Banskobystrický kraj s rozlohou 9 455 km2 je najväčším samosprávnym krajom na Slovensku. Počtom obyvateľov sa zaraďuje na 5. miesto. Hustota osídlenia je najnižšia zo všetkých krajov v republike. Na juhu hraničí s Maďarskou republikou.

Obyvateľstvo

V Banskobystrickom kraji žilo k 31.12.2003 658 953 obyvateľov, z toho 341 213 žien a 317 740 mužov. Administratívne je Banskobystrický kraj členený na 13 okresov. Na území kraja sa nachádza 516 obcí, z toho 24 miest. V sídelnej štruktúre kraja sú zastúpené všetky typy sídelných formácií od miest strednej veľkosti, cez malé mestá, vidiecke obce, až po rozptýlené laznícke osídlenia. Prevažujú malé obce s počtom do 500 obyvateľov. Priemerná hustota obyvateľstva je 70 obyvateľov/km 2, ktorá je v rámci jednotlivých okresov silne diferencovaná. Osídlenie Banskobystrického kraja je charakteristické vidieckym typom.

Z hľadiska národnostného zloženia obyvateľstva prevládajú obyvatelia slovenskej národnosti (84%), na juhu je početne zastúpená maďarská národnosť (13%) a zvyšok tvoria obyvatelia rómskeho pôvodu a iní. Najväčším mesto banskobystrického kraja je Banská Bystrica.

Banská Bystrica - história

Hovorí sa: „za živa v Bystrici, po smrti v nebi...“ Najstaršie písomné zmienky o Banskej Bystrici pochádzajú z 13. storočia, keď v jej okolí začali ťažiť vzácne rudy, najmä striebornú a medenú. Z pôvodne slovenskej osady Bystrice zásluhou niekoľkých rodín saských kolonistov stúpol význam osady natoľko, že ju kráľ Belo IV. v roku 1255 povýšil na mesto. Banská Bystrica získala po Banskej Štiavnici ako druhé banské mesto mestské výsady na území dnešného Slovenska. Mesto prešlo viacerými etapami vývoja. V roku 1495 bola podpísaná základná zmluva o vzniku Thurzovsko - fuggerovskej banskej podnikateľskej spoločnosti. Tento Banskobystrický mediarsky podnik svojim obrovským komplexom spracovateľských závodov, dobre premyslenou organizáciou výroby, hustou sieťou skladov a podvojným účtovníctvom, patril k najväčším a najmodernejším ranno - kapitalistickým podnikom v európskom baníctve a hutníctve. Pôvodné historické jadro Banskej Bystrice, obkolesené sčasti zachovanými hradbami s troma baštami, tvorí dnes mestskú pamiatkovú rezerváciu. Z jej 263 objektov návštevníkov určite upúta hradný areál z 13.-15. storočia. Jeho súčasťou je farský Kostol Nanebovzatia Panny Márie so vzácnym oltárom z dielne Majstra Pavla z Levoče, Kostol Sv. Kríža a Matejov dom. Do hradu sa pôvodne vchádzalo po padacom moste cez Barbakan. Na jeseň tu ponúkajú svoje výrobky ľudoví remeselníci v rámci tradičného Radvanského jarmoku. Malebné Námestie Slovenského národného povstania obkolesené renesančnými budovami je živým centrom mesta. V starobylom Thurzovom dome sídli Stredoslovenské múzeum. Pozoruhodná vyhliadková „šikmá veža“ z roku 1552, ktorá sa od osi vychyľuje o 40 cm, sa v letných mesiacoch prizerá kultúrnym predstaveniam, medzi ktorými dominuje medzinárodný folklórny festival Eurofolklór, medzinárodný dixielandový festival, či pouličné predstavenia medzinárodného bábkarského festivalu Bábkarská Bystrica. Mesto s okolím sa počas druhej svetovej vojny stalo centrom Slovenského národného povstania. Na pamiatku týchto udalostí vzniklo architektonicky ojedinelé dielo, ktoré je jedným z najkrajších pamätníkov 20. storočia v stredoeurópskom priestore. V dvoch asymetrických betónových hemisférach je inštalovaná ojedinelá expozícia protifašistického odboja na Slovensku s originálnymi exponátmi na ktorú v areáli nadväzuje skanzen bojovej techniky z rokov 1939-1945. Banská Bystrica bola vždy centrom vyššieho školstva. Začiatkom 18. storočia bol rektorom školy Matej Bel. V súčasnosti jeho meno nosí Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici s ekonomickou, pedagogickou fakultou a fakultou humanitných a prírodných vied. Novú umeleckú generáciu vychováva Akadémia umení. Milovníci umenia nájdu inšpiráciu v Štátnej galérii a v Štátnej opere. Priaznivcov súčasného tanca osloví úspešná avantgardná tvorba profesionálneho Štúdia tanca a ríšu detskej fantázie povzbudia inscenácie Bábkového divadla na Rázcestí. Banská Bystrica s krásnym prírodným prostredím a možnosťami cestovného ruchu očarí každého návštevníka svojou pestrosťou a pohostinnosťou.

