zavodňovacie poľnohospodárstvo bolo na vysokej úrovni. Hlavné mesto Tenochtitlan, ležiace na zabudnutom ostrove v jazere Texcoco, bolo neskôr označené za najkrajšie mesto vtedajšieho sveta. Ríša bola silno ovplyvnená vlastným náboženstvom. Uctievali svojho Boha, ktorý mal bielu tvár a tmavú bradu, lebo verili, že on určuje osud ich krajiny, veľkosť úrody a iné pre nich dôležité veci. Hovorilo sa o ňom, že porazený bohom Slnka odišiel cez more na východ, a sľúbil, že sa vráti okolo roku 1519 a vezme si svoje kráľovstvo späť. Kňazi vykonávali masové obety ľudí, ktorých potom jedli. Ročne umieralo najmenej dvadsaťtisíc mužov, žien a detí. Ich viera bola veľmi silná a dôležitú úlohu v ich živote zohrávali aj predpovede osudu. A práve preto sa aj stalo to, čo sa stať nemalo.


Zoogeografická oblasť zahrňujúca Južnú a Strednú Ameriku, tropickú časť Mexika a ostrovy v Karibskom mori patrí do neotropickej oblasti. Severovýchod pokrývajú biomy tropických lesov, juhozápad biomy saván, pámp a krovinatých stepí. Na západe se tiahne pásmo veľhor a horských a pobrežných púští, na juhu kontinentu je subarktická klíma. Rôznosť životných prostredí sa odráža i v pestrosti fauny. Behom treťohor, kedy bola Južná Amerika oddelená od ostatných pevnín vrátane Severnej Ameriky, vznikla tu svojrázná fauna (napr. chudozubé, ploskonosé opice, tukani). Zachovala sa tu tiež pôvodná fauna vačkovcov, ktorí obstáli v konkurencií z placentály, zatiaľ čo v ostatných časťiach sveta vyhynuli. V neotropickej oblasti zcela chýbali napr. sudokopytníci a šelmy, ktoré sem prenikli v niekoľkých vlnách až na konci treťohôr, kedy došlo k suchozemskému spojeniu Južnej a Severnej Ameriky. Smerom na sever sa šírilo z neotropickej oblasti len málo foriem, napr. opossum, pásovec devaťpásý a pekari.


·Spojené stredoamerické provincie, španielsky Provincias Unidas del Centro de América – únia dnešných stredoamerických štátov Guatemaly, Hondurasu, Kostariky, Nikaraguy a Salvadoru. Hlavným mestom bola Guatemala City. V roku 1821 získali nezávislosť. 1822 boli začlenené do cisárstva Mexiko, ale v roku 1823 vyhlásili federacií Spojených stredoamerických provincií. 1825 bol zvolený prezident M. J. Arce. V roku 1830 vypukla občianská vojna a vodca liberálov F. Morazán bol zvolený prezidentom. 1834 bolo hlavné mesto prenesené do San Salvadoru. Po povstaný R. Carrery 1838 sa federácie začala rozpadať a po neúspešných pokusoch o znovuzjednotení F. Morazán v roku 1840 odstúpil.

·chicle [čikl], rastlinná živica stredoamerického stromu (Mexiko, Stredná Amerika), z neho sa vyrábá žuvajúca guma.

·krevety, Natantia – súhrnný názov pre malé plovavé ráčkovité korýše. Pomerne mäkký karapax kryje polopriehladné telo často zdobené nápadnou kresbou. Zadočkové nožky slúžia na plávanie. Vačšinou všežravce, niektoré druhy žijú v symbióze s inými vodními živočichmi, napr. zástupcami rodu Spongicola žijú v symbióze s morskou hubou Euplectella. Rad druhov je kreviet hospodársky význammná, loví sa pre konzum. Kreveta karibská (Penaeus setiferus) je dlhá 10 – 20 cm, obýva karibskú oblasť, žije v hĺbkách až 100 m. V Európe sa u nórských brehov v hĺbkách 100 – 200 m loví kreveta severná (Pandalus borealis), v Taliansku kreveta stredomorská (Penaeus kerathurus).

