c) tzv. dlhý počet, časový údaj odčítaný od východzieho dáta mayskej chronológie, uvedený v dvadsiatkovom systéme (v ňom tun – približný rok je 360 dní, katun = 20 rokov, baktun = 20 katunov atď. až do miliónov rokov). Velký obradný význam mal cyklus 52 rokov, tzv. kalendárný okruh, kedy sa zišli východzie dni haabu a posvätného tzolkinu. V týchto cykloch boli haab a tzolkin zladené s obehom Mesiaca a synodickým obehom Venuše. Mayovia uvažovali i v érach diaľky zhruba 5 200 rokov (13 baktunov).

·mayská kultúra, staroveká indiánská kultúra 2000 p. n. l. – 1541 n. l. Tvorci mayskej kultúry vynikali v astronómií, matematike a filozofií času, poznali hieroglyfické písmo. Oblasť mayskej kultúry zahrňuje Guatemalu, Belize, v Mexiku štáty Yucatan, Campeche, Quintana Roo, Tabasco a Chiapas; počiatky sú spojené so vznikom poľnohospodárskych osád s intenzívnymi kultiváciami kukurice, fazule a tekvíc. V predklasickom období, hlavne v neskorej fázi (400 p. n. l. – 150/250 n. l.), sa uprostred guatemalskej vysočiny a na tichomorskom pobreží objavily monumentálne skulptúry a reliéfné kamenné stély nesúce dáta tzv. dlhého počtu (víz tiež mayský kalendár) a hieroglyfické texty. Na prelome letopočtov sa tu prejavily silné mayské kultúry došlo v nížinách guatemalského El Peténu a jeho okolí (skor tzv. Stará ríša Mayov), kde asi 100 p. n. l. vyrastali velké mestá. Tá v klasickom období (150/250 – 900) ovládala cez 20 mocných, navzájom súperiacich mestských štátov. K zrútení mayskej civilizáce v južnej nížine došlo patrne v dosledku poľnohospodárskej katastrofy krátko pred rokom 900, kedy ustála stavebná činnosť a poklesol počet obyvateľov (víz tiež Bonampak, Copán, Palenque, Tikal). V poklasickom období (skôr tzv. Nová ríša, 1000 – 1541) tradícii mayskej kultúry rozvíjali mestské štáty v severných nížinách (stred a sever Yucatánu), ktoré vďaka rozvinutému obchodu prijímaly kultúrne impulzy až z centrálného Mexika (víz tiež Chichén Itzá, Uxmal). Mayská spoločnosť v klasickom období bola výrazne rozvrstvená; v čele vládcu ahaw “božského pôvodu” a elita zložená zo šľachty, kňazov (tvorcov intelektuálnych hodnot), vojvodcov. Zahrňovala tiež obchodníkov, pisárov, umelcov, remeslníkov; základ tvorilo poľnohospodárske obyvateľstvo, povinné vládcom atribútom a službami; na pôde pracovali tiež otroci. Mayovia pestovali kukuricu, fazulu, rajčiny, korenie, tabak, chovali morky, psov a včely. Mestá boly stavané s rozľahlým námestím s chrámami a pyramídami. Mayská kultúra dosiahla vrcholu v architektúre, sochárstve i maliarstve. Guatemala dobytá Španielmi v roku 1525, Yucatán v roku 1541. Tayasal (viz též Itzá) v roku 1697. Víz tiež mayské staroveké náboženstvá, mayské písmo, mayský početný systém, puucký štýl.

·Mayovia a) súhrnné označenie príslušníkov tých indiánských etník Medzoameriky, ktorí hovoria jazykmi rodiny maya (maya-kičé): Huastékovia, Kičéovia, vl. Mayovia (celkom asi 2 – 3 mil. osôb);

b) vlastné Mayské, etnikum žijúcich na poloostrove Yucatán v Mexiku, v Guatemale a v Belize (asi 20 000 – 30 000 osôb). Jazyk patrí do rodiny maya, mnohí hovoria i španielsky. Potomkovia tvorcov mayskej ríše. Víz tiež mayská kultúra.



