referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Bohdana
Utorok, 18. januára 2022
Latinská Amerika
Dátum pridania: 08.04.2008 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: Bulit
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 11 777
Referát vhodný pre: Základná škola Počet A4: 36.3
Priemerná známka: 2.95 Rýchle čítanie: 60m 30s
Pomalé čítanie: 90m 45s
 
c) tzv. dlhý počet, časový údaj odčítaný od východzieho dáta mayskej chronológie, uvedený v dvadsiatkovom systéme (v ňom tun – približný rok je 360 dní, katun = 20 rokov, baktun = 20 katunov atď. až do miliónov rokov). Velký obradný význam mal cyklus 52 rokov, tzv. kalendárný okruh, kedy sa zišli východzie dni haabu a posvätného tzolkinu. V týchto cykloch boli haab a tzolkin zladené s obehom Mesiaca a synodickým obehom Venuše. Mayovia uvažovali i v érach diaľky zhruba 5 200 rokov (13 baktunov).

·mayská kultúra, staroveká indiánská kultúra 2000 p. n. l. – 1541 n. l. Tvorci mayskej kultúry vynikali v astronómií, matematike a filozofií času, poznali hieroglyfické písmo. Oblasť mayskej kultúry zahrňuje Guatemalu, Belize, v Mexiku štáty Yucatan, Campeche, Quintana Roo, Tabasco a Chiapas; počiatky sú spojené so vznikom poľnohospodárskych osád s intenzívnymi kultiváciami kukurice, fazule a tekvíc. V predklasickom období, hlavne v neskorej fázi (400 p. n. l. – 150/250 n. l.), sa uprostred guatemalskej vysočiny a na tichomorskom pobreží objavily monumentálne skulptúry a reliéfné kamenné stély nesúce dáta tzv. dlhého počtu (víz tiež mayský kalendár) a hieroglyfické texty. Na prelome letopočtov sa tu prejavily silné mayské kultúry došlo v nížinách guatemalského El Peténu a jeho okolí (skor tzv. Stará ríša Mayov), kde asi 100 p. n. l. vyrastali velké mestá. Tá v klasickom období (150/250 – 900) ovládala cez 20 mocných, navzájom súperiacich mestských štátov. K zrútení mayskej civilizáce v južnej nížine došlo patrne v dosledku poľnohospodárskej katastrofy krátko pred rokom 900, kedy ustála stavebná činnosť a poklesol počet obyvateľov (víz tiež Bonampak, Copán, Palenque, Tikal). V poklasickom období (skôr tzv. Nová ríša, 1000 – 1541) tradícii mayskej kultúry rozvíjali mestské štáty v severných nížinách (stred a sever Yucatánu), ktoré vďaka rozvinutému obchodu prijímaly kultúrne impulzy až z centrálného Mexika (víz tiež Chichén Itzá, Uxmal). Mayská spoločnosť v klasickom období bola výrazne rozvrstvená; v čele vládcu ahaw “božského pôvodu” a elita zložená zo šľachty, kňazov (tvorcov intelektuálnych hodnot), vojvodcov. Zahrňovala tiež obchodníkov, pisárov, umelcov, remeslníkov; základ tvorilo poľnohospodárske obyvateľstvo, povinné vládcom atribútom a službami; na pôde pracovali tiež otroci. Mayovia pestovali kukuricu, fazulu, rajčiny, korenie, tabak, chovali morky, psov a včely. Mestá boly stavané s rozľahlým námestím s chrámami a pyramídami. Mayská kultúra dosiahla vrcholu v architektúre, sochárstve i maliarstve. Guatemala dobytá Španielmi v roku 1525, Yucatán v roku 1541. Tayasal (viz též Itzá) v roku 1697. Víz tiež mayské staroveké náboženstvá, mayské písmo, mayský početný systém, puucký štýl.

·Mayovia a) súhrnné označenie príslušníkov tých indiánských etník Medzoameriky, ktorí hovoria jazykmi rodiny maya (maya-kičé): Huastékovia, Kičéovia, vl. Mayovia (celkom asi 2 – 3 mil. osôb);

b) vlastné Mayské, etnikum žijúcich na poloostrove Yucatán v Mexiku, v Guatemale a v Belize (asi 20 000 – 30 000 osôb). Jazyk patrí do rodiny maya, mnohí hovoria i španielsky. Potomkovia tvorcov mayskej ríše. Víz tiež mayská kultúra.



