Priestor ktorý pôda vyplňuje sa volá pedosféra. Pôda je živý trojrozmerný prírodný útvar na Zemi, ktorý vznikol zo zvetralinového plášťa a vyskytuje sa na pevninách a predstavuje povrchové vrstvy o hrúbke 0,2-3,0 m. Vznikla zo zvetralinového plášťa pôsobením pôdotvorných činiteľov: materská hornina, teploty a zrážky, živé organizmy, georeliéf, podzemné a podpovrchové vody a vplyv človeka. Štúdiom pôd sa zaoberá samostatná veda – pedológia.

Pôda sa skladá z neživej a živej zložky. Neživú zložku tvorí anorganická a organická časť. Živú zložku tvoria živé organizmy – edafón..
Pôdna voda a vzduch sú vo voľných priestoroch medzi pevnými časticami pôdy t.j. v pôdnych póroch. Úrodná pôda sa vyznačuje priaznivým pomerom medzi pevným, tekutým a plynným podielom.

Vlastnosti pôdy sú fyzikálne (zrnitosť a štruktúra), chemické (reakcia pôdy) a biologické (úrodnosť – prirodzená a kultúrna). Najdôležitejšou fyzikálnou vlastnosťou pôdy je zrnitosť, t.j. veľkosť horninových a minerálnych častíc. Častice väčšie ako 2mm tvoria skelet a častice menšie ako 2mm tvoria jemnozem. Pôdny druh je skupina konkrétnych pôd, ktoré majú približne rovnakú zrnitosť (textúru).

Základné pôdne druhy na SR-

Piesočnaté pôdy (ľahké) – obsahujú veľa zŕn piesku, vznikli najmä v Záhorskej a Východoslovenskej nížine na naviatych pieskoch a riečnych náplavoch. Majú medzi zrnami piesku veľa vzduchu a ľahko vysychajú. Ľahko prepúšťajú vodu a odplavujú živiny do hlbších vrstiev a sú málo úrodné a nevhodné pre poľnohospodárske využitie.

Hlinité pôdy (stredne ťažké) – obsahujú veľa prachových častíc. Vyvinuli sa predovšetkým na sprašiach Podunajskej nížiny, Juhoslovenskej kotliny a Východoslovenskej nížiny. Vyskytujú sa a na sopečných horninách. Sú to najlepšie poľnohospodárske pôdy. Hnedozem a černozem.

Ílovité pôdy (ťažké) – sa nachádzajú na ílovitých horninách, ktoré vznikli usadzovaním jemného bahna na dne morí a jazier v minulosti. Vyskytujú sa v podhorských častiach nížin a v kotlinách. Za sucha tvrdnú a pukajú, nasiaknuté vodou sú mazľavé. Ťažko sa obrábajú a sú menej úrodné.

Skeletnaté pôdy- nachádzajú sa v horských oblastiach, obsahujú mnoho kameňa, ktoré vznikli zvetraním materskej horniny. Zlé sa obrábajú a väčšinou ich pokrývajú lesy.

Pôdne typy na SR-

Pôdotvorné činitele, na základe ktorých vznikajú pôdy , sa od miesta k miestu menia a s nimi sa menia aj vlastnosti pôdy. V podobných podmienkach vznikajú podobné pôdy, ktoré sa nazývajú pôdne typy. Výskyt pôdnych typov je na Slovensku podmienený najmä polohou v nadmorskej výške.

Nivné pôdy- vznikli na nivách riek /Váh, Dunaj, Hron, Torysa a pod./, sú ovplyvňované podzemnou i záplavovou vodou

Lužné pôdy- sú ďalej od koryta majú viac humusu, sú úrodné

Černozeme, hnedozeme – nachádzajú sa na sprašových pahorkatinách. Spolu s lužnými pôdami sú to naše najúrodnejšie pôdy.

Hnedé lesné pôdy- pokrývajú prevažne svahy pohorí najmä pod listnatými lesmi

Podzoly- ležia na miestach s vyššou nadmorskou výškou a s vyšším množstvom zrážok, pod ihličnatými lesmi a kosodrevinou

Rendzina - pôdny typ ktorý vznikol v častiach pohorí, ktoré sú budované vápencami