II. Prírodné predpoklady rozvoja CR

Reliéf

Banská Bystrica s rozlohou 407 hektárov leží na oboch brehoch rieky Hron v nadmorskej výške 342 - 362 metrov, zo severnej strany ju ohraničuje Veľká Fatra, Starohorské vrchy a Nízke Tatry, zo západnej strany Kremnické vrchy a z južnej strany Zvolenská kotlina. Na juhovýchode sú to Veporské vrchy a Poľana. Na východnú časť okresu nadväzuje Horehronské podolie. Do okresu zasahuje okrem Národného parku Nízke Tatry aj Národný park Veľká Fatra masívom Krížnej a CHKO Poľana Hrochoťskou dolinou s mnohými zaujímavosťami. Mesto má mierne kontinentálne podnebie s ročným teplotným priemerom 8 stupňov Celzia a priemerom zrážok 853 mm.

Banská Bystrica leží na dôležitej križovatke pohronskej cesty s trasami na sever: do Turca a Liptova.

K prírodným atraktivitám patrí Harmanecká jaskyňa, najbohatší európsky výskyt tisa obyčajného vo Veľkej Fatre a Starohorských vrchoch, Badínsky prales a mnoho kultúrnych pamiatok, napríklad rezervácia ľudovej architektúry Špania dolina, mestská pamiatková rezervácia Banská Bystrica, Ľupčiansky hrad so 700 ročnou Korvínovou lipou a ďalšie.

Klíma

Rozhodujúcou mierou ovplyvňuje rozvoj poľnohospodárskej výroby a významne vplýva na vodné hospodárstvo i cestovný ruch.
Počasie má premenlivý charakter s výskytom západného prúdenia, ktoré prináša oceánsky vzduch a východného prúdenia s kontinentálnym vzduchom. Počasie však najviac ovplyňuje nadmorská výška a členitosť reliéfu.

Vodstvo

Cez mesto preteká rieka Hron, ktorá pramení v Nízkych Tatrách pod Kráľovou hoľou vo výške 980 m.n.m. a ústí do Dunaja pod Štúrovom. Je druhou najdlhšou riekou Slovenska s plochou povodia 5454 km2.

Rastlinstvo a živočíšstvo

Lesy sú významným národným bohatstvom a predstavuje základný krajinotvorný a ekostabilizačný prvok.

Prírodné zdroje

Z nerudných surovín sú významné ložiská mastenca, kaolínu, čadiča, perlitu, andezitové a bazaltové tufy v južnej časti kraja. Nachádzajú sa tu tiež ložiská magnezitu, vápenca a dolomitu. Rozloha a významný produkčný potenciál lesov zabezpečuje dostatok drevnej hmoty pre jej priemyselné spracovanie. Prírodné danosti regiónu (lesy, vodné toky a nádrže) sú vhodnými podmienkami pre chov poľovnej zveri a rýb, čo vytvára výborné podmienky pre rozvoj poľovníctva a rybárstva a následný rozvoj cestovného ruchu.

Prírodné prostredie

Z hľadiska kvalít krajinného a prírodného prostredia patrí k najvýznamnejším regiónom Slovenska a je oblasťou s najväčšou výmerou chránených území na Slovensku. Z celkovej rozlohy kraja tvoria chránené územia 34,82%. Geograficky do kraja patria Národné parky Nízke Tatry, Veľká Fatra, Slovenský raj a Muránska planina, chránené krajinné oblasti Poľana, Štiavnické vrchy, Ponitrie, Cerová vrchovina, prírodné rezervácie, prírodné pamiatky, jaskyne a priepasti.

Na území kraja sa rozprestierajú chránené vodohospodárske oblasti: Veľká Fatra, Nízke Tatry (západná a východná časť), Horné povodie Ipľa, Rimavice a Slatiny a Muránska planina. Množstvo prírodných minerálnych prameňov, geotermálnych vôd majú nadregionálny význam.

