III. Kultúrno - historické predpoklady:

Charakteristickou dominantou a symbolom historického jadra Banskej Bystrice je mestský hrad, s typickou siluetou dvojice cibuľovitých veží. Je to národná kultúrna pamiatka.

Mestský hrad vznikol popri pôvodnej baníckej osade, ktorá predchádzala založeniu mesta. Už v tých časoch tu stál farský kostol Panny Márie, ktorý sa neskôr, koncom
stredoveku stal centrom novej pevnosti. Funkciou mestského hradu bolo chrániť výnosy z ťažby drahých kovov, najmä z medi a striebra, a kráľovskú pokladnicu. Sídlil tu zástupca kráľa a cirkvi, schádzala sa tu mestská rada. Jednotlivé budovy rôznorodej funkcie obohnali spoločným opevnením, ktoré chránilo patriciát pred vonkajšími nepriateľmi i vnútornými nepokojmi, najmä počas baníckych vzbúr.

Areál mestského hradu sa skladá z kostola Panny Márie, tzv. Matejovho domu, tzv. slovenského kostola, radnice, budovy fary a kamenného opevnenia s baštami, vstupnou bránou s barbakanom, ktorým sa do areálu vchádzalo. Najstaršou budovou je neskororománsky farský kostol P. Márie z druhej polovice 13.stor. Pôvodne ho obklopoval cintorín, na ktorom až do minulého storočia stála románska kostnica. Bystrickí mešťania, inšpirovaní vzorom mestského hradu v Kremnici, opevnili v poslednej tretine 15.stor. priestor okolo farského kostola a postavili tu ďalšie budovy patriace samospráve banských miest, mestskej správe a kráľovi: gotický dom kráľa Mateja (nazývaný aj Matejov dom) vznikol v r.1479, mestská radnica okolo r.1500; krátko predtým, 1492, dostavali kostol sv. Kríža, nazývaný aj slovenský kostol, lebo sem chodili prevažne slovenskí obyvatelia, s bohatým vstupným neskorogotickým portálom. Opevnenie tvoril vysoký kamenný múr a kruhové bašty. Najdôležitejšou časťou opevnenia bola vstupná brána s barbakanom, dostavaná v r.1512, do ktorej sa vstupovalo dvoma bránami, pre povozy a pre peších. /Z mestského opevnenia sa zachovala už len banícka, farská a pisárska bašta a časť mestských hradieb. Barbakan a padací most ponad priekopu (niekdajšia vstupná brána do opevnenia) boli pristavané k hradbám. Veža má tri zvony. Najväčší z nich váži 99 metrických centov (9900 kg)/.

V tom období prešiel farský kostol nákladnou stavebnou úpravou, ktorú podnes dokumentuje zachované oratórium s gotickou krížovou klenbou, bočná kaplnka sv. Barbory a neskorogotickým krídlovým oltárom od Majstra Pavla z Levoče a neskorogotická bronzová krstiteľnica od majstra Jodoka. Typologickou zaujímavosťou sú portréty svätých, ktorými iluzívne nahradili konzoly pod klenbou v presbytériu. Interiér kostola bol v tých časoch veľmi hodnotný, hl. oltár vyhotovil Majster Pavol z Levoče a údajne bol ešte monumentálnejší ako levočský. Podľahol však ničivému požiaru v r.1761; 1767 ho nahradili barokovým oltárom s obrazmi od významného rakúskeho maliara J. L. Krackera. Zrútenú klenbu nahradili barokovou, s iluzívnou architektonickou freskou v presbytériu od A. Schmidta z r.1767-70. Z tohto obdobia pochádzajú aj typické siluety s cibuľovitými medenými strechami.

Do mestského hradu po čase včlenili aj mestskú radnicu. V druhej tretine 16. stor. prešla viacerými stavebnými úpravami, ktoré jej vtlačili dnešný ráz. V r.1546 ju podstatne rozšírili a prestavali. Čoskoro nato, v rockoch 1564-1565, majster Peregrinus upravil jej priečelie vrátane starej neskorogotickej loggie a budovu ukončil renesančnou atikou s lastovičími chvostmi.

