storočia nebola otázka vlastníctva hradu vyriešená, ale na jeho konci sa už oddeľujú pojmy mesto a hrad. V roku 1287 nadobudlo mesto svoju vlastnú radu a v roku 1291 získava kráľovské privilégium. Významný prínos pre mesto bolo i založenie františkánskeho kostola v roku 1287. No a neodmysliteľnou súčasťou Bratislavy je i kostol sv. Martina, zo začiatku uvádzaný ako kostol sv. Salvátora. Prvé zmienky o tejto stavbe sa uvádzajú okolo roku 1221 a o sto rokov neskôr je chránený mestským opevnením. Opevnenie mesta sa datuje okolo 14. storočia, mestské veže okolo roku 1321 a brány už v roku 1241. Bratislava však musela i odolávať útokom - najprv to boli Tatári a potom nás ohrozovali Turci a Husiti v rokoch 1423 až 1436. Neskôr sa začala Bratislava opäť rozvíjať. Na Laurinskej ( kedysi Leningradskej) ulici sa našli na domoch zaujímavé prvky gotického umenia (v roku 1950). Nemeckí stavbári vykopali i studňu na hrade 5 metrov pod úroveň rieky Dunaj. Jej čistenie a rekonštrukcia prebehli v roku 1957. Po Moháčskej katastrofe veľmi vzrástol význam Bratislavy. Začali sa sem sťahovať spočiatku iba šľachtici z Budína, ale neskôr i celá administratíva a v rokoch 1541 až 1780 bola Bratislava korunovačným mestom Uhorska. Prvý kráľ korunovaný v Bratislave bol Maximilián. Bolo to v roku 1563. No však počas korunovácie vypukol požiar a veľká časť mesta bola zničená. Mesto nemalo rýchly prísun vody. No a v rokoch 1580 a 1586 otriasli mestom zemetrasenia. Bola to veľká škoda na novovybudovaných budovách Bratislavy. Ku koncu 16. storočia dostal hrad do daru Mikuláš Pálffy. On a jeho syn hrad zrekonštruovali a možno že práve im vďačíme za to, že sa uchoval až do dnes v takom stave, v akom je. Pálffy zaviedol i Židom ich vlastnú časť - medzi mestským a hradným múrom. Mária Terézia bola posledným Habsburským obyvateľom hradu. V sedemdesiatych rokoch 18. storočia sa ho snažila zrekonštruovať, ale nepodarilo sa jej to. Pre svoju dcéru dala postaviť zimný palác pod hradom, ktorý je ešte stále vo výstavbe ako rekonštrukcia pôvodného palácu. V roku 1811 však vypukol na hrade požiar a hrad vyhorel. Zánik hradu spôsobil koniec záujmu Viedne o Bratislavu. Začínalo sa však rozvíjať vinohradníctvo. Okolie Bratislavy bolo povestné dobrým vínom a tak je tomu i dnes - dostatočným dôkazom je pomerne vysoký záujem o modranské víno. Do architektúry zasiahol i klasicizmus. Veľké množstvo budov z tohto obdobia sa zachovalo dodnes.