Vodné dielo Gabčíkovo, pôvodne projektované a stavané ako súčasť Sústavy vodných diel Gabčíkovo- Nagymaros, leží na Dunaji poniže Bratislavy, hlavného mesta Slovenskej republiky. Mesto leží v strede Európy v blízkosti hraníc s rakúskom a Maďarskom. Ideálne spojenie je zaručené diaľnicami, železnicou, letecky i vodnou cestou po Dunaji. Viacúčelové vodné dielo sa začalo stavať podľa zmluvy z roku1977 spoločne s Maďarskou republikou. Natoľko Maďarská republika v roku 1989, v čase keď bolo vodné dielo Gabčíkovo na slovenskom území na 90% hotové, najprv pozastavila práce a následne v roku 1992 sa pokúsila vypovedať Zmluvu. Československo nemalo inú možnosť v snahe zachrániť investície a zabrániť rozsiahlym ekonomickým a environmentálnym škodám ako vybudovať náhradné riešenie, nazývané Variant C, s menšou zdržou a prehradením Dunaja pri Čuňove na Slovenskom území a uviesť Sústavy do prevádzky. Účelom vodného diel je najmä ochrana pred povodňami, ktoré na priľahlom území Dunaja spôsobili viackrát katastrofické záplavy. Ďalej vodné dielo zabezpečuje plynulú celoročnú plavbu, poskytuje elektrickú energiu v množstve cca 8% ročnej spotreby Slovenskej republiky, stabilizuje koryto Dunaja a vytvorilo podmienky pre ochranu vnútrozemskej delty Dunaja i možnosť pre rekreačný rozvoj celého priľahlého územia. Vodné dielo Gabčíkovo je v prevádzke od októbra 1992. Hydroagregáty, ktorých je nainštalovaných 8 majú výkon 720 MW. Výsledky už priniesol i rozsiahly monitoring priľahlého územia. V žiadnej zo zisťovaných skutočností sa environmentálne parametre nezhoršili, ba dokonca kvalita pitnej vody sa zlepšuje. Nakoľko ramenná sústava potrebuje každoročne v určitom období zvýšené hladiny prietokov, bol pri obci Dobrohošť vybudovaný nápustný objekt do ramennej sústavy, ktorý umožňuje realizovať simulované záplavy v čase, kedy je to podľa odborníkov Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky optimálne. Spor medzi Maďarskou a Slovenskou republikou o Sústavu vodných diel Gabčíkovo- Nagymaros bol spoločne predložený medzinárodnému súdnemu dvoru v Haagu. Dňa 25.

septembra 1997 bol vynesený rozsudok:
-že Maďarsko nebolo v roku 1989 pozastaviť a neskôr opustiť jemu pridelené práce na vodnom diele, ako stanovovala zmluva podpísaná v roku 1977 Maďarskom a Československom a k nej patriace nástroje
-že Československo bolo oprávnené v novembri 1991 začať prípravu alternatívneho dočasného riešenia (nazývaného Variant C), ale nie uviesť ho do prevádzky v októbri 1992, ako jednostranné opatrenie.
-že maďarská notifikácia skončenia zmluvy z roku 1977, vrátane pridružených nástrojov, zo dňa 19. mája 1992 ich právne neukončili (v dôsledku čoho sú stále platné a určujúce pre vzťahy medzi stranami).
- a že Slovensko, ako následník Československa sa stalo stranou v zmluve 1977. Na tomto základe sa zmluvné strany musia dohodnúť o ďalších opatreniach. Vo vodnom diele Gabčíkovo sa zrkadlí schopnosť človeka zosúladiť svoje záujmy s potrebami prírody. V tomto prípade sa bezozvyšku naplnila požiadavka ekologického udržateľného rozvoja. .

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk