Pedosféra na Slovensku

Priestor ktorý pôda vyplňuje sa volá pedosféra. Pôda je živý trojrozmerný prírodný útvar na Zemi, ktorý vznikol zo zvetralinového plášťa a vyskytuje sa na pevninách a predstavuje povrchové vrstvy o hrúbke 0,2-3,0 m. Vznikla zo zvetralinového plášťa pôsobením pôdotvorných činiteľov: materská hornina, teploty a zrážky, živé organizmy, georeliéf, podzemné a podpovrchové vody a vplyv človeka. Štúdiom pôd sa zaoberá samostatná veda – pedológia.

Pôda sa skladá z neživej a živej zložky. Neživú zložku tvorí anorganická a organická časť. Živú zložku tvoria živé organizmy – edafón..
Pôdna voda a vzduch sú vo voľných priestoroch medzi pevnými časticami pôdy t.j. v pôdnych póroch. Úrodná pôda sa vyznačuje priaznivým pomerom medzi pevným, tekutým a plynným podielom.

Vlastnosti pôdy sú fyzikálne (zrnitosť a štruktúra), chemické (reakcia pôdy) a biologické (úrodnosť – prirodzená a kultúrna). Najdôležitejšou fyzikálnou vlastnosťou pôdy je zrnitosť, t.j. veľkosť horninových a minerálnych častíc. Častice väčšie ako 2mm tvoria skelet a častice menšie ako 2mm tvoria jemnozem. Pôdny druh je skupina konkrétnych pôd, ktoré majú približne rovnakú zrnitosť (textúru).

Základné pôdne druhy na SR-

Piesočnaté pôdy (ľahké) – obsahujú veľa zŕn piesku, vznikli najmä v Záhorskej a Východoslovenskej nížine na naviatych pieskoch a riečnych náplavoch. Majú medzi zrnami piesku veľa vzduchu a ľahko vysychajú. Ľahko prepúšťajú vodu a odplavujú živiny do hlbších vrstiev a sú málo úrodné a nevhodné pre poľnohospodárske využitie.

Hlinité pôdy (stredne ťažké) – obsahujú veľa prachových častíc. Vyvinuli sa predovšetkým na sprašiach Podunajskej nížiny, Juhoslovenskej kotliny a Východoslovenskej nížiny. Vyskytujú sa a na sopečných horninách. Sú to najlepšie poľnohospodárske pôdy. Hnedozem a černozem.

Ílovité pôdy (ťažké) – sa nachádzajú na ílovitých horninách, ktoré vznikli usadzovaním jemného bahna na dne morí a jazier v minulosti. Vyskytujú sa v podhorských častiach nížin a v kotlinách. Za sucha tvrdnú a pukajú, nasiaknuté vodou sú mazľavé. Ťažko sa obrábajú a sú menej úrodné.

Skeletnaté pôdy- nachádzajú sa v horských oblastiach, obsahujú mnoho kameňa, ktoré vznikli zvetraním materskej horniny. Zlé sa obrábajú a väčšinou ich pokrývajú lesy.

Pôdne typy na SR-

Pôdotvorné činitele, na základe ktorých vznikajú pôdy , sa od miesta k miestu menia a s nimi sa menia aj vlastnosti pôdy. V podobných podmienkach vznikajú podobné pôdy, ktoré sa nazývajú pôdne typy. Výskyt pôdnych typov je na Slovensku podmienený najmä polohou v nadmorskej výške.

Nivné pôdy- vznikli na nivách riek /Váh, Dunaj, Hron, Torysa a pod./, sú ovplyvňované podzemnou i záplavovou vodou

Lužné pôdy- sú ďalej od koryta majú viac humusu, sú úrodné

Černozeme, hnedozeme – nachádzajú sa na sprašových pahorkatinách. Spolu s lužnými pôdami sú to naše najúrodnejšie pôdy.

Hnedé lesné pôdy- pokrývajú prevažne svahy pohorí najmä pod listnatými lesmi

Podzoly- ležia na miestach s vyššou nadmorskou výškou a s vyšším množstvom zrážok, pod ihličnatými lesmi a kosodrevinou

Rendzina - pôdny typ ktorý vznikol v častiach pohorí, ktoré sú budované vápencami
PÔDNE DRUHY A PÔDNE TYPY NA SLOVENSKU