Exteriér a interiér

Farský kostol je výrazná gotická architektúra s pôvodnou románskou vežou z čias vzniku objektu. Je jednoloďový, s predĺženým presbytériom a z oboch strán pristavanými kaplnkami a oratóriom. Z pôvodnej náročnej bohatej architektúry sa zachovali fragmenty kružieb v lomených oknách, prekryté barokovou prestavbou, zlomky žánrových výjavov pod rímsou, znázorňujúce sedem hlavných hriechov, niekoľko gotických fiál a baldachýn. Okná kaplnky si zachovali neskorogotické plamienkové kružby. Fasádu objektu v gotike pomaľovali kvádrovaním. K najlepším výtvarným dielam exteriéru patrí reliéf Krista na Hore olivovej (umiestnený na vonkajšej strane kostola v nároží veže) a torzo Zvestovania, z čias okolo 1500.

Kostol Svätého kríža je mladší. Loď a sieň boli pristavané ku kaplnke sv. Michala a vyplnili tak priestor medzi ňou a Matejovým domom. Na hlavnom oltári sú sochy Panny Márie a Márie Magdalény od Vavrinca Dunajskeho. Slovenský kostol má v barokovom členení fasád zachovaný neskorogotický portál s pretínavými prútmi z konca 15. storočia.

Matejov, pôvodný kráľovský dom, je bloková päťposchodová stavba, ktorá si napriek romantickej úprave zachovala pôvodné riešenie fasád s výrazným maľovaným kvádrovaním. Na fasáde je erb kráľa Mateja, mestský erb z roku 1479.

Radnica (pretórium) prešla viacerými stavebnými úpravami, napriek tomu si zachovala svoj renesančný ráz. Bloková budova so stĺpovou arkádou pôvodne nadväzovala na hradné opevnenie. Renesančné premurované atiky pôvodne v tvare lastovičích chvostov.

Farský kostol - hl. priestor je klenutý pruskými klenbami. Má jednotné neskorobarokové vnútorné zariadenie a nástenné maľby. Baroková úprava rešpektovala staršie, najmä neskorogotické fragmenty a nábehy rebier. Bočné kaplnky, oratórium a sakristia majú bohaté vzorce neskorogotických krúžených a hviezdicových klenieb. Z pôvodného zariadenia vyniká oltár sv. Barbory a gotická krstiteľnica, gotické tabuľové obrazy; výtvarné detaily sú inštalované v ďalších bočných kaplnkách. V 16.stor. sa do mesta vstupovalo 9timi bránami, z toho päť hlavných: Dolná, Strieborná, Lazovná, Horná (za poštou), Hronská (Kapitulská), boli strážené, vyberalo sa mýto. Keď vypukla epidémia, mesto zostalo zatvorené

Na Dolnej ulici sa tiež nachádza niekoľko zaujímavých budov. Hneď napravo máme možnosť vidieť rímskokatolícky kostol sv. Alžbety. Postavili ho v roku 1303 ako súčasť mestského špitála pre chorých a nevládnych baníkov. Malý jednoloďový gotický kostolík vyhorel v r.1605, zachovala sa z neho iba terajšia kaplnka sv. Anny a severný múr lode. Viackrát ho prestavali a v r.1877 rozšírili v novogotickom slohu. Najkrajším obrazom v tomto kostole je oltárny obraz sv. Alžbety, ktorý je dielom Jozefa Murgaša z r.1864.