Ekonomická štruktúra

Región má priemyselno–poľnohospodársky charakter. Ekonomický potenciál regiónu má osobité regionálne špecifiká. Nachádza sa tu rozdielna ekonomická základňa územia ako aj rozdielna infraštruktúrna vybavenosť. Odvetvovú štruktúru priemyslu tvorí strojársky, hutnícky, drevospracujúci, odevný, textilný, chemický, farmaceutický, potravinársky priemysel, priemysel celulózy a papiera, výroba stavebných hmôt, elektrotechnický, sklársky priemysel a ťažba nerastných surovín.
Z pohľadu priemyselnej výroby môžeme rozdeliť región na priemyselne rozvinutejší sever a na poľnohospodársky juh s rozvinutým potravinárskym priemyslom. Perspektívne rozvíjajúcim odvetvím je cestovný ruch.

Región je významný svojimi kultúrno – historickými hodnotami ako je mesto Banská Štiavnica a okolie, ktorá je zapísaná na Listine svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO.

Doprava

Mesto Banská Bystrica sa nachádza v centre Slovenska na hlavných cestných a železničných trasách zo západu na východ a zo severu na juh.
Severo - južné cestné spojenie: začína v Chyžnom - hranica s Poľskou republikou, pokračuje cez Dolný Kubín, Ružomberok, Banskú Bystricu, Zvolen, Šahy - hranica s Maďarskou republikou. V smere západ - východ: je najdôležitejšou cestnou trasou cesta z Bratislavy cez Nitru, Zvolen ,Banskú Bystricu, Poprad a Košice.
Železničné spojenie umožňuje železničná trať - Zvolen- Margecany a Banská Bystrica - Vrútky s napojením na hlavné elektrifikované železničné trate Slovenska.
V blízkosti Banskej Bystrice ( 12 km) sa nachádza Letisko Sliač s parametrami medzinárodného letiska, z ktorého sa zatiaľ pravidelne lieta len do Prahy.


Mesto je strediskom turistiky, v prímestskej časti sa odporúčajú tieto jednohodinové vychádzky:

Z Medeného hámra do doliny Laskomer, z Fončordy do Areálu zdravia. Malachovskou dolinou do Ortút k pamätníku sov. letcov pod Dolnou skalou. Po žltej značke do lesoparku na Urpín 511m (pekné pohľady na mesto) a na Vartovku 569m (kde je pozorovacia veža, tzv. "vartovka" z čias tureckých nájazdov, dnes je v objekte po úpravách Krajská ľudová hvezdáreň). Podryba, Šalková - príjemná prechádzka po hrádzi Hrona (viditeľné sú ešte piliere z tesaných kameňov, ktoré slúžili ako nosníky drevených mostín hrádze, tzv. "hrable", na zadržanie plaveného dreva z horehronských lesov). Do miestnej časti Jakub, kde je náučný chodník (lesostep).

Banská Bystrica je východiskom značkovaných trás do blízkych horstiev: Kremnických vrchov, Starohorských vrchov, Veľkej Fatry, Nízkych Tatier, Veporských vrchov a Poľany.

Kremnické vrchy

Jadro územia patrí k najatraktívnejším horským celkom na Slovensku, ku Kremnickým a Starohorským vrchom, ku ktorým sa pripájajú na severovýchode Veľká Fatra a z juhu Štiavnické vrchy. Sídelnými jadrami sú bývalé slávne banské mestá Banská Bystrica a Kremnica, v súčasnosti sa k nim pripojili nové administratívne a priemyselné sídla Zvolen a Žiar nad Hronom. Územie sa člení na šesť okresov: Banská Bystrica, Zvolen, Turčianske Teplice, Žiar nad Hronom, Banská Štiavnica a Prievidza. Potenciál krajiny poskytuje široké možnosti rekreačným aktivitám, vhodné najmä pre cykloturistiku, pešiu turistiku, klasické a alpské lyžovanie, poľovníctvo a poznávanie kultúrno-historických pamiatok. Územie je špeciálne vhodné pre kúpeľníctvo.

