·Medzoamerika, historické územie v Strednej Amerike. Zahrňovalo stredné a južné Mexiko, južné (mayské) oblasti v Hondurase a Salvadore. Od 2. tis. p. n. l. tu existovali vyspelé civilizacie s architektúrou, ktorá mala typické stupňovité pyramidy s chrámami, nádvoriami i loptové ihrisko. Obyvatelia poznali hieroglyfické písmo, kalendár, matematické výpočty. Dátovanie: fáza predklasická 2000 p. n. l. – 250 n. l., klasická 250 – 900, poklasická 900 – asi 1500. Víz tiež Aztékovia, Mayovia, Mixtékovia, Olmékovia, Teotihuacán, Toltékovia, Totonakovia, Zapotékovia.

·Nezahualcóyotl [nesavalkojotl], Hladný kojot, * 1402, † 1472, vládca a básnik z Tezcoka (Mexiko); vytvoril alianciu s aztéckým Tenochtitlánem. Autor meditativnej lyriky. Dochovalo sa asi tridsať jeho básni, písaných v jazyku náhuatl, v ktorých sa zaoberal nestálosťou ľudského bytia, myšlenkou nepretržitého pohybu a večnosti krásy.

·mayské výtvarné umenie, najvýznamnejšie a najrozvinutejšie z predkolumbovského výtvarného umenia. Obecne charakteristické statičnosti (mierne uvolnené v neskorsej fázy), lpěním na tradičních výtvarných kánonech, zřetelnou symetrií a pravidelným rozčleněním zobrazovaných námětů. Ťažiskom bola architektúra a sochárstvo s vysokým stupňom abstrakcie a symboličnosti. Zpočiatku opvlyvnéno umenia Olmékov. Najstaršími pamiatkami na území obývanom neskôr Maymi (tzv. predmayské obdobie) sú terakotové plastiky z konca 2. a zač. 1. tis. p. n. l. Od pol. 1. tis. p. n. l. sa vytváralo sídlisko mestského typu, kde v 2. pol. 1. tis. p. n. l. (najm. v období 400 p. n. l. – 150/250 n. l.) vznikalo a vyvíjalo sa monumentálné umenie (architektúra, monumentálné plastiky, reliéfné kamenné stély a pod.). Na prelome letopočtu silné vplyvy z centrálného Mexika. Najvačší rozkvet mayského výtvarného umenia v nížinách Guatemalského El Peténu a okolí (tzv. Stará ríša Mayov; asi 290 – asi 925); vtedy rozsiahlé mesta so stupňovými pyramídami s chrámom na vrchole, stavba palácov a tzv. stadiónov pre obradné hry. Asi po roku 900 stavebná činnosť v dôsledku poklesu populácie ustala. V poklasickom období (od 10. stor.) sa mayské výtvarné umenie rozvíjalo v severných nížinách poloostrova Yucatan, kde prijímalo kultúrne impulzy až z centrálného Mexika. Pre architektúru tej doby bolo typické časté použitie stĺpu (najm. v podobe štylizovaných hadov). Umelecké remeslá zastúpené zlatníctvom, keramikou, rezbami z jadeitu a kostí i výrobou textilu a spracováním peria.

·Teotihuacán [teotyuakan], archeologická lokalita v strednom Mexiku severne od hlavného mesta Cuidad de Méxiko; súčasť svetového kultúrneho dedičstva. Osídlenie už od roku 1 500 p. n. l., najväčší rozvoj 200 – 600 n. l.; Teotihuacán bol vtedy mocenským hegemonem stredného Mexika a ovplyvňoval značnú časť Strednej Ameriky vrátane mayskej oblasti (víz tiež Kaminaljuyú). Mesto malo až 200 000 obyvateľov. Po roku 600 bol Teotihuacán ohrozovaný útokmi zo severu, zničený požiarom v 8. stol. – Centrálná severojužná os, tzv. Cesta mŕtvých, spojuje pyramídy Slnlo (výška 64 m) a Mesiace. Rozsiahle chrámy (chrám boha Quetzalcóatla) a paláce, obydlia kňažské elity. Rozvinuté umenie polychromnej maľby s písomnými znakmi na stenách stavieb i na keramických nádobách.



GUATEMALA

·ROZLOHA:108 889 km
·POLOHA: 13°45´- 17°49´s. z. š.
               88°12´- 92°14´z. z. d.
·POČET OBYVATEĽOV: 10 621 000
·HLAVNÉ MESTO: Guatemala City, s počtom obyvateľov 1 675 589
·ÚRADNÝ JAZYK: španielčina ale hovorí sa aj indiánskym nárečím
·MENA: Quetzal; 1 quetzal= 100 centavov
·DOVOZ: výrobky z ropy, autá, strojárenské výrobky, železo a oceľ
·VÝVOZ: káva, bavlna, cukor, banány
·ŠTÁTNE ZRIADENIE: republika

·pohorie Sierra Madre pokračuje ďalej z Mexika aj cez Guatemalu. Najvyšším vrcholkom je vyhasnutá sopka Tajamulco- 4210 m. Na severe sa nachádzajú rozsiahle nížiny s priemernými teplotami okolo 25°C a s výdatnými dažďami. Viac sucho je v Guatemala City a v horách, kde vovýške 1500m je 130 cm zrážok a teploty okolo 17- 21°C.

·Viac ako 50% pracovne schopného obyvateľstva pracuje v poľnohospodárstve. Vo vyšších polohách sa pestuje káva . K nej ako hlavnej plodine prinášajúcej ekonomický efekt sa pripájajú bavlna a cukrová trstina.

·v zemi sú menšie náleziská olova, medi, zinku, antimonu a wolframu. Energetické potreby spolovice pokrývajú hydroelektrárne. Rozvoj priemyslu je úzko spojený s poľnohospodárstvom a lesníctvom t.j. výroba cukru a nábytku. Doležitými odvetviami sa stali taxtilný a odevný priemysel a cestovný ruch.

·Guatemala [gvatemala],. – Územie Guatemaly v 1. tis. n. l. strediskom mayskej ríše. V roku 1523 Guatemalu dobyli Španieli, 1560 – 1821 súčasť generálneho kapitanátu Guatemaly. 1821 vyhlásená nezávislosť, 1822 – 23 okupována Mexikom, 1823 – 39 člen federácie Spojených stredoamerických provincií. Od roku 1839 samostatná republika; nestabilné vnútorné pomery, časté povstania, striedanie civilných a vojenských vlád. Od roku 1963 guerilla. 1986 obnovený civilný režim, ale s pretrvávajúcim vplyvom armády. Hlavou štátu je prezident, volený obyvateľstvom na 4 roky. Zákonodárným orgánom je jednokomorový Národný kongres (100 členov). Posledné parlamentné voľby sa konali 12. 11. 1995 – 7. 1. 1996. Prezident Alvaro Arzú Irigoyen.