Regionálny vývoj Slovenskej republiky po roku 1989

Úvod

Regionálny rozvoj zahŕňa ekonomické a sociálne procesy, ktoré prebiehajú v prírodno-spoločenskom prostredí regiónu, ktoré by mali využívať a rešpektovať možnosti, predpoklady a osobitosti regiónu. Regionálny rozvoj možno chápať aj ako rast ekonomického a sociálneho potenciálu regiónu a jeho využívanie má viesť k zvyšovaniu životnej úrovne obyvateľov. Má viesť k sociálnemu a ekonomickému rozvoju krajín, so zachovaním trvalo udržateľného rozvoja (Rajčáková 2005). Podľa Lauka (Bašovský, Lauko, 1990) je región zložitý dynamický priestorový systém, ktorý vznikol na základe interakcie prírodných a socioekonomických javov. Považujem za vhodné ešte uviesť definíciu podľa zákona č. 503/2001 Z.z. o podpore regionálneho rozvoja, ktorý na účely tohto zákona definuje región ako územne vymedzený priestor na tvorbu a uskutočňovanie regionálnej a štrukturálnej politiky na úrovni druhého a tretieho stupňa podľa klasifikácie štatistických územných jednotiek.

Regionálny rozvoj je trvalý rast hospodárskeho potenciálu a sociálneho potenciálu regiónu, čo zvyšuje jeho hospodársku úroveň, výkonnosť, konkurencieschopnosť a životnú úroveň jeho obyvateľov; región tak prispieva k hospodárskemu rozvoju a k sociálnemu rozvoju krajiny.

Hlavné ciele podpory regionálneho rozvoja

Podpora regionálneho rozvoja je zameraná najmä na

•rozvoj hospodárstva
•rozvoj ľudských zdrojov
•trvalý rozvoj výskumu a vývoja
•medzištátnu, cezhraničnú a medziregionálnu spoluprácu
•rozvoj cestovného ruchu
•zlepšenie sociálnej infraštruktúty
•zlepšenie technickej infraštruktúry regiónu
•verejné práce, ktoré podporujú rozvoj regiónu
•rozvoj kultúry
•rozvoj občianskej vybavenosti v regióne
•opatrenia na ochranu a tvorbu životného prostredia
•podporu efektívneho využívania prírodných zdrojov regiónu

Rozvoj hospodárstva

V záujme rozvoja konkurencie schopnosti regiónov, je potrebné uplatňovať decentralizáciu verejnej správy je podmienkou využitia vnútorných zdrojov regiónov. Využitie lokálnych daností je predpokladom pre vytvorenie atraktívnej a neopakovateľnej ponuky pre rozvoj aktivít v meste a aglomerácii. Vzájomná kooperácia medzi vidieckymi sídlami a mestami predstavuje nový a v budúcnosti bezpodmienečný predpoklad pre rozvoj vidieckeho priestoru. Obce by sa mali spájať medzi sebou a s mestami, ktoré tvoria ich prirodzené sídelné centrá, do rozvojových združení.
Rozvoj ľudských zdrojov

Cieľom rozvoja ľudských zdrojov by malo byť v dosahovaní rovnováhy vo vývoji dopytu a ponuky práce na regionálnom trhu práce a vytvárať rovnosť pracovných príležitostí pre mužov a ženy, pretože podľa Zákonníka práce (č. 311/2001 Z.z. v znení neskorších predpisov) Základných zásad ČL.1 majú fyzické osoby právo na prácu a na slobodnú voľbu zamestnania na spravodlivé a uspokojivé pracovné podmienky a na ochranu proti nezamestnanosti. Podľa ČL. 6 citovaného Zákonníka práce majú ženy a muži právo na rovnaké zaobchádzanie, ak ide o prístup k zamestnaniu odmeňovanie a pracovný postup, odborné vzdelávanie a o pracovné podmienky. Ženám sa zabezpečujú pracovné podmienky umožňujúce im účasť na práci s ohľadom na ich fyziologické predpoklady a s ohľadom na ich spoločenskú funkciu v materstve a mužom s ohľadom na ich rodinné povinnosti pri výchove detí a starostlivosti o ne.

