Úvod

Najprv je potrebné povedať, čo to vlastne ropa a zemný plyn sú. Ropa, je to komplex uhľovodíkov ( alifatických , alicyklických a aromatických ), v ktorom sú rozpustené pevné a plynné uhľovodíky. Obsahuje : 82,2-87,1% uhlíku , 11,7- 14,7% vodíku , 0,1-5,4% síry , 0,1-1,5% dusíku a 0,1-4,5% kyslíku. Zemný plyn je komplex plynných uhľovodíkov najmä metánu a etánu. Overené zásoby ropy predstavujú asi 135 mld. Ton a overené zásoby zemného plynu sú 148 biliónov metrov kubických .


Kde je ropy najviac

Ložiská ropy a zemného plynu sú rozmiestnené značne nerovnomerne, no každý z nás vie, že jedny z najväčších ložísk ropy sa nachádzajú na Blízkom východe. Tento región obsahuje Sýriu, Irak, Irán, Sinajský polostrov a Arabský polostrov. Je to práve Arabský polostrov , ktorý je na túto surovinu najbohatší. Veď posúďte sami - nachádza sa tu približne 61900 mil. ton ropy (r.1998) , čo v celosvetovom meradle predstavuje asi 46% celosvetových overených zásob. K rope však patrí aj zemný plyn, no toho je tu podľa odhadov asi „len“ 17% svetových zásob. Nie je teda náhoda , že práve tu sa nachádzajú aj 4 najväčšie svetové ložiská tohto čierneho zlata. Najväčším je ložisko Ghavár v Saudskej Arábii s asi 15 000 mil. ton ropy - 11% svetových zásob. V poradí druhým je ložisko Kuvajtský Burghán. Medzi obrie ložiská patria aj Dammán a Churajs v Saudskej Arábii, Murbán v SAE Duchán v Katare a Fahút v Ománe. Najbohatšou krajinou na ropu a zemný plyn je Saudská Arábia , na území ktorej sa nachádza asi 26% svetových zásob ropy. Ťažba ropy má však aj v tejto krajine obmedzenia v množstve, ktoré každý rok určuje OPEC (Organizácia krajín vyvážajúcich ropu) , ktorej členom sú všetky krajiny Arabského polostrovu. Geologické prostredie Arábie

Hlboko pod povrchom sú veľké objemy ílovcov a vápencov bohatých na organické hmoty, ktoré boli polotovarom na vznik ropy a plynu. Tieto sedimenty sa usadzovali rýchlosťou 5-10cm za 1000 rokov, čo umožnilo uchovanie organických látok, ktoré nemohli zoxidovať. Tak isto tu boli vhodné nádržné horniny - ide najmä o pórovité a priepustné vápence a pieskovce, do ktorých sa ropa mohla ukladať. A nakoniec tu boli aj vrstvy izolátorov, ktoré rope a plynu nedovoľovali unikať.