Hneď vedľa kostola sa nachádza budova, v ktorej žil a pôsobil Matej Bel, po ktorom bola pomenovaná i univerzita, ktorej 8 fakúlt sa nachádza práve v Banskej Bystrici.
O kúsok vyššie vidíme dom ozdobený reliéfom bociana, ktorý si ďobe do brucha stvárneného ako ľudská tvár. Legenda popisuje zaujímavý prvok na fasáde ako výstrahu hrbatého majiteľa domu susedom, aby si radšej zahryzli do jazyka ako klebetili o jeho telesnej chybe. Iné vysvetlenie dáva do súvisu bociana so symbolom alchýmie. Zrejme bude k pravde bližšie 2. verzia. Pri prieskume interiérov domu boli v omietke zistené stopy po ohni a ľahko taviteľných kovov pripomínajúce alchymistické pokusy.

Napravo ďalej vidíme dom v ktorom sídli Slovenská Obchodná Inšpekcia. Takmer oproti je zasa budova, kde sídli Svetová rozvojová organizácia. Na dome č. 19 je zavesená ťažká železná reťaz. Údajne slúžila na prehradenie ulice, aby koče hrkotom po dlažbe nerušili zasadanie snemu. Legenda pripisuje reťazi tragickejší pôvod. Počas baníckeho povstania v r. 1527 mala časť odbojníkov byť popravená v dolnej časti námestia. Ako kat stínal ich hlavy, tiekol potok krvi dolu ulicou. A tam, kde sa tento potok skončil, pripevnili na ich pamiatku túto železnú reťaz.

O kúsok vyššie na opačnej strane ulice stojí Bethlenov dom. Patrí medzi najhonosnejšie paláce v meste. V roku 1620 si ho vybral uhorský snem na svoje zasadanie. Na pamätnom snemovaní 27.augusta zvolili za svojho kráľa odbojné sedmohradské knieža Gabriela Bethelena. Kráľovskú korunu si však na hlavu nenasadil. Teraz v tomto dome sídli Galéria so stálou expozíciou.

Námestie SNP je centrom mesta. V hornej časti sa nachádza hodinová veža z roku 1552. Pri poslednej rekonštrukcii bolo zistené, že je odklonená vyše 60 cm doľava od vodorovnej osi. Kedysi to bola aj strážna veža. V 18. a 19. storočí bolo z veže počuť koncerty umelcov hrajúcich na lesných rohoch.

Kostol sv.Františka Xaverského bol postavený v roku 1715. Je to duplikát kostola II Gesu v Ríme. Dve veže v prednej časti boli postavené v roku 1844. Vo vnútri kostola je mnoho hodnotných pamiatok.

Najkrajším domom na námestí je Thurzov dom. Skladá sa z dvoch gotických domov dokončených s prvkami renesančného štýlu. Gotické portály, drevený trámový strop, nástenné maľby ako aj dva erby rodu Anjou a Korvin, patria k jedným z najväčších skvostov. Po pamiatkovej obnove objektu poškodeného časom i vojnovými udalosťami tu bola v roku 1958 sprístupnená spoločenskovedná expozícia zameraná na historické premeny Banskobystrického kraja od najstarších dôb praveku, cez stredovek, novovek až po začiatky 20. storočia. V celkovom počte 12 miestností múzeum verejnosti ponúka bohaté množstvo archeologických exponátov, stredovekých zbraní, mincí a kópii historických dokumentov. Samostatné miesto patrí gotickému umeniu, banskej problematike, cechom, remeslám a manufaktúram. Veľkú časť druhého poschodia zaberá prehliadka dobového meštianskeho nábytku a národopisného materiálu. Osobitnú pozornosť si zaslúži tzv. Zelená sieň so zachovalou časťou freskovej výzdoby z II. polovice 15. storočia, drevené trámové stropy z konca 15. storočia a renesančná lunetová klenba so štukovou výzdobou.
V priestoroch na prízemí múzea sa po celý rok vymieňajú rôznorodé výstavy. V miestnosti na prvom poschodí venovanej gotickému umeniu sa pravidelne konajú koncerty študentov Akadémie umení.

Medzi najkrajšie domy na námestí patrí aj Benického dom.

