlbšie jazero- Bajkal (1637). Najväčšie jazero Ázie- Aralské jazero.

Pôdy, rastlinstvo, živočíšstvo a ochrana prírody

TUNDRA – Najsevernejšie časti Ázie. Pôdy: väčšinou roka zamrznuté, rozmŕzajú len cez krátke leto do neveľkej hĺbky. Rastlinstvo: machy, lišajníky, zakrpatené brezy a vŕby. Živočíšstvo: soby, polárne líška a zajace.

TAJGA-IHLIČNATÉ LESY- Severná Ázia. Tiahne sa od Západosibírskej nížiny až po Tichý oceán. Podzoly- ihličnaté pôdy. Množstvo hmyzu. Nižšie položené miesta sú močaristé. Živočíšstvo: soby, medvede, vlky, tigre sibírske a líšky.

STEPI- Stredná Ázia. Prechod do púští a polopúští. Spraše- vznikli činnosťou vetra a časom sa zmiešali s nánosmi rieky. Púšte a polop. stredná Čína a Mongolsko, celá stredná Á. až na Arabský pol. Pôdy: neúrodne, obsahujú soľ. Živočíšstvo: kozy, ťavy a vo vyšších polohách ovce.

SUBTRÓPY- Malá Ázia, väčšia časť Zakaukazska a východná Ázia. Rastlinstvo: čajovník, citrusy a bavlník.

SAVANY- Predná India. Pôdy: úrodné čierne a šedé. poľnohosp.

TROPICKÉ LESY- dažďové a monzúnové. Južná a juhovývch. Á., Malajský pol., Zadná India. Pôdy: červené a červenožlté. poľnohosp.
Dreviny: teak. Živočíšstvo: opice: makak, gibony a orangutany.

Rastlinstvo a živočíšstvo v pohoriach usporiadané do výškových stupňov. Ochrana pôvodných prír. krajín: dažďové a monzúnové lesy, lesy mierneho pásma, stepi. Ochrana živ. : panda veľká, tiger sibírsky, kôň Przewalský.

Obyvateľstvo a sídla

Á.- 3, 63 mld. obyv. Najľudnatejší svetadiel. Nerovnomerne rozmiestnené obyv.
Husto zaľudnené: pobrežné oblasti, ázijské veľtoky. Riedko obývané vnútrozemie, púšte a polop., horské oblasti. P.H.Z.: 79 obyv. na 1 km2. Veľká čínska nížina: 1000 obyv. na 1 km2. Zvýhodňovanie rodín s menším počtom detí. Juhozáp. a, južná a severná Á.- biela rasa a v ostaných častiach žltá rasa.
Najpoč. národy: Číňania, Hinduistánci( India), Bengálci(India a Bangladéš), Indonézania a Japonci. Náboženstvá: Kresťanstvo, judaizmus, šintoizmus, taoizmus ,Budhizmus hinduizmus a Islam( Juhozáp. Á.). Najviac obyv. na vidieku žije( poľnohosp.) Ľudia sa sťahujú do veľkomiest. Ázia podobne ako Afrika- najmenší podiel mestského obyv. okrem Izraelu a Japonsku .Veľkomestá: Šanghaj, Tokio, Peking, Kalkata, Bombaj, Jakarta – najväčšie na svete.

ŠTÁTY ÁZIE

Juhozápadná Ázia: Turecko, Cyprus, Izrael, Sýria, Libanon, Jordánsko, Saudská Arábia, Irán, Irak

TURECKO- hornatý štát. Pohoria sa tiahnu pozdĺž severného a južného pobrežia a na východe dosahujú nadmorskú výšku 5000m. Povrch: pohoria, plošiny náhorné a nížiny len v pobrež. oblastiach. Pestuje sa: južné ovocie, pšenica Chová sa: ovce a kozy. V zahraničí je známe hrozienkami a orechmi.
Patrí spolu s Iránom k najľudnatejším štátom juhozáp. Á. Ťaží sa: chrómová ruda, čierne uhlie. Priemysel: strojársky, chemický, textilná výroba, domáce remeslá, zahraničné firmy. D. podmienky na rekreáciu a kultúrne pamiatky.
Hl.m. Ankara a najväčšie mesto Istanbul.

CYPRUS- Obyvatelia: cyperskí Gréci a cyperskí Turci. Pestuje sa: vinič, olivovník a citrusy. Cestovný ruch.