Charakter prírodného prostredia. V priestore sú zastúpené všetky geologické pásma. Kremnické vrchy a Štiavnické vrchy sú budované sopečnými horninami. Osobitné zloženie majú dná kotlín, ktoré budovali zväčša neogénne sedimenty so zvyškami hornín, ktoré pochádzajú z priľahlých pohorí. Najvyšší vrch Kremnických vrchov - Flochová 1316 m n. m. Dná kotlín sú príkladom antropogénnej, poľnohospodárskej, priemyselnej či urbanizovanej krajiny. Aj súčasné lesné porasty sú výsledkom odlesňovania a znovuzalesňovania územia človekom. Prevládajú tu zmiešané lesy s porastami smrečín, bučín, v okolí Harmaneckej jaskyne sú významné porasty vzácneho tisu. Občasný je výskyt borovice a jedle. K prírodným zaujímavostiam územia patrí napríklad Badínsky prales (v r. 2000 ho navštívil aj waleský princ Charles), tiesňava Farebného potoka pri Tajove, Harmanecká jaskyňa, či Szabóova skala pri Hliníku nad Hronom.

Národný park Veľká Fatra

Veľká Fatra patrí medzi najrozsiahlejšie a najtypickejšie jadrové pohoria Slovenska, kde sa zachovalo mnohotvárne a málo narušené prírodné prostredie. Žulové jadro vystupuje na povrch len v oblasti Smrekovice a Ľubochnianskej doliny. Ostatnú časť územia budujú najmä usadené horniny druhohôr.

Reliéf Veľkej Fatry je značne členitý pri veľkom výškovom rozpätí. Tento výškový gradient ju radí medzi vysoké hornatiny Slovenska. Vysoký hlavný hrebeň s rázsochami, v južnej časti mäkko modelovaný, predstavuje hôľny vysokohorský reliéf. S ním ostro kontrastuje reliéf Bralnej Fatry tvorenej komplexami chočského príkrovu. Tu sú vytvorené krajinársky výrazné krasové javy ako skalné steny, stupne, okná a kaňonovité dolinky. Do tejto časti patria najznámejšie doliny ako Gaderská, Blatnická, Belianska a Bystrická. Medzi najznámejšie jaskyne patria Mažarná, Jelenecká, Horná a Dolná Túfna.

Vďaka členitému reliéfu a pestrému geologickému podkladu sa tu zachovali rastlinné spoločenstvá z rozličných období postglaciálneho vývoja. Medzi vzácne spoločenstvá patria zvyšky reliktných borín na vápencových bralách. Vzácny relikt našej kveteny, pochybok huňatý, má na Tlstej jedinú lokalitu na Slovensku. Pre hôľne spoločenstvá hlavného hrebeňa je charakteristický masový výskyt veternice narcisokvetej.

Na území Veľkej Fatry prevažujú horské druhy živočíchov. Dosiaľ v nej bolo zistených okolo 110 druhov hniezdiacich vtákov a 60 druhov cicavcov. Zo šeliem možno spomenúť medveďa, rysa a vlka. Hniezdi tu orol skalný. Problémy spôsobuje introdukovaný alpský poddruh kamzíka vrchovského, ktorý ohrozuje pôvodnú tatranskú populáciu kamzíka vrchovského na území NP Nízke Tatry a poškodzuje vzácnu skalnú vegetáciu Veľkej Fatry.

Najstaršou rezerváciou v chránenej krajinnej oblasti je Národná prírodná rezervácia Harmanecká tisina (1949), zriadená hlavne na ochranu treťohorného reliktu tisu obyčajného, ktorý dnes dosahuje na území NP Veľká Fatra najmasovejší výskyt v rámci strednej Európy. V súčasnosti je poškodzovaný najmä jeleňou zverou a holorubným spôsobom obnovy lesných porastov, čo zapríčiňuje jeho čiastočný ústup.

Národný park Nízke Tatry

Národný park Nízke Tatry je rozlohou najväčší národný park Slovenska. Jeho najvyšším vrcholom je Ďumbier (2043 m n. m. ). Pohorie sa tiahne stredom Slovenska východo-západným smerom v dĺžke takmer 100 km. Sedlom Čertovica je rozdelené na 2 časti: západnú - Ďumbierske Tatry a východnú - Kráľovohoľské Tatry. Masív Kráľovej hole je pramenným miestom troch slovenských riek - Váhu, Hrona a Hnilca.