Biskupský palác bol postavený v roku 1787 za panovania Berchtolda - hlavného oblastného správcu. Tento dom bol sídlom biskupa a prvého predsedu Matice slovenskej, Dr. Štefana Moyzesa, ktorého pamiatka je tu uctená pamätnou tabuľou s jeho podobizňou.

V strede námestia sa nachádza fontána, v hornej časti je morový stĺp Panny Márie ktorý bol premiestnený z námestia SNP do hradnej zóny v druhej polovici 60. rokov, no v roku 1993 bol vrátený späť na námestie.

V centre námestia SNP stojí pamätník postavený na pamiatku Hrdinov Sovietskej Armády padlým za nezávislosť ZSSR a vzkriesenie ČSR. V dnešnej budove Slovenských lesov bola údajne predtým mincovňa, ktorú postavil Antonín Fugger, ktorý získal od cisára Karola V. právo na razenie zlatých a strieborných mincí..
V blízkosti námestia SNP sa nachádza i pamätník SNP, táto nár. pamiatka zložená z 2 excentrických skulptúr. V priestore medzi nimi je pietna sieň so symbolickým hrobom neznámeho bojovníka s večným ohňom. V interiéri objektu je múzeum SNP a v parku pred pamätníkom je skanzen zbraní z II. svetovej vojny.

V Banskej Bystrici a v okolí sa nachádza veľa ďalších hradov, zámkov a kaštieľov, z ktorých vyberám aspoň niektoré:

Ľupčiansky hrad, zachovaný hrad z 13. storočia postavený Belom IV. V roku 1443 postihnutý zemetrasením. Jeden čas bol majetkom Mateja Korvína. O mohutnej lipe na nádvorí sa hovorí, že pod ňou sedával Matej Korvín. V 15. - 16. storočí prestavaný na zámok. V rokoch 1873 - 1938 bol na hrade sirotinec.

Zvolenský zámok - Zachovalý goticko-renesančný zámok, postavený v r. 1370-1382 ako kráľovské letné a poľovnícke sídlo kráľa Ľudovíta Veľkého. V rokoch 1440-1462 bol sídlom Jána Jiskru, od konca 15. stor. bol sídlom hlavného župana Zvolenskej župy a kapitána banských miest. V r. 1955-1969 renovovaný a reštaurovaný, v súčasnosti expozície a depozitár SNG.

Pustý hrad – Zvolen

Zrúcaniny jedného z najstarších ranostredovekých hradov na Slovensku, skrývajúce sa v lesnatom najvýchodnejšom výbežku Štiavnických vrchov, nad sútokom Hrona a Slatiny, 2 km na JZ od Zvolena. Pôvodne išlo o 2 hrady, starší, horný z 12.-13. storočia a dolný asi zo začiatku 14. storočia. V roku 1992 začal archeologický výskum, ktorý trvá dodnes. Popri tom sa odkrývajú a konzervujú nadzemné časti murív hradu a hrad tak dostáva novú podobu.

Hronsek - existujúca stavba na mieste staršieho hradu. Goticko-renesančný kaštieľ z roku 1576. Pôvodný vodný hrad mal kvôli tureckým nájazdom vybudované opevnenie tvorené obranným múrom so štyrmi vežami a vodnou priekopou, cez ktorú sa prechádzalo padacím mostom. Za rákoczyovského povstania tu boli údajne razené mince. V kaštieli žil otec Juliany Korponayovej-Géczyovej (Levočská biela pani) Zsigmond Géczy, čo opisuje vo svojom románe Mór Jókai.

Kostol v Zolnej

V Zolnej stojí ranogotický kostol, zbarokizovaný r. 1733, ktorý má v interiéri gotické nástenné maľby a vzácne sochy.

