Vychodná Ázia

Východná Ázia zaberá obrovské územie-takmer 8 mil.km, na ktorom sa striedajú 3 000-7 000 m n. m. vysoké pásmové pohoria (Altaj,Ťanšan,Kunlun) s púštnymi a polopúštnymi plošinami a panvami -Džungárska panva, Tarimská panva, Cchadjamská panva, Tibetská náhorská plošina. Z veľkej časti je to bezodtokové územie, na ktorom prevláda stepné a púštne podnebie mierneho pásma. Východná Ázia sa rozperstiera východne od línie tvorenej horskými chrbtami pohorí Veľký Chingan a Severočínske vrchy. Tvorí ju časť Ázijskeho kontinentu spolu s ostrovmi-Japonské os., Taiwan, Hainan a i.-o celkovej rozlohe 3,5 mil km s prevažujúcim subtropickým a savanovým podnebím a s hustou riečnou sieťou.

Povrch tvoria -nižšie pohoria -Mandžuska, Juhočínske vrchy, pohoria Kórejskeho polostrova a Japonských ostrovov
-plošiny -Junnanská, Kuejčonská a rozsiahle nížiny - Veľká Čínska nížina.

Mongolsko (republika)

Hlavné mesto-Ulanbátar/Ulaanbaatar 649 800 obyv
Administratívne usporiadanie-18 provincií
Rozloha-1 566 500 km
Počet obyvateľov- 2 600 000
Hustota zaľudnenia 1,7 obyv./km
Iné významnejšie sídla-Darhan(67 000ob.), Erdenet (58 200 ob.), Čojbasan (41 000 ob.)
Najvyšší bod- Hujtun 4 374 m
Najvýznamnejšie rieky-Selenga, Herlen, Orhon
Úradný jazyk-mongolčina
Mena-tugrik
Rasové a národnostné zloženie-Mongoli 86%, Kazachovia 5%, iní 9%
Náboženstvo-budhizmus-lámaizmus 90% iné 10%-islam, šamanizmus
Urbanizácia -62%
Dojčenská úmrtnosť - 150%
Analfabeti-20%
Podiel na tvorbe HNP-poľnohospodárstvo 31%, priemysel 36%, služby 33%
-nachádza sa vo vnútrozemí Ázie
Povrch: na severe zasahujú výbežky Saján Jabloňového chrbtana, juhozápadne sa tiahnu Mongolský Altaj, Gobijský Altaj, juh a juhovýchod vypĺňa Gobi-väčšinu krajiny utvárajú suché bezodtokové plošiny so slanými jazerami, ktoré väčšinou ležia v nadmorských výškach nad 1000 m. Z nich sa ako ostrovy dvíhajú pohoria Changaj a Hentijn územie má polopúštny ráz, kde zníženiny striedajú pohoria. Vzhľadom na nadmorskú výšku a kontinentalitu má málo zrážok, horúcejšie letá a chladnejšie zimy