1. Teoretické princípy regionálneho rozvoja

Po roku 1989 sa stala veľmi atraktívna problematika regionálneho rozvoja, vrátane faktorov, ktoré podmieňujú diferencovaný vývoj regiónov a regionálnych disparít, regionálnej politiky, regionálneho a územného plánovania pre viac vedných odborov. Transformácia post-komunistických krajín strednej a východnej Európy sa stala intenzívne študovanou problematikou. Podľa Korca (2005) početnosťou na Slovensku prevažujú negeografické práce venované otázkam transformácie a regionálneho rozvoja po roku 1989 nad geografickými. Geografické analýzy týchto javov možno považovať za veľmi významné. Dôležitosť úlohy pri identifikácii a hodnotení faktorov, ktoré podmieňujú resp. vysvetľujú regionálnu diferenciáciu poskomunistických krajín v nadnárodnej aj národnej mierke, prekvapuje preto, že v slovenskej geografickej literatúre sa po roku 1989 objavilo pomerne málo prác hodnotiacich faktory, ktoré podmieňujú diferencovaný regionálny vývoj Slovenska.

Dôležitú úlohu v rozvoji regiónov a regionálnej politiky podľa Rajčákovej (2005) má okrem stanovenia cieľov a priorít aj budovanie inštitucionálneho a legislatívneho prostredia, vypracovanie a uplatnenie systému programových dokumentov. Inštitucionálne, legislatívne a programové zabezpečenie regionálnej politiky, predstavujú nevyhnutný elementárny rámec pre aplikáciu sústavy ekonomických, administratívnych a štrukturálnych nástrojov EU v rozvoji regiónov. Obdobie rokov 1991 – 1999 bolo poznamenané tranformáciu inštitucionálneho zabezpečenia regionálnej politiky a zmenou kompetenčného postavenia jednotlivých štruktúr. Počas tohto krátkeho prechodného obdobia bola gestorom regionálnej politiky Komisia vlády pre hospodársku stratégiu, ktorá prostredníctvom okresných úradov zabezpečovala pravidelný monitoring sociálno-ekonomickej situácie a spracovanie programov sociálneho rozvoja pre väčšinu okresov Slovenska.

2. Prehľad názorov na regionálnu diferenciáciu

Vývoj sociálnej a ekonomickej, ale i vnútrospoločenskej diferenciácie v prvom období transformácie podľa Hampla (2001b) bola jednak dominancia schopnosti výberu smeru vývoja a jednak celková povaha zmien. V tomto období dochádzalo k prehlbovaniu rozdielov v celom komplexe znakov, ktoré charakterizujú sociálnu a ekonomickú úroveň. Všeobecne je možné konštatovať uplatnenie prevládajúcich kvalitatívnych stránok ekonomického, ale i sociálneho rozvoja lokalít a regiónov. Za najvýznamnejší faktor socioekonomickej územnej diferenciácie je z pohľadu dosiahnutej úrovne resp. transformačnej úspešnosti faktor sídelnej hierarchie. Druhým faktorom je polohová resp. makropolohová atraktivita. Tretím významným faktorom bola a je nepriaznivá ekonomická špecializácia regiónov. Charakterizované faktory, ktoré podmienili diferenciáciu sa uplatňovali vo vzájomnej kombinácii.

Korec (2005) vo svojej štúdii hodnotí desať faktorov, ktoré podmienili diferencovaný rozvoj Slovenska po roku 1989:
1. Primárny potenciál jednotlivých regiónov Slovenska - Z hľadiska primárneho potenciálu je územie Slovenska veľmi diferencované. Za primárny potenciál považuje v zmysle práce Lukniša (1985) potenciál územia vyplývajúci z jeho polohy.