Kaštieľ Banská Bystrica - v miestnej časti Radvaň je renesančný kaštieľ zo 16. stor., typ stredoslovenského štvorvežového kaštieľa s ústredným dvorom. Kaštieľ pomenovaný podľa jeho majiteľov, bol pôvodne prízemnou budovou postavenou v prvej polovici 17. storočia v renesančnom slohu. Jeho zvyšky sa zachovali v severozápadnej časti objektu. Posledná rozsiahla prestavba bola v roku 1819, kedy objekt dostal klasicistickú podobu a ďalšie úpravy z 19. storočia vyústili do neorenesančného výrazu. V roku 1972 bol vyhlásený za kultúrnu pamiatku a po komplexnej obnove bol odovzdaný Stredoslovenskému múzeu v Banskej Bystrici.

Dolná Mičiná, existujúca stavba mieste staršieho hradu. Opevnený renesančný kaštieľ, postavený v druhej polovici 16. storočia ako gotický. V roku 1667 renesančne prestavaný. Objekt má tri podlažia so štyrmi nárožnými okrúhlymi vežami a blokovou vežou so schodiskom. Interiér nesie stopy po rekonštrukcii, ktorá tu prebiehala do roku 1990. Dnes je kaštieľ spustnutý.

Dúbravica, zrúcanina hradu. Zrúcaniny hradu postaveného v polovici 15. storočia. Rozšírený v 18. storočí.

V Banskej Bystrici máme k dispozícií múzeá, galérie, operu, knižnice, školy, či divadlá:

Stredoslovenské múzeum Banská Bystrica sídliace v Thurzovom dome, ktorý sme už spomínali,
Stála prírodovedná expozícia Stredoslovenského múzea je umiestnená v Tihányiovskom kaštieli v Banskej Bystrici - Radvani.
Stredoslovenské osvetové stredisko (ďalej SOS) odborne pripravuje a realizuje okresné, regionálne, krajské, celoštátne i medzinárodné súťaže, festivaly, prehliadky, výstavy a príslušné vzdelávacie činnosti hlavne v oblastiach tanca, hudby, divadla a umeleckého slova, výtvarníctva, videa, filmu a fotografie, výstavníctva, ľudovej kultúry, ľudových remesiel.
Štátna galéria Banská Bystrica
Vedecko-výskumná, zbierkotvorná, výstavná a expozičná, edičná
kultúrno-vzdelávacia a publikačná činnosť.

ŠG BB spravuje:

Stálu expozíciu D.Skuteckého na Hornej č.55 v B.Bystrici
Budovu bývalého Praétoria na Nám. Š.Moysesa 25 v B.Bystrici
Budovu Bethlenovho domu na Dolnej č.8 v B.Bystrici
Zbierkový fond výtvarných diel (cca 13 tis. diel)

Stála expozícia Dominika Skuteckého /1849-1921/, jednej z najvýznamnejších osobností realistického maliarstva konca 19. a začiatku 20. storočia v strednej Európe, predstavuje umelcovu tvorbu v oblasti portrétu, žánrovej maľby - mestský , rodinný a pracovný žáner ( kotlári, kováči, kovolejári ). Vystavené exponáty sú z majetku Slovenskej národnej galérie v Bratislave, Štátnej galérie a Stredoslovenského múzea v Banskej Bystrici , ako aj súkromných vlastníkov.

Štátna opera v Banskej Bystrici vznikla 1. septembra 1959 ako „Spevohra divadla J. G. Tajovského“. Dostala štatút zájazdovej scény, čo znamenalo ročne odohrať 150 predstavení, z toho 1/3 na zájazdoch. Rýchlo stúpajúca umelecká úroveň a preferencia operného žánru viedla k takým výsledkom, že Spevohra bola v roku 1972 premenovaná na Operu a v roku 1993 na Štátnu operu.

