Španielsko
Poloha: juhozápadná Európa, zaberá väčšinu Pyrenejského polostrova
Štátne zriadenie: parlamentná monarchia
Oficiálny názov: Španielske kráľovstvo (Reino de Espana)
Administratívne členenie: 17 autonómnych oblastí
Počet obyvateľov: 39,2 mil. obyvateľov
Gramotnosť: 93-95% (s tým súvisí vysoká nezamestnanosť)
Náboženstvo: rímski katolíci
Národnostná štruktúra: Španieli 72,3%
Katalánci 16,3%
Gálijci 8,1%
Mena: EURO

Hlavné mesto: Madrid
Hranice: na severovýchode s Francúzskom a Andorrou, na západe s Portugalskom
– Španielsko od Afriky oddeľuje Gibraltársky prieliv
Vodstvo: rieka Tajo, Stredozemné more, Atlantický oceán
Pohoria: Sierra Morena, Sierra Nevada, Iberské vrchy, Pyreneje
Podnebie: sever - vlhké podnebie, zvyšok štátu - kontinentálne podnebie, pobrežie Stredozemného mora - subtropické podnebie.
Poľnohospodárstvo:
Pestovanie: obilniny, kukurica, olivy, vinič, južné ovocie, tabak, paradajky, zemiaky
Ťažba: uhlie a železná ruda, výroba ocele
Strojársky priemysel: výroba lodí - lodenice: Cádize, Bilbao, Barcelona
výroba motorových vozidiel (Seat)
Potravinársky priemysel: spracovanie produktov mora (konzervársky priemysel) - tuniaky, sardinky, chobotnice, výroba olivového oleja a vína
Doprava: Španielsko nemá hustú dopravnú sieť.

Francúzsko
Hlavné mesto: Paríž
Rozloha: 543 965 Km2
Počet obyvateľov: 58 607 000
Jazyky: francúzština, brétončina, baskičnina

Francúzsko siaha od Sterdozemného mora až po Lamanšský prieliv a od Atlantiského oceánu k Alpám. Povrch krajiny tvorí oblasť pohorí starého hercýnskeho vrásnenia, ku ktorému patria Ardeny, Vogézy, Francúzske sterdohorie, Parížska a Akvitánska panva, a oblasť mladých pohorí – Alpy, Pyreneje a Jura, ktoré sú rozčlenené zlomami. V Alpách je najvyšší vrch krajiny a Európy, pohraničný Mont Blanc. Rieky Seina, Loira, Garonna ústia do Atlantického oceána, Rhôna do Stredozemného mora. Podnebie je mierne, na západe vlhké, prímorské, smerom do vnútrozemie kontinentálne. Francúzsko patrí k najvyspelejším krajinám sveta. Z nerastných surovín sa tu ťaží železná ruda, uhlie, ropa, zemný plyn a soľ. V priemysle sú tu zastúpené všetky odvetvia. Dôležitý je priemysel strojársky, textilný, lodiarsky, hutnícky a energetický. Tradičný priemysel je textilny, sklársky a potravinarsky. Pestujú sa tu najmä obilniny, vinič a v sterdomorskej oblasti južné ovocie. V Európe sa Francúzsko stalo priekopníkom vysokorýchlostnej železničnej dopravy na špeciálne budovaných tratiach. Približne ¾ elektrickej energie, ktorú krajina potrebuje, vyrábajú jadrové elektrárne. Paríž patrí medzi navyhľadávanejšie turistické ciele.