·Aztékovia, národnosť v Mexiku (asi 1 mil. osôb) patriacich k juho-aztéckej jazykovej rodine, dnes vačšinou hovoria aj španielsky. 1168 – 1248 prišli ze severu do Údolí Mexika. V roku 1325 založili na jazernom ostrove mesto Tenochtitlán, ktoré se na začiatku 15. stol. spojilo s mestským štátom Čičimékov, Texcokem a s Tacubou a zvíťazilo v boji s mestským štátom Tepanekov Atzcapotzalkem o nadvládu v jazernej oblasti. V spolku miest získal Tenochtitlán dominantnú rolu a tu si udržal až do španielského záboru 1519 – 21. Behom jedného storočia si Aztékovia vojnovými výbojmi podriadili vačšinu indiánských etník Mexika na území od východného k západnému pobrežiu a od Údolí Mexika smerom na juh až ku Guatemale. Základom aztéckého hospodárstva bolo poľnohopodárstvo, založené na pestovaní kukurice. Základy spoločnosti tvorily rozšírené rodiny, ktoré sa v 15. stor. združovali v rodovej občine calpulli. Občiny obrábaly pridelené pozemky, mali však i politický význam. Zhromáždenie mestského štátu tvorili tlatoani, hovorcovia dvadsiatich calpulli. Tí volili štyroch hlavných hodnostárov, ktorí vyberali dvoch najvyšších vodcov: náčelníka mužov, najvyššího hovorcu, uplatňujúceho sa vo vojne a diplomatických jednaniach, a Hadiu ženu Cihuacóatl, mužov, ktorý riadili vnútorné záležitosti a náboženské obrady. V dobe príchodu H. Cortésa bol Montezuma II. v postavení náčelníka mužov s božskými poctami. V 15. stor. bola spoločnosť rozvrstvená, jednotlivec však mohol spoločensky postúpiť či klesnúť. V čele stála aristokracia zložená z významných vojakov, kňazov, obchodníkov či úradníkov.

Dvaja najvyšší kňazi slúžili Huitzilopochtlimu, bohu vojny, a Tlalokovi, bohu dažďa. Najpočetnejšou skupinou boli slobodní ľudia. Nižše stáli nevoľníci viazaní na pôdu, z ktorej odvádzali časť úrody. Do otroctva upadali za trest samotní Aztékovia, vojnových zajatcov čakal osud rituálních obetí. V dobe vlády Montezumy II. narastaly vnútorné rozbroje, čoho využil R. Cortés pri dobytí ríše 1519 – 21. – Aztécké umenie ovplyvnila kultúra mixtécko-puebelská. Pozoruhodné sú aztécké stavby (dochované v Tenayuce, Malinalku), sochárstvo, drevorezba, tkanie látky a kamenné a perové mozaiky. Veľmi rozvinutá bola astronómia a astrológia, vypracovaný bol zložitý rituální kalendár. Rozsiahlé písomníctvo v piktografických a ideografických záznamoch zahrňuje anály, genealogie, mapy, náboženské knihy. Neobyčajne bohatá básnická tvorba bola zachytená latinkou po dobytí Španielmi. V. t. aztécké staroveké náboženstvo, Mezoamerika.

·aztécké staroveké náboženstvo, polyteistický kultovný systém s obrazom sveta-univerza opakovane stvoreného (dosud ho patkrát) a riadeného večne zápasiacimi dualistickými princímiy. Rozsiahly panteon symbolizoval prírodné javy a sily a zároveň patrónov času (zahrňoval božstvá plodnosti, vegetacie, nebeských teles, ale i sociálných skupín). Bohovia vystupovali ako stvoritelia, nositelia duchovních hodnôt i mýtický hrdinovia: Tezcatlipoca (Fajčiace zrkadlo), stvoritel prvého sveta, boh tmy, vojny a čiernej mágie; mocné božstvo so solárnimi atributmi, zvlášť uctievaných vojakov a čarodejníkov. Huitzilopochtli (Kolibřík Jihu), kmeňový boh Aztékov, spatý s vojnou a mladými mužmi, predstavoval fázu Tezcatlipoky spojenú s Juhom, vtedy sa Slnkom v zenite, v podobe modrého vtáka. Tlalok (Pán zdrojov vody), božstvo úrodnosti, stvoritel tretieho sveta. Quetzalcóatl (Operený alebo Drahocenný had), stvoriteľ druhého sveta, pán vetra a kukurice, boh Jitřenky, vedenia, kňažstva i symbol urodzenosti; svetlý protipól Tezcatlipokův. Rituálne obete ľudských sŕdc magicky zaisťovaly posilovanie bohov, a tým udržovanie behu vesmíru a života vôbec.