Divadlo z Pasáže je občianske združenie, ktoré pôsobí v Banskej Bystrici od roku 1995 a ako jediné svojho druhu na Slovensku pracuje s ľuďmi s mentálnym postihnutím. Divadlo vo svojej činnosti prepája kultúru (vytváranie autorských inscenácií a hranie divadelných predstavení) a sociálnu oblasť (systematická práca s ľuďmi s mentálnym postihnutím: vzdelávanie, vybudovanie chránenej dielne a chráneného bývania). Toto prepojenie je základom integrácie ľudí s postihnutím. Spoločnosti prinášame bezbariérový pohľad na ľudí s postihnutím, čím sa približujeme k vyspelej Európe, kde je prístup k nim na oveľa vyššej úrovni ako na Slovensku.
Štúdio tanca je profesionálne tanečné divadlo so stálou scénou v Banskej Bystrici. Vzniklo v roku 1998 a od roku 1999 pôsobí ako samostatný divadelný subjekt. Štúdio tanca je zamerané na tvorbu pôvodných tanečných inscenácií a svojou koncepciou cielene poskytnutie priestor slovenským umelcom (tanečníkom, choreografom, výtvarníkom, hudobníkom) v oblasti súčasného umenia.

Bábkové divadlo na Rázcestí- divadlo vzniklo v Banskej Bystrici v roku 1960 a vyše štyridsať rokov úspešne pôsobí v oblasti divadelnej tvorby pre deti, mladých ľudí a dospelých na Slovensku.

V Banskej Bystrici pôsobí aj mnoho folklórnych súborov /napr. Radosť, Mladosť, Bystrina, Partizán, Urpín/, kapiel /Družina, Prameň, Jazdci, Lunárne legendy/, spevácky zbor Hron, či spoločnosť historického šermu Cassanova. Ďalej môžeme navštíviť kiná, konkrétne kino Urpín, Hviezda, či Korzo + Filmový klub.
Vo Zvolene sa nachádza Divadlo Jozefa Gregora Tajovského, ktoré vzniklo na 5.výročie Slovenského národného povstania (28.augusta 1949) s pôvodným názvom Stredoslovenské divadlo. Divadlo formovali výrazné osobnosti a neopakovateľné talenty, ktoré mu na desaťročia vtlačili vysokú umeleckú pečať a kvalitu

Tradične organizované podujatia:

Január: Novoročný koncert, Cena primátora mesta BB, Mestský festival tanca/
Február: Biela stopa SNP, Banskobystrická latka, Bystrické fašiangy/
Marec: Vítanie jari, O pohár primátora mesta BB v skokoch na lyžiach, Literárna BB, Hudobná jar/
Apríl: Medzinárodný hudobný festival V. F. Bystrého, Kvetena – jarná záhrada
Máj: For arch Slovakia – stavebný veľtrh, For Habitat – veľtrh bývania, Envirofilm, Motor Expo
Jún: Cinema – prehliadka amatérskej filmovej tvorby a video tvorby, Akademická BB – festival akademických speváckych zborov, Zraz historických vozidiel, Eurofolklór – medzinárodný festival folklórnych súborov, Bystrické zvony – autorská a interpretačná súťaž/
Júl a august: Kultúrne leto
September: Radvanský jarmok, Horehronské dni mládeže – atletika, Medzinárodný dixielandový festival, FINEX – medzinárodný veľtrh finančníctva, bankovníctva a poisťovníctva, PREMIERA – výstava papierenských výrobkov a kancelárskych potrieb, Network forum – výstava produktov a služieb komunikačných sietí, ŠPORTLÍNIA – medzinárodná výstava športových potrieb a zdravého životného štýlu, NÁPOJ – výstava nápojov a nápojovej techniky, HOTEL – výstava hotelierstva a priemyslu cestovného ruchu, DELIKATESA – výstava potravín a surovín pre zariadenia verejného stravovania
Október: Medzinárodný cestný beh SNP, Európsky turnaj univerzít, Pohár SNP v karate, Festival matičných speváckych zborov, Banskobystrické hudobné dni, Veľká cena SNP v krasokorčuľovaní
Október a november: Banskobystrická hudobná jeseň, Štátna opera je od roku 1994 usporiadateľom jesenného hudobného festivalu Banskobystrické hudobné dni.
December: 24-hodinová plavecká štafeta, Mikuláš v B. Bystrici, Banskobystrické Vianoce, Vianočný koncert