2. Územno-správne členenie Slovenska - Územno-správne členenie sa môže pokladať za priestorovo efektívne, ak v maximálnej miere odzrkadľuje existujúcu regionálnu štruktúru, t.j. územno- správne jednotky určitého stupňa, ktoré sa dajú identifikovať na korešpodujúcej úrovni priestorovej organizácie.

3. Faktor sídelnej hierarchie - Po páde komunizmu v roku 1989 sú faktory sídelnej hierarchie a makropolohovej atraktivity, resp. geografickej makropolohy tzv. západo-východný gradient hlavnými faktormi, ktoré formujú regionálnu štruktúru.

4. Faktor makropolohovej atraktivity (západo-východný gradient) - Efekt faktora makropolohovej atraktivity, resp. geografickej makropolohy alebo západo-východného gradientu je možné interpretovať pomerne jednoducho: regióny, ktoré sa nachádzajú v blízkosti západnej hranice rep. blízkosti hraníc s bývalými štátmi západnej Európy majú po roku 1989 lepšie podmienky pre ekonomický a sociálny rozvoj a lepšie podmienky pre úspešné zvládnutie transformačného procesu ako regióny s východnejšou lokalizáciou.

5. Faktor charakteru osídlenia - Z dvoch centralizačných makroregiónov má lepší potenciál pre rozvoj sídiel i hospodárskych aktivít západoslovenský centralizačný región, avšak väčší primárny potenciál má juhoslovenský koridorový potenciál.

6. Faktor osobitostí demografických štruktúr jednotlivých regiónov - Jednou z osobitostí demografických štruktúr jednotlivých regiónov predstavuje rómske etnikum. Rómovia sa stali doslova z večera do rána veľmi vážnou citlivou problematikou. Na problematiku rómskeho obyvateľstva po roku 1989 je zdanlivo jednoduchá odpoveď. Pre demografov predstavujú Rómovia populačnú skupinu s mimoriadne osobitnými štruktúrami jednotlivých biologických, ekonomických a kultúrnych charakteristík a v porovnaní s ostatnou populáciou Slovenska skupinu s originálnym reprodukčným správaním.

7. Faktor veľkej dopravnej infraštruktúry - Rozhodujúci prvok dopravnej infraštruktúry vo vzťahu k možnostiam regionálneho rozvoja je všeobecne považovaná diaľnica respektíve rýchlostná komunikácia. Dostupnosť regiónu diaľnicou alebo rýchlostnou komunikáciou vo vzťahu k Bratisleve k bratislavskému letisku, k letisku vo Schwechate k bratislavským hraničným prechodom medzi západnou Európou, Rakúskom a Slovenskom, či už úplná alebo len čiastočná sa reálne prejavuje v objeme prichádzajúcich priamych investícií, v počte zahraničných účastníkov cestovného ruchu v rozvoji osobitných foriem maloobchodu a služieb, prípadne iných ukazovateľov, ktoré majú priamy vzťah k ekonomickému a sociálnemu rozvoju regiónov.

8. Faktor historického zaostávania regiónov - Faktor historickej marginality – vývoj počtu obyvateľov podľa okresov a krajov sledujeme v piatich prierezových rokoch. To znamená, že v prvých štyroch prierezových rokoch (1869,1921,1950,1991) museli byť najskôr identifikované obce, ktoré patrili k územiam okresov podľa hraníc z roku 1996 a sčítaním počtu obyvateľov jednotlivých obcí patriacich do daného okresu sa získal počet obyvateľov za prierezový rok. Podrobne je v práci hodnotený index rastu obyvateľstva za celé obdobie od roku 1969 – 1991 podľa jednotlivých okresov. Analýzou priestorovej diferenciácie vývoja počtu obyvateľov Slovenska podľa funkčných mestských regiónov možno identifikovať v období rokov 1869 – 1991 tri dynamické oblasti vývoja:
•bratislavsko – trnavsko – nitriansku
•trenčiansko – žilinsko – banskobystrickú
•popradsko – prešovsko – košickú

