V tom čase je jej vlastníkom Lothard Amade, neskôr ju vlastnia jeho grófski potomkovia, takže väčšina Gabčíkovčanov bola až do zrušenia poddanstva v roku 1848 poddanými a želiarmi Amadeovcov, neskôr (po vymretí rodu po meči a po svadbe ich dcéry s potomkom grófskeho rodu) Üchtritz-Amadeovcov.
Uhorský kráľ Ľudovít Veľký roku 1359 usadlosť spolu s chotárom daroval bratom Jána (syna bána Mikuláša Amadeho) Lothardovi, Štefanovi a Mikulášovi, pretože Ján nemal mužských potomkov. Roku 1402 je zemepánom už aj človek menom Štefan Beusi (z Bősu).
Na tunajších majetkoch Amadeovcov stál aj opevnený hradný kaštieľ s baštami a vodnou priekopou, ktorý v prestavanej podobe so štyrmi vežami stojí dodnes. Tu sa narodil a vyrastal významný maďarský básnik 18. storočia László Amade (1704–1764). Umelecké predmety zozbierané počas stáročí, aj cenný rodinný archív boli po skončení druhej svetovej vojny rozkradnuté a zničené. Zámocký park je riešený vo voľnom krajinárskom slohu a nachádza sa v ňom 12 druhov exotických drevín napr. sofora japonská, platan orientálny, pavlovnia plstnatá a iné).
V chotári obce sa preháňali ušľachtilé amadeovské kone a Üchtritzovcom patril aj jeden z najväčších cukrovarov v Bratislavskej stolici, ktorý fungoval v Gabčíkove v rokoch 1855–1876. V tom čase tu malo panstvo aj liehovar a pivovar. Na Dunaji bolo niekoľko mlynov patriacich Gabčíkovčanom. V revolučných rokoch 1848–49 sa v chotári Gabčíkova odohrala menšia bitka medzi Rakúšanmi a postupujúcimi maďarskými honvédmi. V rokoch 1861 a 1867 obec pustošil rozsiahly požiar.
Listiny z 13. storočia uvádzajú niekoľko usadlostí v blízkosti Gabčíkova, ale stopy sa po nich strácajú už v stredoveku. K obci patria samoty Feketeerdő, Nagyvarjas, Kisvarjas, Tejke, Nagy erdő, Malomfölde, Falusziget, Kotliba a Ille.
Po vzniku prvej ČSR sa slovenský názov obce používal v tvare Beš, po roku 1948 dostala obec názov po Jozefovi Gabčíkovi, slovenskom rotmajstrovi, príslušníkovi paradesantnej skupiny Anthropoid, ktorý spolu s J. Kubišom spáchal na území protektorátu Čechy a Morava v roku 1942 atentát na ríšskeho protektora R. Heidricha. Gabčík padol v boji s nacistickými vojakmi v chráme sv. Cyrila a Metoda v Prahe.
V roku 1997 sa v obci konalo referendum, ktoré malo rozhodnúť, či bude obec znova žiadať o štatút mesta. Referendum bolo však pre nedostatočnú účasť občanov neplatné.
Podľa posledných údajov z roku 1991 mala obec rozlohu 5239 hektárov a v 1176 domoch žilo 4910 obyvateľov (4629 Maďarov, 237 Slovákov, 26 Čechov, 6 Moravanov, 4 Rómovia a 3 Ukrajinci).