Žitný Ostrov

Niekoľko sto kilometrov dlhé ramená Malého Dunaja a Dunaja vytvárajú najväčší ostrov na Dunaji nazývaný Žitný Ostrov. Nachádza sa na juhozápade Slovenska a so svojím miernym až mierne teplým podnebím je najúrodnejšia nížina Slovenska.
Povrch Žitného Ostrova mierne klesá od Bratislavy smerom ku Komárnu. Nie sú tu väčšie rozdiely v nadmorských výškach. Bratislava leží 134 m n. m., Komárno 108 m n. m. a Dunajská Streda 118-119 m n. m. Tento malý sklon vznikol postupným ukladaním malých nánosov štrku, piesku a povodňových kalov. Nepatrný spád spôsobuje, že voda má sťažený odtok.

Na Žitnom Ostrove sa vyskytujú rôzne druhy pôd. Na západe v oblasti Podunajských Biskupíc, smerom na Šamorín a na východ od Dunajskej Stredy, kde je podzemná voda dostatočne hlboko, sú černozeme. Na obvode černozemí sú hnedozeme. Lužné pôdy sa vyskytujú vo východnej polovici Žitného Ostrova v priestore Dunajská Streda, Gabčíkovo, Čalovo, Okoč a Komárno. Rašelinová pôda vypĺňa mŕtve ramená Dunaja v okolí Dunajskej Stredy a Čalova. Slaniská a slance sa vyskytujú medzi Komárnom a Čalovom, pri Dunajskej Strede. Nivné pôdy vznikli na územiach kde sa rieky rozlievali do značnej šírky a to pozdĺž Dunaja a Malého Dunaja.

Hoci Žitný Ostrov má najmenší počet zrážok na celom území Slovenska (590 mm ročne), jeho najväčším bohatstvom je voda. Pod povrchom sa nachádza asi 10 miliárd m³ kvalitnej pitnej vody, ktorá je znova a znova doplňovaná vodou presakujúcou z riek. Keďže Dunaj a jeho ramená neustále menili svoj smer vznikli riečne uloženiny v podobe tzv. aluviálnych nív. Ich materiál sa skladá zo štrkov, pieskov a hlín. Množstvo podzemnej vody závisí od rozsahu, mocnosti a priepustnosti týchto sedimentov. Uloženiny Dunaja na Žitnom Ostrove juhovýchodne od Bratislavy dosahujú mocnosť 10-15 metrov, pri Čilistove vyše 150 m, medzi Čilistovom, Dunajskou Stredou a Gabčíkovom 200 m a vo východnej časti Žitného Ostrova len niekoľko metrov. Toto nerovnomerné rozloženie spôsobuje, že nie sú rovnaké podmienky pre výskyt podzemnej vody. Podzemná voda je väčšinou 200 – 700 metrov pod povrchom, ale v blízkosti Dunaja a Malého Dunaja iba v hĺbke 100 – 150 metrov.

Na Žitnom Ostrove je málokedy bezvetrie. Väčšinu roka veje západný až severozápadný vietor. Najsilnejšie vetry sú v marci a najslabšie v decembri. Mrazy začínajú v polovici októbra, ale ozajstná zima trvá len asi 40 dní. Časté sú zimy bez snehu a snehová pokrývka zriedkavo pretrváva po celý čas. Počet letných dní je okolo 100. Najteplejší mesiac je júl s priemernou teplotou 20ºC. Slnko svieti 2000 – 2500 hodín ročne, pričom táto hodnota je najväčšia v auguste a najmenšia v decembri. Počet dní so zrážkami je najväčší v zime, ale najviac zrážok spadne v lete, o niečo menej na jar. Priemerná ročná teplota je 9,3ºC. Najvyššia teplota 37ºC bola nameraná 16. júla 1928. Najnižšia teplota -33,1ºC bola nameraná 11. februára 1929.

