MEXIKO

·ROZLOHA: 1 972 547 km2
·POLOHA: 14° 33´- 32° 43´s. z. š.
               86° 46´- 117° 08´z. z. d.
·POČET OBYVATEĽOV: 87 987 051
·HLAVNÉ MESTO: Ciudad de Mexico- Mexico City s počtom obyvateľov 9 191 295
·JAZYK: španielčina
·MENA: Peso; 1 peso= 100 centavov
·ŠTÁTNE ZRIADENIE: federálna republika
·DOVOZ: strojárenské výrobky, obilie, práškové mlieko, súčiastky na autá a nákladné autá
·VÝVOZ: ropa, bavlna, strojárenské výrobky, cukor, rajčiny, garnáty, káva

·vysoko položená náhorná plošina zaberá takmer 2/3 povrchu, po oboch stranách je lemovaná pobrežnými nížinami. 2 pásma hor- Sierra Nevada na západe a Skalisté vrchy na východe prechádzajú zo Spojených štátov. V Mexiku sa volajú Sierra Madre Occidental a Sierra Madre Oriental. Obe dosahujú výšku nad 3 000 m ale niektoré vrcholky presahujú až 5 000 m. Kotliny, riečne údolia a štíty hor členia náhornú plošinu na radu menších oblastí. Bežné sú zemetrasenia a sopečná činnosť- vrátane Popocatepetlu. Väčšinu pobrežných nížin tvoria bažiny, najmä v južnej časti. Na západnom pobreží je hornatý Kalifornský polostrov.

·v Mexiku sa vyskytujú takmer všetky typy podnebia. V Acapulcu je priemerná teplota v januári 26°C a v júli 29°C s minimálnym množstvom zrážok. Hlavné mesto má 12°C- 18°C a 75 cm ročných zrážok.

·Iba 13% povrchu je možné využívať na poľnohospodárske účely a 39% na pastviny, ostatné zeme sú nevyhovujúce, príliš suché a chudobné na ornú pôdu. Po výstavbe zavlažovacieho systému sa zmenšili problémy s vodou. Rieky Rio Grande a Colorado sú doležité na severe krajiny - pestovanie ovocia, zeleniny a bavlny. Niektoré náhorné plošiny sa hodia na pestovanie najnutnejších plodín – kukurice, pšenice, čiroku a sóje. V nížinách pozdĺž Mexického zálivu sa pestuje cukrová trstina a ovocie. Z kaktusov a ďalších rastlín sa vyrábajú nápoje – tequilla... Hovädzí dobytok sa pestuje na rančoch na severe.

·Mexiko je bohaté na nerastné suroviny a má vlastné bohaté zdroje energie. Má zásoby striebra, fluoritu, sádrovca, železnej rudy, zinku a medi.

·v poslednej dobe sa začal perspektívne vyvíjať priemysel- úspešné sú výrobky z ocele, poľnohospodárske výrobky a petrochemické. V severnej časti je spracovanie ocele a textilný priemysel. ½ priemyselnej výroby je sústredená do oblasti hlavného mesta. Rýchlo sa vyvíja priemysel spojený s turistikou- ročne navštívi krajinu cca 5 mil. návštevníkov, najma z USA a Kanady. Obľúbené sú aztécke pamiatky oblasti Ciudad de Mexico, ale aj pobrežné oblasti- najmä Acapulco. Na Yucatán prichádzajú turisti pozrieť si zbytky mayskej kultúry a kvoli tropickému podnebiu a vegetácii.

·železničné siete sú nenahraditeľné na prepravu tovaru i osôb a spájajú nielen mestá, ale zaisťujú i medzinárodné spojenie s USA a Guatemalou. Pobrežná doprava je doležitá pre vnútorné obchodovanie a spojenie s Kaliforniou a pobrežím USA okolo Mexického zálivu.

·Mexiko je jedným z najvačších miest na svete a bolo vystavané na pozostatkoch Tenochtitlánu- pôvodného hlavného mesta Aztékov. Druhé najvačšie mesto je Guadalajara.

·Mexický záliv, španielsky Golfo de Mexiko, anglicky Gulf of Mexico – vnútrokontinentálne more Atlantického oceánu medzi južným pobrežím Severnej Ameriky, východným pobrežím Mexika a Kubou; plocha asi 1,5 mil. km2, maximálna hĺbka 5 200 m, slanosť 33 – 37 ‰. Teplota vody v lete až 30 °C, v zime 20 – 26 °C. Pobrežie nížinné, často bažinaté, s lagúnami. Do Mexického zálivu ústia rieky Mississippi a Grande. Na šelfe ťažba ropy a zemného plynu.

·Mexiko, Spojené štáty mexické, španielsky Estados Unidos Mexicanos). – V predkolumbovskej dobe indiánske kultúry Olmékov, Toltékov, Zapotékov, Mayov a Aztékov. V roku 1519 H. Cortés založil Vera Cruz, 1521 dobyl Tenochtitlán. Od 1535 súčasťou vicekráľovstva Nové Španielsko. 6. 11. 1813 vyhlásená nezávislosť. V roku 1822 vyhlásené mexické cisárstvo, 1823 republika. Za americko-mexickej vojny malo územné straty. 1858 – 67 občianska vojna, počas ktorej bolo vyhlásené s francúzskou podporou cisárstvo (cisár Maxmilian Ferdinand Jozef Habsburský). V 1867 B. Juarez obnovil republiku, 1877 – 80 a 1884 – 1911 diktatura P. Diaza, 1911 obnovené liberálne republikánske zriadenie. 1983 člen contadorské skupiny. – Mexiko je federatívna republika v čele s prezidentom. Zákonodárným orgánom je dvojkomorový Kongres, zložený z Poslaneckej snemovny (500 členov, funkčné obdobie 3 roky) a Senátu (128 členov, funkčné obdobie 6 rokov).

·Mexico [mechiko], Mexico City – hlavné mesto Mexika, vo federálnom distrikte, vo vysokohorskej kotline (2 200 m n. m.); 9,8 mil. obyv. (1990). Politické, finančné, obchodné, priemyslové a kulturné stredisko krajiny. Vytvára 1/3 priemyslovej produkcie a 40 % vnútorného obchodu Mexika. Priemysel strojárenský, stavebných hmôt (výroba cementu), elektrotechnický, potravinársky, spotrebný, textilný, elektronický, energetiký, chemický (plastické hmoty), kožuspracujúci, papierenský. Významná dopravná križovatka; medzinárodné letisko, metro. Jedna z najvačších mestských a najrýchlejšie rastúcich aglomerácií sveta. Významné architektonické (najmä barokové katedrály, iné sakrálné a svetské stavby) a archeologické pamiatky. Stredisko školstva a vedy, niekoľko univerzít (najstaršia 1551). Miesto konania olympijských hier 1968. Značné problémy s kvalitou ovzdušia. Časté zemetrasenia (1985). – Pôvodne pevnosť Tenochtitlán založena Aztékmi asi v rokoch 1321 – 25. Stredoveké veľkomesto, po zničení Španielmi v roku 1521 založené mesto Mexiko ako hlavné stredisko tzv. Nového Španielska, od 1821 hlavné mesto nezávislého Mexika.