I. Poloha

Banská Bystrica leží v malebnom údolí rieky Hron, obklopenom Nízkymi Tatrami, Veľkou Fatrou a Kremnickými vrchmi. Banská Bystrica je dôležitým turistickým centrom ponúkajúcim nepreberné množstvo možností letnej i zimnej rekreácie. /príloha č.1/

Prvé záznamy pochádzajú z 13.storočia, keď v roku 1255 uhorský kráľ Belo IV. povýšil osadu na mesto a udelil Banskej Bystrici rozsiahle privilégiá. Mesto sa tak stalo jedným z popredných banských miest na Slovensku. V 15. a 16.storočí bola ťažba hlavným zdrojom bohatstva občanov mesta. Ťažilo sa najmä striebro, meď a železné rudy.

Od roku 1989 Banská Bystrica absolvovala mnohé významné premeny. Bolo zrenovovaných mnoho historických budov a tiež hlavné námestie - Námestie SNP - získalo svoje starodávne čaro.

Banská Bystrica s počtom takmer 100 000 obyvateľov je dôležitým kultúrnym a administratívnym centrom stredného Slovenska. Banská Bystrica je sídlom Kancelárie prezidenta SR, krajských a okresných orgánov štátnej správy, Úradu priemyselného vlastníctva SR, pracoviska Najvyššieho kontrolného úradu SR a generálneho riaditeľstva Slovenskej pošty. Je takisto sídlom Univerzity Mateja Bela, Akadémie umení a viacerých stredných a základných škôl. Zdravotníctvu dominuje jedna z najväčších a najmodernejších nemocníc na Slovensku - Nemocnica F. D. Roosevelta.

Návštevníkov Banskej Bystrice zaujme aj čulý kultúrny a spoločenský život. Do operného hľadiska pozýva domácich i hostí Štátna opera, deti i dospelých poteší profesionálne bábkové Divadlo na rázcestí. V meste sú tri moderné kiná, Park kultúry a oddychu i Dom kultúry ponúkajú pestrú paletu podujatí. Tradičné sú najmä folklórne vystúpenia a festivaly, ale aj zborový spev, vážna hudba, stále expozície i výstavy viacerých múzeí a galérií.

Banská Bystrica je významným slovenským centrom športu a turistiky. V lete láka rozsiahle a dobre vybavené plážové kúpalisko na Štiavničkách, v zime sú k dispozícii v celom okolí mesta lyžiarske vleky, lyžiarske bežecké dráhy, lyžiarske mostíky a zimný štadión. Turistika má zelenú po celý rok, okolie ponúka nepreberné množstvo lákavých príležitostí.

Mesto Banská Bystrica navštívilo v modernej histórii niekoľko významných hostí. Medzi najvýznamnejšími treba spomenúť najmä návštevu Jeho kráľovskej výsosti princa Waleského, ktorý súkromne navštívil mesto Banská Bystrica dňa 1.11.2000.

V Banskej Bystrici žilo a pôsobilo mnoho významných osobností. Narodil sa tu pedagóg a skladateľ Ján Francisci, maliar Karol Ľudovít Libay, spisovateľ Gustáv Zechenter Laskomerský, spisovateľ Pavol Kuzmány, hudobný skladateľ Viliam Figuš-Bystrý a i. Pôsobil tu polyhistor – veľká ozdoba Uhorska Matej Bel, prvý predseda Matice slovenskej Štefan Moyzes, spisovateľ a národovec Karol Kuzmány, pedagóg Martin Čulen, básnik Ján Botto, hudobný skladateľ Ján Levoslav Bella, historik Emil Jurkovich, spisovatelia Terézia Vansová, Jozef Gregor Tajovský a i.