9. Faktor ekonomickej špecializácie (nevýhodnej) - Zlá ekonomická špecializácia regiónov na Slovensku postihuje predovšetkým vidiecke oblasti, ktoré boli pred rokom 1989 výrazne orientované na poľnohospodársku výrobu a súčasne sú slabo osídlené. Mimoriadne nepriaznivá situácia nastáva v regiónoch, v ktorých sa skombinovala poľnohospodárska orientácia vidieka s ekonomikou malého mesta závislou na jednom, prípadne dvoch priemyselných závodoch vybudovaných prevažne v čase socialistickej industrializácie. Veľa pracovných síl uvoľnených po roku 1990 z priemyslu a poľnohospodárstva prakticky nemalo šancu nájsť si zamestnanie.

V prípade poľnohospodárskych oblastí spôsobila podobné problémy transformácia poľnohospodárstva, ako dôsledok celkovej transformácie spoločnosti. Výrazne sa zmenila štruktúra poľnohospodárskych podnikov a zameranie výroby nových poľnohospodárskych firiem. Tie poľnohospodárske podniky, ktoré neboli schopné reagovať na zmenené podmienky jednoducho zanikli.

10. Faktor depresnosti priľahlých regiónov susedných štátov - Efekt susedstva sa po roku 1989 začal prejavovať aj v cezhraničných vzťahoch. Pozícia východného Slovenska je z tohto pohľadu veľmi nevýhodnou, je obklopené ekonomicky zaostávajúcimi regiónmi severného Maďarska, Ukrajiny a juhovýchodného Poľska ale stredného Slovenska. Možno konštatovať aj nepriaznivú makropolohu všetkých spomenutých regiónov. Ležia pomerne ďaleko od jadra európského ekonomického priestoru (P. Dostál, M. Hampl 1992, G. Gorzelak 1996, P. Korec, E. Smatanová 2000 a iní)

3. Hodnotenie regionálneho rozvoja Slovenska

Podľa Rajčákovej (2005) vo vyspelých krajinách s relatívne rovnomerným rastom na celom území sa stav nerovnováhy prejavuje v jednotlivých regiónoch v rôznej miere a intenzita šírenia impulzov je zreteľnejšia vo fáze prosperity ako počas fázy hospodárskej recesie. Vývoj medziregionálnych disparít je možné vyjadriť prostredníctvom postupnosti:

•selekcia – diferenciácia v úspešnosti podnikov
•expanzia úspešných – úspešné subjekty v maximálnej miere využívajú svoju prevahu a medziregionálne disparity sú najmarkantnejšie
•difúzia/interakcia – zníženie intenzity rastu rozdielov v dôsledku previazania systému a lokalizácie firiem v zaostalých regiónoch

Korec (2005) vo svojej práci Regionálny rozvoj Slovenska v rokoch 1989 – 2004 venoval pozornosť viacerým fenoménom, ktoré v súčasnej dobe dominujú a sú to:
•chudoba
•nezamestnanosť
•rómovia
•vývoj počtu obyvateľov

3.1 Chudoba

Chudoba je na Slovensku vo všeobecnosti stále tabu, oficiálne sa používa pojem “ľudia v hmotnej núdzy” alebo “sociálne odkazaní”. Pojem chudoba sa veľmi obtiažne definuje, ide o stav, kedy nedostatok hmotných prostriedkov obmedzuje možnosť spotreby a nedostatok financií neumožňuje zabezpečiť základné životné potreby na primeranej úrovni. Ľudia, ktorí sa z rôznych príčin nedokážu uživiť vlastnými prostriedkami sú odkázaní na sociálnu pomoc štátu, prípadne na pomoc iných ľudí, tvoria prirodzenú súčasť každej spoločnosti. Tak ako v minulosti aj v súčasnosti existujú určité skupiny ľudí, ktoré sú ohrozené z hľadiska možnosti dostať sa do hmotnej núdze a stať sa chudobnými. Medzi tieto skupiny patria najmä chorí a starí ľudia, ale aj osamelí, viacdetné rodiny, alkoholici, drogovo závislí a iné skupiny. Podľa Michálka (2005) sa chudoba na Slovensku stáva jedným z najsledovanejších sociálno-ekonomických fenoménov, čo dokazujú aj niektoré výskumy verejnej mienky. V dôsledku cielenej snahy tabuizovať chudobu v minulom režime, ktorý popieral existenciu takéhoto problému, ktorý bol cudzí socialistickému zriadeniu, preto výskum chudoby u nás zaostal za svetovými trendmi.

