Ropa - surovina 20-tého storočia

O tom, že ropa je surovinou 20.teho storočia svedčí aj jej objavenie v Arábii ku ktorému došlo až v roku 1939 ( išlo o objavenie ložiska Burhán ). Ďalšie prelomové roky v ťažbe ropy v tomto regióne boli roky 70.te - vtedy sa zistené zásoby na Arabskom polostrove zdvojnásobili, roky 1983-6 - prieskumy z obáv o poklese zásob ropy pri ktorých sa robili až 5 km hlboké vrty na starých ložiskách odhaľujúce nové zásoby a tak isto boli objavené nové ložiská. Dnes sa však stále viac nahrádza do nedávna podradným zemným plynom a jej overené zásoby stále rastú a preto sa nemusíme báť jej skorého vyťaženia. Ropa a jej vplyv na prostredie

Ropa nám však okrem množstva kladov prináša aj zápory - najvýraznejším je znečistenie. Ropa v podobe výfukových plynov predstavuje jedno z najvážnejších ohrození ovzdušia. Množstvo 1000 litrov benzínu v spaľovacích motoroch môže vyprodukovať - 290 kg CO , 33 kg nespálených uhľovodíkov , 11 kg NO2 , a 1 kg SO2. Oxid uhoľnatý CO je plyn veľmi jedovatý , ktorý sa môže nahromadiť v uliciach s hustou dopravou a malým pohybom vzduchu kde ohrozuje najmä osoby, ktoré sa v týchto miestach dlhšie zdržiavajú napr. dopravní policajti a iní. Iným prostredím, ktoré trpí znečistením ropou je svetový oceán. Tu je ropa najväčším znečisťovateľom. Z tankerov pri jej transporte ročne unikne až 3 mil. ton , sú tu aj nie ojedinelé havárie ropných tankerov ( pri havárii tankeru Torrey-Canyon uniklo 118 tisíc ton ropy) , a taktiež nemožno zabudnúť na ropné vrty do morského dna pri ktorých môže dôjsť k úniku ropy ( vrt u Santa Barbary takto znečistil 8 mil. litrami ropy veľkú časť kalifornského pobrežia). Ropné škvrny plávajúce na hladine morí sa dostávajú k pobrežiam a tu narúšajú ekosystém - faunu aj flóru. Hynú tisíce morských vtákov , najmä tie, čo plávajú alebo sa do vody ponárajú. Ich perie nasiakne ropou - teda je im chladno a nemôžu lietať, iba sa potácajú po pobreží - strata 250000 tučniakov na Novej Zemi v Antarktíde behom dvoch rokov. Iným špecifickým prípadom znečistenia prostredia ropou je prípad vojny v Perzskom zálive. Tu iracké vojsko zapálilo asi 700 ropných vrtov a studní, pri čom zhoreli milióny ton ropy a zemného plynu. Ďalšie milióny ton ropy unikli do púšte a do Perzského zálivu. Pri sanáciách pomohol človek aj príroda no mnohé následky sú badateľné do dnes. V púšti sa vytvorilo 249 ropných jazier o celkovej ploche 300km2. Pre životné prostredie púšte to má katastrofálne následky. Najvýraznejšie je tu znečistenie asfaltom - asi 100 km2. Podobne to bolo s ropou, ktorá unikla do oceánu.