Planéta Zem vznikla približne pred 4,5 miliardami rokov. Najprv to bola len žeravá masa bombardovaná vesmírnymi kameňmi. Približne po jednej miliarde rokov sa pripovrchová časť Zeme, čiže krajinná sféra, stala prostredím vhodným pre život. Vlastnosti prostredia pri vzniku a vývoji života sa dajú vysvetliť na teórii, ktorá toto obdobie delí na 4 etapy a to haplogea, chemogea, biogea a noogea.
Pre prvú etapu -haplogea- je charakteristické zahriatie hmoty Zeme a tiež rozvrstvenie Zeme na jadro, plášť a kôru. Bolo to spôsobené tým, že Zem mala obrovskú teplotu a všetky prvky boli roztavené a preto mohli ťažké prvky klesnúť a vytvoriť jadro Zeme zatiaľ čo ľahšie prvky zostali na povrchu a utvorili plášť a kôru. Prchavé prvky sa odparovali a postupne vytvárali zemskú atmosféru.

V tomto období sa tiež vyformovalo magnetické pole Zeme. Táto etapa sa nazýva tiež abiotická, pretože v tej dobe ešte na Zemi neboli žiadne formy života. Toto počiatočné obdobie trvalo približne 300 miliónov rokov. Krajinná sféra ešte ani zďaleka nepripomínala Zem ako ju poznáme dnes. Predpokladá sa, že Zem sa na povrchu nápadne podobala Mesiacu a dokonca aj jej atmosféra bola sprvu veľmi podobná.

Druhá etapa je etapa chemickej evolúcie, takzvaná chemogea. Začala sa vznikom oceánu asi pred 4 miliardami rokov plus mínus 200 miliónov rokov. V Zemskej atmosfére sa nahromadili mraky plné vodných pár a vplyvom ochladenia Zeme skondenzovali na dážď. Tento dážď sa najprv hneď po dopade na povrch Zeme vyparil, ale po čase sa voda udržala na povrchu a vznikol oceán. V prvej polovici chemogei nastal aj chemický proces tvorby genetického kódu, čiže vznik uhlíkatých reťazcov. Tento proces prebiehal v porovnaní s dneškom v úplne odlišných podmienkach. Oceán mal vyššiu teplotu, atmosféra bola bohato elektricky nabitá s hustými parami a prevládal tiež silný geomagnetizmus. Najprv vznikali jednoduché uhlíkaté reťazce a keď sa ich koncentrácia zvýšila, začali sa postupne spájať do dlhších a oveľa zložitejších reťazcov. Samotný vznik uhlíkatých reťazcov ešte zďaleka neznamenal vznik života na Zemi, ale bol to významný medzník. Trvalo ešte milióny rokov, kým vznikli prvé živočíchy na vyššom vývojovom stupni. V druhej polovici chemogei sa formujú živé systémy na úrovni polymérov. Za prvú akoby ekologickú krízu v geohistórii krajinného prostredia môžeme označiť postupný zánik živých systémov so znakmi polymérov. Na ich miesto nastúpili vývojovo dokonalejšie druhy ako napríklad archeobaktérie a eubaktérie. Boli to takzvané prokariotické živočíchy. Nemali ešte jadro oddelené od cytoplazmy membránou. Mali len bunkovú stenu a difúzne jadro.

Najstaršie skameneliny a odtlačky jednoduchých organizmov s vekom 3,5 miliardy rokov sa našli v južnej Afrike v Transvaale. Najstaršie skameneliny majú vek 1,9 miliardy rokov a boli nájdené v kanadskej provincii Ontario. Boli to rastliny ktoré pripomínali dnešné sinice. Na týchto skamenelinách vidieť ako dlho trval vývoj prvých rastlín. Ak ich porovnáme vekovo so skamenelinami z Transvaalu, získame časový rozdiel 1,6 miliardi rokov. Vývoj od jednoduchých foriem života po zložitejšie trval veľmi dlho. Najstaršie skameneliny polypov, odtlačky červov a koralov majú jednu miliardu až 900 miliónov rokov a pochádzajú z južnej Austrálie. Keď začalo pribúdať jednoduchých živočíchov a rastlín začala sa meniť aj klíma na Zemi. Rastliny produkovali čoraz viac kyslíka a zemská atmosféra sa zahusťovala a postupne začala chrániť povrch Zeme pred nebezpečným slnečným žiarením čo vytvorilo zlepšené podmienky na vznik nových zložitejších foriem života aj na súši.

Ďalšia etapa je etapa biologickej evolúcie čiže biogea. Je charakteristická vznikom eukariotickej bunky, čiže bunky s pravýn jadrom oddeleným od cytoplazmy membránou. Predstavuje prechod ku kvalitatívne novej energetickej a informačnej úrovni života. Živočíchy získali väčšie vybavenie DNA čím sa rozšírila rodová a druhová rozmanitosť. Vyvinuli sa úplne nové druhy živočíchov ale aj rastlín a vzhľad Zeme sa úplne zmenil. Prechod ku živočíchom s pravým jadrom sa zavŕšil pred 2 miliardami rokov. Ďalší vývoj smeroval ku vzniku zložitej nervovej sústavy po línii cefalizácie a hominizácie.

Pod cefalizáciou rozumieme postupné zväčšovanie objemu mozgovej časti hlavy pračloveka z 300-500 cm3 na dnešných 1500-2000 cm3. Proces cefalizácie umožnil duševný rozvoj pračloveka, ktorý začal myslieť a vykonávať rôzne duševné činnosti, ako napríklad umenie v podobe jaskynných malieb, ale patrí sem aj rozvoj rečových schopností. U človeka moderného typu pozorujeme najväčšiu variabilitu kapacity lebky. Hominizačný proces je diferenciačný proces, ktorý viedol k vzniku človeka, je to takzvané poľudštenie.

Poslednou etapou je etapa sociálnej evolúcie, inak nazvaná noogea. Charakterizuje obdobie éry človeka. Človek sa už neprejavuje len ako organizmus so životom zakódovaným v génoch, ale aj ako mysliaci sociálno-ekonomický tvor. Človek si svoje okolie postupne čoraz viac prispôsoboval až do dnešnej podoby, kedy sa už výrazne prejavujú negatíva ľudskej činnosti a ľudia sa postupne zamýšľajú nad zmenou postoja ľudstva ku krajinnému prostrediu. Čoraz viac sa do popredia dostáva ochrana prírody a zvrátenie devastácie celej planéty.