Grécko
POLOHA, ROZLOHA, HRANICE
Grécko, oficiálne Helénska republika, je najjužnejšou z krajín Balkánskeho poloostrova .
Má rozlohu 131 957 km z čoho pätinu tvoria grécke ostrovy v Egejskom , Iónskom a Krétskom mori, ktoré vznikli poklesom pevniny do Stredozemného mora. Je ich okolo 2000 , z ktorých je osídlených len 170. Najväčším ostrovom je Kréta na juhu Krétskeho mora. V Egejskom mori sú najväčšie ostrovy pri tureckom pobreží (Thasos, Limnos, Lesbos, Rodos...) ďalšie tvoria tri rozsiahle súostrovia Severné, Južné Sporady Kyklady. Iónske ostrovy pri západnom pobreží zahŕňajú napr. Korfu ,Levkas .
Krajina je zo západu ohraničená Iónskym morom , z juhu Stredozemným a na východe Egejským morom. Iba na severe a severovýchode sú územné hranice. Smerom zo západu na východ sú to: Albánsko(247km), Macedónsko(256km), Bulharsko(475km) a Turecko(203km), čo je spolu 1181 km.

POVRCH
Územie Grécka je veľmi hornaté. Štyri pätiny krajiny tvoria hory prevažne vápencového pôvodu. Západ a juh krajiny vypĺňa alpská horská sústava. Jej kostru tvorí pohorie Pindos(na severe sa začína Smolikasom a na juhu končí Parnasom). Ďalším pohorím je Olymp s najvyšším vrchom Mytikas 2917m. Na severovýchode sú to pohoria Pelasica, Pirin , Rodopy. Najväčšou nížinou je Thesália.

PODNEBIE
V podnebí sú tu veľké rozdiely. V nižších polohách sa vyznačuje dlhými, horúcimi a suchými letami. Morské vetry síce ochladzujú pobrežia, ale horúce suché prúdenie z Afriky známe ako MELTEMI zvyšuje teplotu na Kréte a juhu. Najviac dažďových zrážok spadne na jeseň a v zime, najmä v pobrežných horách na severozápade. Ľadový vietor BÓRA zo severu prináša na hory množstvo snehu. Na juhu sú zimy mierne s vlhkým prúdením od mora. Najslnečnejšie dni môžete zažiť v Aténach, kde slnko svieti 348 dní v roku.

POĽNOHOSPODÁRSTVO
Pôda je úrodná, ale musí sa zavlažovať pretože väčšinou prší len v zime. Stromy ,ktoré tu môžeme najviac vidieť sú olivovníky(v produkcii olív je Grécko na 3. mieste v Európe), pestuje sa tu však aj tabak, na juhu citrusy a rôzna zelenina ( v mokrejších oblastiach aj ryža).
Grécko má prekrásnu prírodu, ale kácanie lesov a pasenie oviec a kôz zredukovalo pôvodné lesné pokrytie na pätinu rozlohy Grécka. V nižších polohách a skoro na celom Peloponéze prevládajú krovinaté vždy zelené formácie typu MAKCHIE. Iónske ostrovy majú vyššie zrážky a preto tu je bohatšia vegetácia. Severné lesy sú stále útočiskom niektorých savcov, ktoré sa v Európe skoro nevyskytujú. Ale určite v celej krajine sa stretnete so „spevom“ cikád.

PRIEMYSEL
Väčšina priemyslu je sústredená okolo Atén a Solúnu. Turistika je kľúčovým priemyslom.
Nerastné bohatstvo: hnedé uhlie, bauxit, nikel, zinok, olovo, mangán, chróm, mramor, ropa
Odvetvia priemyslu: turistika, potravinársky p.- spracovanie tabaku, textilný, chemický – spracovanie kovu a ropy

OBYVATEĽSTVO
Z vyše 10 mil. ľudí, ktorí žijú v Grécku, celá ¼ žije v Aténach. Takmer 3 000 000 veľkomesto dáva najviac pracovných príležitostí. Aténčan je predovšetkým trhovec, predavač surovín, majiteľ reštaurácií či hoteliér , čiže podnikateľ v rámci turistického ruchu. Zloženie gréckeho obyvateľstva v minulosti riadne ovplyvnili príslušníci iných národov. No dnes žije v krajine 95% Grékov, ktorí sú nábožensky jednotní. Patria ku gréckej pravoslávnej cirkvi. Úradným jazykom je gréčtina, ale dorozumiete sa tu aj anglicky .