·Aztékovia, národnosť v Mexiku (asi 1 mil. osôb) patriacich k juho-aztéckej jazykovej rodine, dnes vačšinou hovoria aj španielsky. 1168 – 1248 prišli ze severu do Údolí Mexika. V roku 1325 založili na jazernom ostrove mesto Tenochtitlán, ktoré se na začiatku 15. stol. spojilo s mestským štátom Čičimékov, Texcokem a s Tacubou a zvíťazilo v boji s mestským štátom Tepanekov Atzcapotzalkem o nadvládu v jazernej oblasti. V spolku miest získal Tenochtitlán dominantnú rolu a tu si udržal až do španielského záboru 1519 – 21. Behom jedného storočia si Aztékovia vojnovými výbojmi podriadili vačšinu indiánských etník Mexika na území od východného k západnému pobrežiu a od Údolí Mexika smerom na juh až ku Guatemale. Základom aztéckého hospodárstva bolo poľnohopodárstvo, založené na pestovaní kukurice. Základy spoločnosti tvorily rozšírené rodiny, ktoré sa v 15. stor. združovali v rodovej občine calpulli. Občiny obrábaly pridelené pozemky, mali však i politický význam. Zhromáždenie mestského štátu tvorili tlatoani, hovorcovia dvadsiatich calpulli. Tí volili štyroch hlavných hodnostárov, ktorí vyberali dvoch najvyšších vodcov: náčelníka mužov, najvyššího hovorcu, uplatňujúceho sa vo vojne a diplomatických jednaniach, a Hadiu ženu Cihuacóatl, mužov, ktorý riadili vnútorné záležitosti a náboženské obrady. V dobe príchodu H. Cortésa bol Montezuma II. v postavení náčelníka mužov s božskými poctami. V 15. stor. bola spoločnosť rozvrstvená, jednotlivec však mohol spoločensky postúpiť či klesnúť. V čele stála aristokracia zložená z významných vojakov, kňazov, obchodníkov či úradníkov.

Dvaja najvyšší kňazi slúžili Huitzilopochtlimu, bohu vojny, a Tlalokovi, bohu dažďa. Najpočetnejšou skupinou boli slobodní ľudia. Nižše stáli nevoľníci viazaní na pôdu, z ktorej odvádzali časť úrody. Do otroctva upadali za trest samotní Aztékovia, vojnových zajatcov čakal osud rituálních obetí. V dobe vlády Montezumy II. narastaly vnútorné rozbroje, čoho využil R. Cortés pri dobytí ríše 1519 – 21. – Aztécké umenie ovplyvnila kultúra mixtécko-puebelská. Pozoruhodné sú aztécké stavby (dochované v Tenayuce, Malinalku), sochárstvo, drevorezba, tkanie látky a kamenné a perové mozaiky. Veľmi rozvinutá bola astronómia a astrológia, vypracovaný bol zložitý rituální kalendár. Rozsiahlé písomníctvo v piktografických a ideografických záznamoch zahrňuje anály, genealogie, mapy, náboženské knihy. Neobyčajne bohatá básnická tvorba bola zachytená latinkou po dobytí Španielmi. V. t. aztécké staroveké náboženstvo, Mezoamerika.

·aztécké staroveké náboženstvo, polyteistický kultovný systém s obrazom sveta-univerza opakovane stvoreného (dosud ho patkrát) a riadeného večne zápasiacimi dualistickými princímiy. Rozsiahly panteon symbolizoval prírodné javy a sily a zároveň patrónov času (zahrňoval božstvá plodnosti, vegetacie, nebeských teles, ale i sociálných skupín). Bohovia vystupovali ako stvoritelia, nositelia duchovních hodnôt i mýtický hrdinovia: Tezcatlipoca (Fajčiace zrkadlo), stvoritel prvého sveta, boh tmy, vojny a čiernej mágie; mocné božstvo so solárnimi atributmi, zvlášť uctievaných vojakov a čarodejníkov. Huitzilopochtli (Kolibřík Jihu), kmeňový boh Aztékov, spatý s vojnou a mladými mužmi, predstavoval fázu Tezcatlipoky spojenú s Juhom, vtedy sa Slnkom v zenite, v podobe modrého vtáka. Tlalok (Pán zdrojov vody), božstvo úrodnosti, stvoritel tretieho sveta. Quetzalcóatl (Operený alebo Drahocenný had), stvoriteľ druhého sveta, pán vetra a kukurice, boh Jitřenky, vedenia, kňažstva i symbol urodzenosti; svetlý protipól Tezcatlipokův. Rituálne obete ľudských sŕdc magicky zaisťovaly posilovanie bohov, a tým udržovanie behu vesmíru a života vôbec.
 
späť späť   1  |  2  |   3  |  4  |  5  |  ďalej ďalej
 
Podobné referáty
Latinská Amerika SOŠ 2.9689 711 slov
Latinská Amerika GYM 2.9372 3266 slov
Latinská Amerika GYM 2.9691 1810 slov
Latinská Amerika GYM 2.9894 1996 slov
Latinská Amerika SOŠ 2.9481 2865 slov
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.