·CARICOM, Caribbean Common Market, Karibský spoločný trh – hospodárské združenie štátov karibskej oblasti, ktoré na pravidelných konferenciach zastupujú predsedovia vlád. Okrem hospodárských záležitostí koordinujú svoju zahraničnú politiku a rozvíjajú spoluprácu v sociálnej oblasti.

·grapefruit [grejpfrujt], Citrus paradisi - rastlina z čeladi rúrtovitých; strom až 10 m vysoký, vypestovaný v Karibskej oblasti v 17. stor. Plody jsou bohaté na vitamín C. Viz tiež citrus.

·sabal, Sabal – rastlina z čeladi arekovitých. Pochádza z Karibskej oblasti, Mexika a južních častí Severnej Ameriky. Niektoré druhy sa pestujú pre pevné listové vlákna, využívají sa napr. k výrobe košíkov a rohožiek. Iné druhy sa pestujú ako potrava, napr. ako palmová zelenina alebo jedlé plody.

·antilky, morský makkýš, drobný pľúcnatý plž z čeladi Cerionidae; viz tiež pľúcnatý. Živočých s ulitou vajčitého tvaru. Vyskytuje sa na ostrovoch v Karibskej oblasti a na Bahamách. Druh Cerionuva žijúcí na Antilách má ulitu dlhú 35 mm.


·pimentovník, Pimenta –rastlina z čeladi myrtovitých. Známych pať druhov rastúcích v Strednej Amerike a v karibskej oblasti. Vždyzelený tropický strom pementovník lekársky (Pimenta officinalis) sa pestuje na plantážach pre aromatické plody, sušené bobule zvané nové korenie.

·Walcott [vólkot] Derek, * 23. 1. 1930, karibský básnik a dramatik píšúci anglicky. Narodil sa na Svatej Lucií, žil na Jamajke a na Trinidade, kde založil divadelný súbor; od roku 1981 žije v USA. Je autorom reflexívnej lyriky o zložitých rasových vzťahoch (autobiografická báseň Blues), o dosledkoch kolonializmu (básne Crusoe’s Island – Crusoeov ostrov a Crusoe’s Journal – Crusoeov deník), o kulturnom a historickom dopade ostrovnej izolácie (zbierky Castaway and Other Poems – Stroskotanec a iné básne, autobiografická báseň Another Life – Iný život) a 28 hier o živote ostrovanov, čerpajúcích i z miestneho folklóru (napr. The Dream on Monkey Mountain – Sen na Opičej hore). Nobelová cena v roku 1992.

·karibská literatura v angličtine, vznikala s kolonizacou ostrovou a prilehlých pobrežných území (bývalá Britská Guyana) v 17. – 19. stor.; z tejto doby sa dochovali denníky, cestopisy a životopisy (napr. otroka Olaudah Equiana, † 1791, podávajúca otrasné svedectvo o brutalite na jamajských plantážach). V 2. pol. 18. stor. vznikala tiež prvá poézia (Francis Williams, slobodný černoch vzdelaný v Cambridgi). Literatúra nezávislá na britských a amerických vzoroch sa utvárala od zač. 20. stor. v súvislosti so zájmom o ľudovú kultúru, s americkým hnutím černošskej emancipáce a tzv. harlemskou renesanciou (20. rokov). Dôležitým predstaviteľom prózy i poézie je Jamajčan C. MacKay, romány a poviedky vtedy písal tiež napr. Trinidaďan C. L. R. James (* 1901) a guyanský prozaik E. A. Mittelholzer (1909 – 1965). V 40. rokoch sa objavily pokusy o historickú prózu (Jamajčan V. S. Reid, 1913 – 1987). Od 50. rokov 20. stor. došlo k radikálnym zmenám: poézie (napr. Barbadosan E. K. Brathwaite) hľadá inšpiráciu v domácej hudbe (kalypso), obraznosti alebo v mýtu Robinsona Crusoe a Pátka (D. Walcott zo Sv. Lucie), próza se vyznačuje napr. syntézou domácej a cudzej mytológie (guyanský autor Wilson Harris) alebo analýzou postkoloniálnej situácie (Trinidaďan V. S. Naipaul). Súčasné dráma vzniká často v Angicku (napr. Careyl Phillips, * 1958).