Z geologického hľadiska je pohorie budované granitmi, kryštalickými bridlicami, ale tiež dolomitmi, vápencami i ďalšími sedimentárnymi horninami.

Na vápencové komplexy sa viažu rozsiahle krasové územia ako Demänovský, Bystriansky a Ďumbiersky kras. Najdlhší jaskynný systém tvoria Demänovské jaskyne (24 km). V území sú sprístupnené 3 jaskyne - Demänovská jaskyňa slobody, Demänovská ľadová jaskyňa a Bystrianska jaskyňa.

Asi 90 % rozlohy územia pripadá na lesný pôdny fond (v ochrannom pásme 50 %). Kvetena je rozmanitá, s prevahou druhov typických pre podmienky chladnej klímy. Horskú flóru reprezentujú druhy ako zvonček maličký, horec Clusiov, plesnivec alpínsky, stokráska Micheliho, poniklec slovenský, metluška krivoľaká, podbelica alpínska a ďalšie.

Rozľahlosť územia a pestrosť podmienok podmieňuje i zloženie fauny. Je to perspektívne územie najmä pre zachovanie veľkých cicavcov, predovšetkým medveďa, rysa a vlka. Zároveň poskytuje priaznivé podmienky pre ďalšie jestvovanie svišťa i vysadeného kamzíka vrchovského tatranského. K ďalším vysokohorským živočíchom patria aj vzácny hrabáč tatranský a hrabáč snežný. Významnými hniezdičmi v území sú napríklad orol skalný, orol krikľavý, včelár obyčajný, hlucháň, tetrov a ďalšie.

Ďalšie turisticky navštevované miesta:

Harmanecká jaskyňa

Nachádza sa v doline Harmanca v južnej časti Veľkej Fatry, severozápadne od Banskej Bystrice. Vytvorená je v strednotriasových vápencoch dávnym paleotokom v dvoch vývojových úrovniach. Dĺžka jaskyne je 2763 m. Známa je bohatým výskytom bieleho mäkkého sintra. Upútajú mohutné pagodovité stalagmity, sintrové vodopády a záclony i sintrové jazierka. V jaskyni sa vyskytuje 9 druhov netopierov.
Dominantný je netopier obyčajný (Myotis myotis) v počte asi 1000 jedincov. Jeho zimná kolónia je jedna z najvýznamnejších na Slovensku. Vstupný priestor zvaný Izbica bol tamojším obyvateľom známy od nepamäti. Do ďalších priestorov sa preniklo v roku 1932. Od roku 1950 je sprístupnených 720 m.

Náučný chodník Jakub

Východisko - prístup: Jakub-mestská časť Banskej Bystrice, asi 300 m od autobusovej zastávky MHD.
Zaujímavosti náučného chodníka: výskyt 14 druhov vstavačovitých rastlín s najväčším druhom - vstavačom purpurovým

Náučný chodník Donovaly - Šachtička

Východisko - prístup: Donovaly - asi 100 m od autobusovej zástavky, náučný chodník je súčasť značeného turistického chodníka.
Zaujímavosti náučného chodníka: panoráma masívu Prašivej, zvyšky Špaňodolinského banského vodovodu vyhotoveného z drevených a kamenných žľabov - významná technická pamiatka v Starohorských vrchoch.
Poznámka: časť náučný chodník (Donovaly - Špania dolina) v zime prístupná na bežkách, v lete na horskom bicykli

Prírodná rezervácia Harmanecký Hlboký jarok (1998 - 50,33 ha - okres B. Bystrica)

