hovorí rub Japonska - ura Nihon) a na strane privrátenej k pacifiku padá sneh len zriedka a ak, tak sa dlho neudrží (líc Japonska - omote Nihon). Na klimatické podmienky majú vplyv aj morské prúdy. Teploty v zime sa pohybujú medzi -9°C až +16°C, a v lete od +20°C do +28°C. Obdobie dažďov trvá od polovice júna do prvej júlovej dekády, potom prichádza vlhké a veľmi horúce leto. Tajfúny prichádzajú najčastejšie koncom augusta a v priebehu septembra. Zima je chladná a vlhká, končí rozkvitnutím sliviek koncom februára až počiatkom marca, podľa zemepisnej polohy. Takisto sa líši aj rozkvitanie sakúr, ktoré kvitnú na juhu už v druhej polovici februára, zatiaľ čo na Hokkaidou na začiatku mája. Priemerné množstvo zrážok za rok v okolí Tokia je 1 405mm, najdaždivejší je máj so 185mm a najsuchší je január iba so 45mm zrážok.

Vodstvo

Moria obklopujúce Japonsko:
* sever - Ochotské more
* východ a juh - Tichý oceán
* juhozápad - Východočínske more
* západ - Japonské more
* medzi Kuushuu, Shikoku a Honshuu - Vnútorné more

Niektoré dôležité prielivy:
* medzi Hokkaidou a Honshuu - prieliv Tsugaru
* medzi Shikoku a Kyuushuu - kanál Bungo
* medzi Hokkaidou a Kurilskými ostrovmi - prieliv Nem Uro
* medzi Honshuu a Kyuushuu - prieliv Shimunoseki

Japonské rieky sú pomerne krátke a veľká väčšina nie je splavná. Najdlhšia rieka je Shinanogawa (369km), ktorá tečie z pohoria Hida až k Niigate a vlieva sa do Japonského mora. Ostatné významné rieky sa vlievajú do Tichého oceánu (Kisogawa 232km, Tonegawa 322km).

Jazerá majú hlavne horský charakter, najväčším jazerom je Biwa pri Kyote s rozlohou 674km², najhlbšie je Tanazawa východne od mesta Akita (423m). Z turistického hľadiska je známych 5 jazierok (Yamanaka, Sai, Souji, Motesu, Kawaguchi) na úpätí hory Fuji.

Rastlinstvo a živočíšstvo

V Japonsku rastie viac ako 4500 druhov rastlín, z toho je asi 1000 druhov endemitických. Horské oblasti sú pokryté lesmi a to ihličnatými lesmi mierneho pásma na severe, listnatými opadavými lesmi (buk, dub, javor, jaseň, orechovník spolu s prímesou ihličnatých stromov kryptomérie, cypriška… ale aj stále zelených drevín ako magnólia či bambus) a subtropickými vždyzelenými lesmi na juhu (vždyzelené duby, kafrovníky, magnólie, smreky, borovice, kryptomérie, tisy a.i.). Husté porasty tvoria bambusy, kamélie a magnólie. Pre oblasť vnútorného mora sú typické borovice. Z kultúrnych plodín má najväčší význam čajovník a ryža.

Japonské zvieratá vykazujú isté vzťahy k ich indickým, sibírskym a americkým formám. Za zmienku stoja niektoré zvláštnosti Japonskej fauny, ako napr. opice v blastiach kde padá sneh (Aomori - 40°SŠ). K endemitom patria napr. japonský jelenček a bažant.