Keďže územie Žitného Ostrova je veľmi úrodné najväčšie plochy boli premenené na polia a zachovalo sa len veľmi málo lesov a lúk. Popri Dunaji sa vyskytujú lužné lesy, v ktorých rastie napr. topoľ biely, topoľ čierny, brest väz, rôzne druhy vŕby, jelša lepkavá. V krovinnom a bylinnom poschodí môžeme nájsť žihľavu dvojdomú, lipkavca obyčajného, ostružinu ožinu, svíba krvavého a bazu čiernu. Len v týchto lesoch sa vyskytuje liana vinič lesný a hloh čierny. Taktiež tu môžeme nájsť panónske dubové sucholesy s dubom letným, javorom poľným, brestom, drieňom a inými druhmi v bylinnom poschodí, ako napr. kamienka modropurpurová, konvalinka dubová. Ramená Dunaja a kanály, ktoré popretkávajú Žitný Ostrov majú veľmi bohatú vegetáciu. Spomedzi chránených druhov rastlín sa tu vyskytuje lekno biele, leknovec štítnatý a ďalšie.

Fauna Žitného Ostrova je veľmi rôznorodá. Najvýznamnejšou nízkou zverou sú zajace, bažanty a jarabice. Spomedzi vysokej zveri sa tu najviac vyskytujú srnce, jelene tzv. dunajské a diviaky. Vládnucim prvkom živočíšstva je však vodné vtáctvo. Sú tu rôzne druhy kačíc, labutí (najmä labuť spevavá), čajok, kormoránov a dropov atď. Vody Dunaja a jeho ramien obýva veľký počet rýb napr. zubáč obyčajný, zubáč volžský, hrča obyčajná, karas obyčajný, blatniak, slnečnica a ešte mnohé ďalšie.

Prírodné prostredie Žitného Ostrova sa silne degradovalo kvôli intenzívnej poľnohospodárskej výrobe, silných vetrov a vodnej erózii. Na severe k znehodnocovaniu prispieva aj priemyselná výroba.
Celé pobrežie Dunaja spolu so svojimi lesmi je chránená krajinná oblasť. Na Žitnom Ostrove sú aj prírodné rezervácie. A to Čenkovská lesostep a Zlatná na Ostrove. Rezervácii Zlatná na Ostrove sídli náš najväčší vták drop a meria okolo 10 000 ha. Čenkovská lesostep je jediným výskytom chvojníka dvojklasého.
Na žitnom Ostrove sa pestujú teplomilné plodiny ako napr. kukurica, pšenica, cukrová repa, slnečnica, repka olejka, rôzne druhy ovocia a zeleniny.
Spomedzi priemyslu je tu zastúpený hlavne potravinársky, strojársky, chemický. Dunajská Streda – cukrovar Eastern Sugar, mäsokombinát Taurus. Komárno – výroba riečnych lodí, výroba obuvi, Kolárovo – výroba motocyklov.

Žitný Ostrov je kvôli dobrým poľnohospodárskym a klimatickým podmienkam husto osídlený.
Najvýznamnejšie rekreačné strediská sú Dunajská Streda, Veľký Meder, kde sú kúpaliská navštevované aj zahraničnými turistami a v poslednom čase sa na rekreáciu využíva aj pobrežie Dunaja pri Bodíkoch, Dobrohošti a Vojke. Tieto časti sú hlavne navštevované Bratislavčanmi.
Medzi historické pamiatky Žitného Ostrova patrí Žltý Kaštieľ v Dunajskej Strede, ktorý je postavený v barokovom štýle a pochádza z 18. storočia. V Žltom Kaštieli sa nachádza Žitnoostrovské Múzeum. Vermesova Villa, kde je Slovenská Národná Galéria a všetky kostoly, ktoré sa na tomto území nachádzajú.

Tento región má veľmi dlhé dejiny, pretože už v dobe bronzovej bol dávno obývaný. Toto dokazujú aj vykopávky z rokov 1300 p. n. l. Od tohto obdobia sa tu postupne usadzovali nové kmene a národy. Veľký vplyv na tu žijúcich ľudí mala kultúra Etruskov a Keltov, ale predsa najväčšiu sugesciu tu mala Rímska ríša. V 5. – 9. storočí na naše územie prišli kmene Germánov, Hunov, Avarov a Maďarov, ktorý po rozpade Veľkomoravskej ríše postupne osídlili celé územie Žitného Ostrova. Po utvorení Uhorska sa Žitný Ostrov stal jeho súčasťou. Neskôr súčasťou Habsburskej monarchie, potom Rakúsko - Uhorska, od roku 1918 patril do Česko-slovenskej republiky a od 1. januára 1993 je súčasťou Slovenskej republiky.