Gabčíkovo je jednou z najstarších uhorských usadlostí a spomína sa v listinách pod názvom Beys už v roku 1102. V listine z roku 1264 sa spomína Terra castri Zolgageur Bews, čo by sme mohli voľne preložiť ako Gabčíkovo, územie hradu Szolgagyőr. Tvar Bews sa do listiny dostal vďaka „chybe” flámskeho mnícha, autora kódexu, ktorý slovo zapísal tak, ako ho svojimi cudzozemskými ušami počul. Je to prirodzené, lebo napríklad Slovania pri počutí maďarského Bős počuli Beš. Čo však s názvom hradu Szolgagyőr? Kde mohol ležať?
Pred vytvorením stoličného systému bol mladý uhorský štát územnosprávne členený na hradné španstvá (várispánság), nuž a medzi Rábskym (Győrskym) a Bratislavským španstvom bol povýšený na územnosprávny celok aj hrad Szolgagyőr, ktorý ležal v blízkosti Malého Blahova (dnes časť Dunajskej Stredy). V čase tatárskeho vpádu hrad zanikol a kvôli absencii prírodných terénnych ochranných prvkov nížinný zemný hrad nebol nikdy obnovený.
Z hľadiska pôvodu názov Bős vychádza pravdepodobne z osobného mena. Čo sa týka letopočtu, možno predpokladať, že obec vznikla niekedy v prvých desaťročiach 11. storočia. V tom čase sa dnešné Gabčíkovo stalo súčasťou obcí v hraničnom pásme a boli tu usídlení Pečenehovia, ktorí strážili brod na potoku Čiliz, aby hlavná komunikácia medzi Győrom a Szolgagyőrom cez medveďovský brod bola bezpečná.
Miestny názov nachádzame v roku 1345 v mene Mateja Böősiho (Matej z Bősu). V súpise pápežských vyberačov desiatku bola obec uvedená ako Bess. V roku 1380 bol jeden „kráľov človek” (rozumej kráľovský hodnostár) nositeľom mena Lothardus de Böős. Poľnému mestečku Bős udelil kráľ Matej 27. septembra 1468 výsadu usporadúvať týždenný jarmok. Podľa portálneho súpisu z roku 1553 Ladislav Amade platil daň z 23 port. Nevieme, či bola príčinou epidémia moru alebo nejaká vojna, ale faktom je, že v 16. storočí tu Amadeovci usídlili nemeckých kolonistov. Takto vznikla z obce s jedným názvom obec s názvami dvoma. V roku 1565 listiny totiž už spomínajú Magyarbős (Maďarský Bős) a Németbős (Nemecký Bős). Tieto sa neskôr spojili, ale názov časti, ktorá je bližšie k Ňáradu dodnes pripomína svoju nemeckú minulosť. Hoci ju Gabčíkovčania nazývajú hóštát, je jasné, že pôvodne jej názov znel Hochstadt.
Túto pečenežskú obec daroval Belo IV. (vládol 1235–1270) Amadeovcom.