Štáty Arabského polostrova a Perzského zálivu.

IZRAEL- jediný štát v juhozáp. Á., v ktorom nie je islam ale judaizmus. Pestuje sa : južné ovocie, citrusy a na zavlažovacích poliach pšenica. Ťaží sa:
ropa a fosfát. Najrozvinutejší priemysel zo štátov juhozáp. Á., obyv.: palestínski Arabi. Hl. mesto: Jeruzalem. Konflikty so susednými štátmi.

LIBANON -konflikty s Izraelom a Sýriou, spôsobili ochudobnenie. Pestuje sa : vinič, citrusy a olivy, zelenina. Sú zruční remeselníci a obchodníci. Hl. mesto a prístav Bejrút.

SÝRIA: subtróp. Pestuje sa: bavlník, vinič a figovník a ryža .Chová sa: kozy a ovce. Priemysel spracúva: kožu, bavlnu, ovocie, a nerastné suroviny. Ťaží sa: ropa, zemný plyn a fosfáty. ROPOVODY. Hl.m.: Damašk.

JORDÁNSKO: chudobnejšie ako Sýria. Povrch: púšte a polo. Chov: ovce a kozy. Ťaží sa: fosfát a draselná soľ. Ropovody. Hl.m: Amán.

IRAK: v povodí Eufrat a Tigris. Pestuje sa : pšenica, bavlník a datľovník.

IRÁN: chov: ovce- vyniká ním a je najväčším spracovateľom ovčej vlny na svete. Priemysel: textilná a remeselná výroba.

Spoločným znakom väčšiny štátov kt. neležia na pobreží Stredozemného mora je ťažba a spracovanie ropy a jej vývoz. Životná úroveň Sudskej Arábie a Kuvajtu vysoká je preto. Nerovnomerné postavenie žien.

Zakaukazské štáty

3 štáty: Gruzínsko, Arménsko a Azerbajdžan. Poloha : južne od Veľkého Kaukazu medzi Čiernym a Kaspickým morom. Povrch: prevažne hornatý. Sever: pohorie Veľký Kaukaz, Juh: Malý Kaukaz ., náhorné plošiny, kt. pokrývajú suché stepi.. Nížina na pobreží Čierneho mora v Gruzínsku má teplé a vlhké subtrop. podnebie. Nížina v Azerbajdžane suché subtrop. podnebie. Rieky : Kura, Aras. Úrodné pôdy, rastlinná výroba. Pestuje sa: bavlník, čajovník, vinič, zelenina, ovocie. granátové jablká- mušty. Chov: ovce, priadka morušová a kaviár- pochúťka. Ťaží sa: malé, ropa, zemný plyn, v Baku rudy. Vodnaté rieky sa... na výrobu energie- tepelné elek. Priemysel: potravinársky, textilný priemysel.

GRUZÍNSKO: Priemysel: hutníctvo, strojárstvo a chemický. Hl.m.- Tbilisi, prístavy: Batumi a Suchumi. Krásna príroda- hory.

ARMÉNSKO: Hl.m. Jerevan. minerálne pramene.

AZERBAJDŽAN- Hl.m. a prístav Baku. Ropa, zemný plyn. Chemický priemysel.

JUŽNÁ A JUHOVÝCHODNÁ ÁZIA

Indogangská nížina. terasové pohoria. Rozlohou aj počtom obyvateľov je najväčším štátom v oblasti India.

India a Srí Lanka

India- rozprestiera sa v Prednej Indii. Povrch: pobrežné nížiny, kt. prechádzajú do pohorí Východný Ghát, Západný Ghát, Dekanská plošina. Letný monzún- záplavy a straty životov, majetkov.(máj a november). záplavy Ryža .
Veľké prír. bohatstvo. Nízka životná úroveň- kastovníctvo. Náboženstvá: hinduizmus, islam .Pestuje sa : ryža, pšenica, kukurica, proso, strukoviny.
Dorábajú sa: cukrová trstina, podzemnica olejná, kokosová palma, čajovník, banánovník. Význam: bavlník, jutovník, ľan, konope- textilný priemysel.
India je prvá na svete v počte ks hovädzieho dobytka- ťažná sila. Priemysel: hutnícky, potravinársky a strojársky a chemický.- priemyselné hnojivá. Ťaží sa : čierne uhlie a železná ruda. Výrobky: bicykle, poľnohosp. stroje, lode, autá. Hl.m. Naí Dillí. Najväčšie mestá: Bombaj, Kalkata.

SRÍ LANKA- Pestuje sa : palmy, kaučuk, čajovník . Ťaží sa : grafit(tuhy).Problémy v krajine medzi: Sinhálcami aTamilčanmi.

Pakistan, Bangladéš a horské štáty Ázie

PAKISTAN: Povrch: púšte polo. Rieky: Indus(pätrečie- Pandžáb.) pohoria: Hindúkuš a Himaláje. Pestuje sa : pšenica, bavlník, teplomilné ovocie. Chov: ovce, kozy, dobytok, kone. Priemysel: potravinársky, textilný, kožiarsky,. Najvýz. mesto: Karáči. Hl.m. : Islamabad. Najväčš. priemyselné a kult. stredisko je Láhaur.

BANGLADÉŠ: Rieky: Brahmaputra, Ganga- tvoria Najväčš. deltu na svete. Monzúnové búrky– záplavy. Nížinatý povrch. Pestuje sa: ryža, jutovník, cukrová trstina. Rybolov. Patrí medzi Najchudobnejšie štáty Á.

Najchudobnejšie štáty: Laos, Nepál, Kambodža, Bhután, Afganistan a BANGLADÉŠ- spoločný znak: vnútrozemská poloha.

AFGANISTAN: občianska vojna, spracovanie kože.

NEPÁL: žije z turist ruchu. pestuje jutovník. Spracovanie kože, tkanie kobercov.

Štáty Zadnej Indie a ostrovov juhovýchodnej Ázie.

Rieky: Mekong – najvýznamnejšia a najdlhšia rieka juhových. Á.
Vietnam- elektrotech. prístroje, dopravné prostr. , Susedné menšie štáty: Kambodža, Lao
MJANMARSKO(BARMA) – Pestuje sa : ryža, pšenica, cukrová trstina, jutovník a ďalšie trop. plodiny. Ťaží sa: teakové drevo

Filipíny -Pestuje sa: ryža, trop. plodiny. Ťaží sa: železná ruda, meď, chrómová ruda a striebro.

Indonézia, Thajsko a Malajzia

Hornatý povrch, obyv. žije pri pobrežných oblastiach, vnútrozemie v Zadnej Indii menej obývané. Najhustejšie je zaľudnený ostrov Jáva. V podnebí význam- monzúny ale pre blízkosť oceánov nie je obdobie sucha také výrazné.

INDONÉZIA: rozkladá sa približne na 13000 ostrovoch , z toho 6000 je obývaných. Najväčšie sú : Kalimantan( Borneo), Sumatra, Sulawesi (Celebes) a Jáva. Ťaží sa : ťažba a vývoz ropy, cínová ruda .Pestuje sa: ryža, sója, maniok, kaučovník, kávovník, korenie, kokosový orech- na vývoz. Priemysel: spracovanie ropy, trop. dreva. poľnohosp. produktov, hnojivá a textil. Hl.m Jakarta .

THAJSKO- POĽNOHOSP. , ťažba nerastov. vyniká v pestovaní ryže a kaučukovníka a v ťažbe cínovej rudy. Hl. m. prístav Bangkok-7 mil. obyv. patrí k najväčš. mestám jv. Ázie.

MALAJZIA:. Priemysel:- poľnohosp. produkty, zahraničné firmy, počítač. súčiastky, TV a hodinky., turist. ruch. ťažba nerastov. vyniká v pestovaní ryže a kaučukovníka a v ťažbe cínovej rudy

Singapur: výhodná poloha, Priemysel: cínová ruda- spracovanie, stavba lodí, výroba počítačov, textil. Singapur je najvýzn. obchodným a bankovým strediskom jv. Á.

TIETO 3 štáty spolu s východoázijskými-Kórejskou republikou a Taiwanom sa pre rýchly hospod. rozvoj označujú za ázijské tigre.






 
Podobné referáty
Ázia SOŠ 2.9701 316 slov
Ázia SOŠ 2.9613 501 slov
Ázia GYM 2.9624 349 slov
Ázia GYM 2.9682 382 slov
Ázia GYM 2.9523 1377 slov
Ázia GYM 2.9681 2122 slov
Ázia GYM 2.9438 465 slov
Ázia GYM 2.9895 4892 slov
Ázia GYM 2.9532 1312 slov
Ázia SOŠ 2.9684 254 slov
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.