Chránené územie leží na juhozápadnom okraji Veľkej Fatry, severozápadne od Dolného Harmanca. Územie reprezentuje zachovalú ukážku karpatských lesov 4. a 5. vegetačného stupňa s jednotlivým až skupinovitým výskytom tisu obyčajného (Taxus baccata). Prevládajú bukové javoriny (52%) a jedľové bučiny (44%), ojedinele je zastúpená vápencová bučina (4%). Z drevín dominuje buk a smrek, s prímesou jedle, javora horského a jaseňa, vtrúsene sú zastúpené brest horský, smrekovec, breza, osika a tis. Táto skutočnosť bola jedným z dôvodov založenia trvalých výskumných plôch VŠLD Zvolen, na ktorých sa od roku 1973 realizujú biometrické a ekologické pozorovania zamerané na túto drevinu. Celkovo tu bolo zaznamenaných cca 1 000 žijúcich exemplárov tisu, jeho početnosť tu bola v minulosti väčšia, avšak v dôsledku poškodzovania jeleňou zverou (lúpanie, obhryz) v nedávnej minulosti, poklesla cca o 1/3. V rokoch 1996 - 1998 tu bola preto realizovaná individuálna ochrana cca 900 jedincov obalením sieťovinou Polynet proti poškodzovaniu jeleňou zverou.

Chránený areál Dekretov porast (1999 - 6,22 ha - okres Banská Bystrica)

Chránený areál predstavuje živý pamätník a spomienku na činnosť priekopníka slovenského lesníctva Jozefa Dekreta – Matejovie (1774 – 1841). V 17. a 18. storočí bola táto oblasť v dôsledku baníctva a hutníctva značne poškodená a práve zásluhou J. Dekreta došlo k obnove devastovaných lesných porastov. Ide o jeden z mála ešte existujúcich ním založených lesných porastov v období 1825 – 1837, počas jeho pôsobenia v oblasti Starých Hôr. Nachádza sa v CHKO Veľká Fatra, v závere Hornojelenskej doliny, na lokalite Kohútová vo výške 790 – 925 m n. m. Podľa typológie porast predstavuje lesný typ nízkobylinnej jedľovej bučiny. Najcennejšie v tomto vekovo aj výstavbou diferencovanom poraste sú staré, mohutné exempláre smrekovcov, smrekov, jedlí a bukov s vekom 160 – 180 rokov. Vzhľadom na vývoj porastu a rozpracovanie obnovy v minulosti, bude potrebné zabezpečiť obhospodarovanie formou výberkového hospodárenia pri zabezpečení ochrany starých jedincov drevín. Z dôvodu významnej genetickej hodnoty jedincov smrekovca je porast uznaný na zber semena pre túto drevinu. Vo vegetačnom bylinnom kryte prevládajú typické bučinové druhy. Súčasťou flóry chráneného územia je aj endemit Veľkej Fatry cyklámen fatranský (Cyclamen fatrense). Na lesnej ceste tvoriacej západnú hranicu chráneného areálu bol pri príležitosti 225. výročia narodenia Jozefa Dekreta – Matejovie umiestnený informačný panel o jeho lesníckej činnosti v oblasti Starých Hôr.

Prírodná rezervácia Pavelcovo (1998 - 28,65 ha - okres B. Bystrica)

Prírodnú rezerváciu tvoria prirodzené lesné porasty s koncentrovaným výskytom tisu obyčajného (Taxus baccata) na južnom okraji Starohorských vrchov v tesnej blízkosti intravilánu Banskej Bystrice, nad štátnou cestou B. Bystrica - Ružomberok. Zo skupín lesných typov je plošne najviac zastúpená lipová bučina, menej typická bučina, lipová javorina a dealpínska bučina. Z drevín dominuje buk a smrek, významnú prímes tvoria borovica lesná, javor horský a smrekovec, vtrúsene sa vyskytujú hrab, jedľa, osika, brest horský a lipa. Aj v tomto chránenom území prebieha od roku 1989 výskum tisu na trvalých výskumných plochách v gescii katedry pestovania lesov Lesníckej fakulty Technickej univerzity vo Zvolene. Tis na ploche prírodnej rezervácie vytvára dve súvislé plochy (2,4 ha a 4,8 ha), kde úplne dominuje v spodnej etáži, na ostatnej ploche vytvára hlúčky alebo sa vyskytuje jednotlivo. Početnosť tisu bola odhadnutá na cca 6 000 žijúcich exemplárov, v blízkom okolí ďalších cca 2 000 (ochranné pásmo prírodnej rezervácie, susedné lesné porasty). V rokoch 1996 - 1998 tu bola realizovaná individuálna ochrana cca 3 600 jedincov obalením sieťovinou Polynet proti poškodzovaniu jeleňou zverou.