Preto sa výskum zameriaval najmä na definovanie chudoby, určenie jej hraníc, zisťovanie úrovne chudoby a jej meranie. Chudoba na Slovensku má viacero znakov, podľa ktorých sa odlišuje od chudoby v iných krajinách. Veľmi významným znakom chudoby na Slovensku je jej vidieckosť. Z aspektu vekovej štruktúry sa prevažná väčšina chudobných obcí vyznačuje progresívnym typom populácie, čo znamená, že detská zložka prevažuje nad obyvateľstvom produktívneho veku. Riziko chudoby zvyšuje aj nezamestnanosť, časť chudobnej populácie tvoria zamestnaní s nízkymi mzdami, ktoré sú typické pre primárny sektor.

3.2 Nezamestnanosť

Nezamestnanosť podľa Korca (2005) je postavenie v ktorom človek chce a je schopný pracovať, ale si nemôže nájsť prácu. Na Slovensku je nezamestnanosť registrovaná úradmi práce. Značná pozornosť sa venuje dĺžke trvania nezamestnanosti. Medzi základné formy nezamestnanosti patria:

•štruktúrna nezamestnanosť
•cyklická nezamestnanosť
•sezónna nezamestnanosť
•frikčná nezamestnanosť
•skrytá nezamestnanosť
•neuplná zamestnanosť

Nezamestnanosť sa nielen na Slovensku, ale i vo svete stala vážnym sociálnym a ekonomickým problémom, ktorý patrí k trhovej ekonomike. Nezamestnanosť sa po vstupe Slovenska do EÚ výrazne nezmenila. Z dlhodobého hľadiska sa však členstvo v únii prejaví na zamestnanosti určite pozitívne. Pravdepodobne aj zahraniční investori obohatia vstup Slovenska do EÚ nižším rizikom, čo pritiahne viac investícií ako keby nás táto vlna rozširovania EÚ obišla. Napriek tomu, že nie vždy sa pozitívne vníma príchod zahraničných investícií do priemyslu avšak všeobecne je akceptovaná úvaha: vyššia kapacita priemyslu – posilnenie kúpyschopnosti obyvateľstva- podporenie zamestnanosti v službách – zníženie miery nezamestnanosti. V súčasnosti je ťažko predvídateľný vplyv pohybu pracovných síl v rámci Európskej únie na nezamestnanosť na Slovensku. Môžeme len predvídať, že postupne príde k jej znižovaniu.
3.3 Rómovia

Všetky kmene, národy a národnosti tak i Rómovia majú svoju históriu. Podľa spôsobu života sa v zásade delili na Rómov kočujúcich a usadnutých. Kočujúci Rómovia sa zdržiavali v prechodných príbytkoch len v zime a ostatnú časť roka sa premiestňovali predovšetkým v typických vozoch prikrytých plachtou. Osobitým fenoménom Korec (2005) rómskej otázky na Slovensku po roku 1989 je ich aktivita v oblasti zahraničných migrácií.. Z hľadiska politického, ale i legislatívneho pomerne vážne problémy spôsobovali ich snahy o získanie politického azylu vo vybraných štátoch Európy. Ich obľúbenými krajinami v ktorých hľadali azyl boli Veľká Británia, Fínsko, Dánsko a Belgicko. V pozadí snahy získať politický azyl bol aj finančný prospech z pobytu.