ZÁPADNÉ SLOVENSKO

V Podunajskej nížine z pôdnych druhov prevládajú ílovito- hlinité pôdy, ktoré na riečnych nánosoch Dunaja, Malého Dunaja, Váhu, Nitry, Žitavy a Hronu tvoria široké pruhy. Piesočnaté pôdy zaberajú veľké plochy v Záhorskej nížine. Na Záhorskej nížine sa zvyknú pestovať borovice kvôli ich rýchlemu rastu a kvôli tomu, aby sa úrodná pôda hneď vetrom neodfúkla. V menšej miere sa vyskytujú tiež v Podunajskej nížine, kde je veľa malých aj väčších lokalít piesočnatých pôd, niekde so zmesou štrkov ( západná časť Žitného ostrova). V podhorských oblastiach prevládajú pôdy piesočnato hlinité. Z pôdnych typov prevláda v tejto oblasti černozem. Väčšinou sú to stredne ťažké pôdy s veľmi dobrým vzdušným a vodným režimom a štruktúrou. Hlavne na sprašových pahorkatinách (Trnavskej, Nitrianskej, Žitavskej, Hronskej a Ipeľskej) vytvárajú plošne najväčšiu oblasť černozemných pôd na Slovensku.
Nivné a lužné pôdy, po černozemi najrozšírenejšie, pokrývajú širokú oblasť v Podunajskej nížine. Rašelinové pôdy sa vyskytujú na niekoľkých menších lokalitách medzi Sencom a Sereďou, a zvlášť na Žitnom ostrove, kde vyplňujú mŕtve ramená Dunaja.
Podzolové pôdy sú v malom množstve v Záhorskej nížine. Lesné hnedé pôdy a kamenité pôdy sú v najvyšších oblastiach Malých Karpát, Tríbča a Považského Inovca.

STREDNÉ SLOVENSKO

Z pôdnych druhov sú tu pôdy hlinité a ílovito-hlinité na druhohorných útvaroch Strážovských vrchov a na sedimentoch v Lučeneckej a Rimavskej kotline. Hlinitopiesočné pôdy sa nachádzajú na zvetralinách treťohorných sopečných hornín Slovenského stredohoria. Pôdy piesočno-hlinité tvoria menšie ostrovy v Žiarskej a Zvolenskej kotline a na Krupskej planine. Skeletové pôdy sú vo vyšších polohách Nízkych Tatier a Slovenského Rudohoria.
Najrozšírenejším pôdnym typom tejto oblasti sú hnedé lesné pôdy. Do 700 m n. m. sú hnedé pôdy nasýtené, nad 1 000 m n. m. sú hnedé pôdy podzolové. V kotlinách Hornej Nitry, Ždiarskej, Zvolenskej, Liptovskej, Žilinskej, a Turčianskej veľké plochy zaberajú hnedé lesné pôdy. Na zvetralinách karbonátových hornín vo Veľkej Fatre, Chočských a Strážovských vrchoch sú rozšírené redziny.
Na sprašových hlinách v Ipeľskej a Rimavskej kotline tvorí menšie ostrovy hnedozem, v Rimavskej kotline sa nachádzajú černozeme. Pozdĺž hlavných tokov (Váh, Hron, Slaná, Ipeľ) sa rozprestierajú nivné pôdy. Vo vyšších polohách vystupujú ostrovy humusovo-železitých podzolov.

VÝCHODNÉ SLOVENSKO

Vo Východoslovenskej nížine prevládajú z pôdnych druhov ílovito-hlinité pôdy. Sú aj v nižších kotlinách na nivních sedimentoch a sprašových hlinách, v Popradskej a Hornádskej kotline, Spišskej Magure a v Nízkych Beskydách na zvetralinách mäkkých flyšových súvrství.

Veľké plochy zaberajú v Belanských Tatrách, Slovenskom raji, Muránskej planine a Slovenskom Krasu na zvetralinách. Prevažne hlinité až ílovito- hlinité pôdy sa vyskytujú na vulkanických zvetralinách v Slanských vrchoch a Vihorlate. Zvlášť veľké plochy piesočnato-hlinitých a hlinito-piesočnatých pôd vznikli na zvetralinách kryštalických bridlíc v Slovenskom Rudohorí a na pieskovcových zvetralinách Spišskej Magury, Levočských vrchov, Čergova, a Nízkych Beskýd.
Piesčité pôdy sa vyskytujú v južnej časti Východoslovenskej nížiny. Vo Vysokých Tatrách sú skeletové pôdy kamenité s plochami kamenných morí a sutín.
Z pôdnych typov sú neveľké areály vylúhovaných černozemí okolo Trebišova a Malčíc vo Východoslovenskej nížine a v južnej časti Košickej kotliny. Veľkú plochu Košickej kotliny a juhozápadnú časť Východoslovenskej nížiny zaberajú hnedozeme. V popradskej a Hornádskej kotline sú rozšírené hnedé pôdy. Tie sa vyskytujú tiež na rozsiahlych plochách v pohoriach východného Slovenska. Nivné pôdy zaberajú väčšinu Východoslovenskej nížiny a tvoria súvislé pruhy v kotlinách pozdĺž Popradu, Hornádu a Bodvy. Menšie ostrovy lužných pôd sú vo Východoslovenskej nížine.
Redziny sa vyskytujú v Belanských Tatrách, Slovenskom raji, Muránskej planine, Slovenskom krase a Humenských vrchoch. Podzoly a alpínske surové pôdy sú vo vysokých polohách Tatier. Ostrovčeky slaných pôd sa vyskytujú v teplej a južnej časti Východoslovenskej nížiny.
Pôdy Východoslovenskej nížiny a Košickej kotliny sú postihnuté vodnou a veternou eróziou. Pahorkatiny stredných a vyšších kotlín a horské oblasti, hlavne pohorie Karpát sú zasiahnuté stredne silnou vodnou eróziou.