Náučný chodník Hrebeňom Veľkej Fatry

Východisko - prístup: autobusová zastávka Turecká, odtiaľ pešo na Líšku, náučný chodník je súčasť značeného turistického chodníka, peší prístup na náučný chodník je namáhavý.

Zaujímavosti náučného chodníka: ukážka rozdielnej modelácie reliéfu na horninách krížňanského príkrovu (hôľny reliéf - Križná, Ploská, Ostredok) a horninách chočského príkrovu (bralný reliéf - Čierny kameň, Suchý vrch), bohatý výskyt veternice narscisokvetej na hlavnom hrebeni Veľkej Fatry medzi Krížnou, Majerovou skalou a Úplazom.

Náučný chodník Boky

Zaujímavosti náučného chodníka: kývavec “Čertova skala“, vzniknutý vyvetraním sopečnej bomby andezitu z komplexu aglomerátov, kamenné moria (balvanité sute), výskyt xerotermných rastlinných a živočíšnych druhov, výskyt teplomilného chráneného rastlinného druhu - kukučky vencovej, ojedinelý v Kremnických vrchoch, porast duba cerového (starý 220 - 240 rokov)

Chránená krajinná oblasť Poľana

Poľana je naše najvyššie sopečné pohorie. Vulkanickou činnosťou sa na jej území vytvorila mohutná sopka s priemerom 20 km, čím sa zaraďuje medzi najväčšie vyhasnuté sopky v Európe.

Stratovulkanická stavba sa prejavuje striedaním odolných andezitových príkrovov a prúdov s vrstvami menej odolných tufov a tufitov. V centrálnej časti územia sa pôsobením eróznych a denudačných procesov zachovala typická kotlovitá prehĺbenina - kaldera. Zvyšky lávových andezitových prúdov, ktoré odolali rozrušovacím procesom, slúžia ako náučné objekty a veľa z nich je vyhlásených za maloplošné chránené územia. Sú to Kalamárka, Melichova skala, Vodopád Bystré. Aglomerátové zvyšky reprezentuje Bátovský balvan, Jánošíkova skala, Veporské skalky.

V území sa vyskytuje jedinečná sieť potokov, ktorá nemá na Slovensku obdobu.

Osobitosťou chránenej krajinnej oblasti je vrcholová smrečina na Zadnej Poľane, ktorá sa nachádza na najjužnejšom okraji pôvodného areálu v Západných Karpatoch na andezitovom podklade.  V území dochádza k prelínaniu teplomilných a horských druhov rastlín a živočíchov.  Z chránených druhov rastlín sa tu vyskytuje soldanelka uhorská, žltohlav európsky, chvostník jedľovitý, kukučka vencová, rosička okrúhlolistá, kosatec sibírsky a mnohé ohrozené druhy z čeľade vstavačovitých.

Z vtáčích druhov môžeme v oblasti pozorovať napríklad orla krikľavého, výra skalného, kuvička vrabčieho, ďatla bielochrbtého, drozda kolohrivého, rozšírený je krkavec, vyskytuje sa tu tiež bocian čierny. Podpoľanie je charakteristické hojným výskytom strakoša kolesára. Stálymi obyvateľmi územia sú medveď, vlk a rys.
Pre výnimočné kvality z hľadiska poľovníctva bola stredná a južná časť chránenej krajinnej oblasti vyhlásená za chránenú poľovnícku oblasť pre chov jelenej zveri.
Od roku 1990 je územie biosférickou rezerváciou UNESCO.

Náučná lokalita Mičinské travertíny

Zaujímavosti náučnej lokality: travertínové útvary so stále živou (recentnou) travertínovou kopou s vrcholovým pramenným jazierkom, s vývermi minerálnych prameňov zemito-železitých kyseliek viazaných na zlomovú líniu vo Zvolenskej kotline