Podobne ako Korec (2005) aj Jurásková-Kriglerová-Rybová (2004) v Súhrnnej správe o stave spoločnosti Slovensko 2004 rozoberajú aktuálne súvislosti tkz. rómskej problematiky:

1.sociálna situácia
2.bývanie
3.ďalšie priority

Zlá sociálna situácia rómskych rodín, nevhodné bývanie, nepriaznivý zdravotný stav obyvateľov rómskych komunít predovšetkým segregovaných, to znamená, že tieto osídlenia sa nachádzajú na okraji alebo mimo mesta-obce. Podrobné informácie o rómskych komunitách prinieslo Sociografické mapovanie rómskych komunít na Slovensku, ktoré bolo ukončené v auguste 2004. Toto mapovanie prebehlo v 1 087 obciach a mestách po celom Slovensku. Zmapovaných bolo 1 575 rómskych osídlení rôzneho typu. V čase realizácie výskumu žilo v spomínaných osídleniach 281 379 obyvateľov. Jedným zo zásadných zistení je, že približne v polovici zmapovaných rómskych osídlení žijú ich obyvatelia rozptýlene medzi majoritou. Zvyšné osídlenia majú charakter obecných a mestských koncentrácií alebo sa nachádzajú na okraji mesta-obce, prípadne sú od mesta-obce vzdialené, prípadne oddelené bariérou. Z regionálneho rozloženia je najviac osídlení v Košickom kraji (258), v Prešovskom kraji je rómske osídlenie lokalizované na okrajoch obcí-miest. V Banskobystrickom kraji je rómske osídlenie oproti predchádzajúcim dvom krajom nižšie, ale najväčší počet tvoria osídlenia, ktoré sú od mesta-obce vzdialené, prípadne oddelené nejakou umelou alebo prirodzenou bariérou. Toto rómske osídlenie sa nachádza väčšinou v rurálnom prostredí. Vstupom Slovenska do Európskej únie sa okrem iného udiali aj dve zásadné zmeny, ktoré ovplyvňujú prístup verejnej správy k Rómom. Prvou zmenou je možnosť riešiť problémy Rómov pomocou inštitucionalizovaných nástrojov Európskej únie ( štrukturálnych, kohéznych fondov) a tiež kooperáciou aktivít a skúseností a ďalšími členskými krajinami, keďže je viac ako pred vstupom Slovenska do Európskej únie zrejmé, že marginalizácia určitých kategórií obyvateľstva, najmä etnických menšín je problémom všetkých jej členov. Druhou zásadnou zmenou, ktorá sa udiala je zníženie tlaku európskych inštitúcií na riešenie problémov znevýhodnených skupín obyvateľstva, v prípade Slovenska najmä rómskej menšiny. Na prvý pohľad sa môže zdať, že problém sa darí úspešne riešiť. V skutočnosti sa však životné podmienky rómskej menšiny príliš nezmenili.

Záver

Regionálny rozvoj je proces, ktorý sa neustále dynamicky vyvíja má mnoho závažných problémov, ktoré je treba neustále riešiť a hľadať nové možnosti riešenia. Prezentované práce v žiadnom prípade nechcú bagatelizovať problém regionálnych rozdielov na Slovensku. Reformy, (daňová, dôchodková, sociálna, reforma zdravotníctva a iné) ktoré po voľbách v roku 2002 začala pripravovať a zavádzať vláda Slovenskej republiky ešte výraznejšie odkryli regionálne rozdiely. Reformy sa veľmi skoro prejavili vo zvyšovaní sociálneho napätia a v roku 2004 sa objavili veľmi vážne sociálne nepokoje, ktoré jasne naznačili, že Rómovia už ďalej nie sú ochotní znášať situáciu absolútnej chudoby a nemožnosti jej zmeny. Aj migračné vlny zoslabili najmä z toho dôvodu, že vstupom do Európskej únie pre našich občanov zanikla možnosť žiadať v krajinách Európskej únie o azyl. V rámci Slovenska je veľmi nápadný rozdiel medzi západnou a východnou časťou územia. Z toho dôvodu je veľmi potrebné komplexné a korektné zhodnotenie príčin súčasného stavu a ukázanie možností ďalšieho vývoja regionálnej štruktúry.

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk