Situácia však aj napriek tomu mohla vyzerať celkom inak: Keď sa Cortéz so svojim vojskom ocitol pred Tenochtitlanom, Aztéčania ich privítali ako bohov. Cortéz však až dvakrát zajal Montezumu a nútil ho hovoriť nie práve najlepšie veci k aztéckemu ľudu. Tí si týmto vplyvom uvedomili, že to asi ani nebudú ich bohovia a začali konať. Vzbúrili sa a Cortéz bol nútený z mesta utiecť, pričom stratil až dve tretiny vojska.

Niektorý zomreli na vlastnú chamtivosť, ovešaný zlatom sa utopili v kanáloch, iných zabili Aztékovia plaviaci sa po rieke. Pri vzbure zomrel aj samotný kráľ Montezuma, dokonca rukami svojich vlastencov. Tu sa však osud Aztékov tiež mohol zvrtnúť: Španieli sa dočasne rozložili na kopci Los Remedios. Aztékovia však miesto toho, aby dorazili zbytok španielskeho vojska, začali prehľadávať mŕtvych a snažili sa získať naspäť korisť, ktorú Španieli ukradli z aztéckeho pokladu.

Zrútila sa ich ďalšia potencionálna možnosť na záchranu... Alebo ktovie akoby to bolo. Zdá sa, že víťazstvo Španielov nebolo až také jednoznačné, ako sa na prvý pohľad zdá. Ďalší krok k dobytiu Tenochtitlanu spočíval v spojenectve Španielov a Tlaxcalanov v bitke pri Otumbe. Tu sa ale aj Aztékovia so svojimi spojencami Texcokanami bránili. Ich vojnové formácie sa však nedali ani porovnať so španielskym zmyslom pre taktiku.

Tristo Španielov porazilo skoro tritisíc Aztéčanov, vrátane ich náčelníkov. Texcokanovia utiekli a Španieli si vybojovali cestu do Tlaxcaly, kde sa zotavili, lebo po drsnom boji nezostal ani jeden Španiel neporanený. Čo by sa asi tak stalo, keby neboli vojská Texcokanov ušli a naďalej vzdorovali poraneným Španielom? A ešte lepšie, ako by sa vyvíjala situácia, keby sa Aztékovia pod novým vládcom Cuauhtemocom spojili s inými skupinami, a zničili Španielov prostou prevahou svojej presily?

Oni to však neurobili a všetko vyzeralo tak, ako to vyzeralo... Pád ríše urýchlilo aj to, čo sa nám môže zdať ako podvod. Na druhej strane to však bolo v tej dobe bežné. Texcokanovia, najbližší spojenci Aztékov, trochu žiarlili na to, že sa vtedajší vládca Montezuma dal zvoliť vojnovým náčelníkom. Keby sa Aztéčanom podarilo udržať svoju presilu po Cortézovom ústupe z Mexika, boli by Texcokanovia bojovali u Otumby statočnejšie. Takto sa však po bitke pridali ku Španielom a poskytli im základňu na jazere a prostriedky k porazeniu ktoréhokoľvek doposiaľ nepodrobeného kmeňa. Cortéz s flotilou, ktorú si dal postaviť v Tlaxcale, a obliehacím plánom mesta, začal tvrdý boj Aztékov o svoje životy. Bojovali udatne a celkom sa im aj darilo, kým Cortéz opäť nezmenil techniku boja, proti ktorej boli bezmocný. Ale aj v takejto zdanlivo nezvratnej chvíli sa objavila iskierka nádeje - obecné povstanie proti votrelcom. Ľudia z ostrovov južnej časti jazera, Šočimilkovia a ich susedia, prenikli cez španielske loďstvo k Aztékom a tlmočili im, že sa s nimi chcú spojiť proti bielym.

Naradovaný vládca Cuauhtemoe a jeho náčelníci mu dali celé náklady ozdôb, jemných odevov a kakaových bôbov, ktoré boli mimochodom veľmi vzácne. Celé to vyzeralo dosť sľubne, ale šťastie, alebo osud, Aztékom opäť neprialo a na ďalšiu noc s hrôzou zistili, že ich nový spojenci sa pokúsili odvliecť ich ženy a deti do otroctva. Po niekoľkých dňoch obrany sa posádka mesta vzdala, slabá, vyčerpaná a vyhladovaná. Cuauhtemoc sa s rodinou pokúsil utiecť v kánoe, ale bol chytený a väznený Cortézom, ktorý sa ešte stále zháňal za aztéckym pokladom. Ten bol však pochovaný hlboko pod vodou, kde sa dostal prostredníctvom utopených tiel pri onom úteku z Tenochtitlanu.

Ríša Aztékov padla a ich niekdajšie prekrásne hlavné mesto Tenochtitlan sa zmenilo na pustú ruinu, zaznamenávajúcu smutné spomienky na minulosť a na utrpenie ľudu pri poslednom bránení mesta. Pýtam sa, oplatilo sa pod vidinou zlata a bohatstva zničiť rozkvitajúcu, kultúrne vyspelú a prosperujúcu ríšu? Podľa mňa rozhodne nie, i keď španielsky kráľ si to nemyslel a oslepený bohatstvom si ani nevšimol, ako veľmi urazil svoj titul najkresťanskejšieho kráľa Európy. Človek by si pomyslel, že toľko šancí na zvrátenie svojho osudu nemohli Aztékovia premeškať len tak, náhodou. Mnohí si myslia, že do ich osudu museli zasahovať bohovia naklonení Španielom. Bol to trest za kruté aztécke počínanie v oblasti náboženských obradov? Nesmieme zabudnúť na fakt, že v roku 1487 iba v štyroch dňoch ceremónií zasvätenia chrámu Tenochtitlan, zabili v ľudských obetiach asi 80000 zajatcov. Ďalšia otázka znie, čo robili s telami týchto enormných počtov obetí? Prevažná časť obetovaných zajatcov bola zjedená.

Vojnová činnosť Aztékov bola väčšinou podmienená iba zajatím väzňov na obete. Niektorých obetovali a skonzumovali hneď na bojovom poli, zatiaľ čo ostatných vzali domov, kde ich zatvorili do drevených klietok, aby ich vykŕmili, kým ich kňazi neobetujú v chrámoch. Tieto veci sa dajú jednoznačne pokladať za trestaniahodné.


HISTORICKý PREHĽAD:

·Predpokladá sa, že prví ľudia prišli do Ameriky zo Sibíru cez Beringov prieliv 40 000 pred n. l.
·Za prvú civilizáciu v Amerike sa považuje ríša Olmékov, jazyk podobný mayštine
·2000 pred n. l. – v Strednej Amerike vzniká ríša Mayov, prvé mestá
·1150 pred n. l. – Olmékovia vytvorili obrázkové písmo a číselnú sústavu, ktorá sa rozšírila po celom kontinente
·Asi 300 pred n. l. – rozkvet mayskej kultúry, založenie Teotihuacánu
·1492 – Cristobal Colón
·1519 – Hernando Cortés si podmanil Mexiko; zničil ríšu Aztékov, Montezuma
·1537 – rozpad ríše Inkov


Prečo vlastne zanikla ríša Aztékov?

Bolo tu nejaká nádej na ich záchranu po tom, ako si Španieli na čele s Cortézom zaumienili dobyť ju? Naozaj boli ich vojská nezdolateľné, alebo dobytie ríše Aztékov zapríčinili nešťastné náhody a chyby, ktoré keby sa nestali, situácia by sa vyvíjala inak? A ktorá strana bola vlastne tá "lepšia" ? Odpovede na tieto otázky sa vám pokúsim ukázať v nasledujúcich riadkoch.

Aztékovia si veľmi zakladali na svojom náboženstve. Uctievali rôzne božstvá, každé z nich malo svoju úlohu pre určitú časť ich života. Od božstiev týždňa v Tonalpohualli, až po božstvá denných a nočných hodín. Stavali nádherné chrámy a paláce, ich