Banskobystrický kraj s rozlohou 9 455 km2 je najväčším samosprávnym krajom na Slovensku. Počtom obyvateľov sa zaraďuje na 5. miesto. Hustota osídlenia je najnižšia zo všetkých krajov v republike. Na juhu hraničí s Maďarskou republikou.
Obyvateľstvo
V Banskobystrickom kraji žilo k 31.12.2003 658 953 obyvateľov, z toho 341 213 žien a 317 740 mužov. Administratívne je Banskobystrický kraj členený na 13 okresov. Na území kraja sa nachádza 516 obcí, z toho 24 miest. V sídelnej štruktúre kraja sú zastúpené všetky typy sídelných formácií od miest strednej veľkosti, cez malé mestá, vidiecke obce, až po rozptýlené laznícke osídlenia. Prevažujú malé obce s počtom do 500 obyvateľov. Priemerná hustota obyvateľstva je 70 obyvateľov/km 2, ktorá je v rámci jednotlivých okresov silne diferencovaná. Osídlenie Banskobystrického kraja je charakteristické vidieckym typom.
Z hľadiska národnostného zloženia obyvateľstva prevládajú obyvatelia slovenskej národnosti (84%), na juhu je početne zastúpená maďarská národnosť (13%) a zvyšok tvoria obyvatelia rómskeho pôvodu a iní. Najväčším mesto banskobystrického kraja je Banská Bystrica.
Banská Bystrica - história
Hovorí sa: „za živa v Bystrici, po smrti v nebi...“ Najstaršie písomné zmienky o Banskej Bystrici pochádzajú z 13. storočia, keď v jej okolí začali ťažiť vzácne rudy, najmä striebornú a medenú. Z pôvodne slovenskej osady Bystrice zásluhou niekoľkých rodín saských kolonistov stúpol význam osady natoľko, že ju kráľ Belo IV. v roku 1255 povýšil na mesto. Banská Bystrica získala po Banskej Štiavnici ako druhé banské mesto mestské výsady na území dnešného Slovenska. Mesto prešlo viacerými etapami vývoja. V roku 1495 bola podpísaná základná zmluva o vzniku Thurzovsko - fuggerovskej banskej podnikateľskej spoločnosti. Tento Banskobystrický mediarsky podnik svojim obrovským komplexom spracovateľských závodov, dobre premyslenou organizáciou výroby, hustou sieťou skladov a podvojným účtovníctvom, patril k najväčším a najmodernejším ranno - kapitalistickým podnikom v európskom baníctve a hutníctve. Pôvodné historické jadro Banskej Bystrice, obkolesené sčasti zachovanými hradbami s troma baštami, tvorí dnes mestskú pamiatkovú rezerváciu. Z jej 263 objektov návštevníkov určite upúta hradný areál z 13.-15. storočia. Jeho súčasťou je farský Kostol Nanebovzatia Panny Márie so vzácnym oltárom z dielne Majstra Pavla z Levoče, Kostol Sv. Kríža a Matejov dom. Do hradu sa pôvodne vchádzalo po padacom moste cez Barbakan. Na jeseň tu ponúkajú svoje výrobky ľudoví remeselníci v rámci tradičného Radvanského jarmoku. Malebné Námestie Slovenského národného povstania obkolesené renesančnými budovami je živým centrom mesta. V starobylom Thurzovom dome sídli Stredoslovenské múzeum. Pozoruhodná vyhliadková „šikmá veža“ z roku 1552, ktorá sa od osi vychyľuje o 40 cm, sa v letných mesiacoch prizerá kultúrnym predstaveniam, medzi ktorými dominuje medzinárodný folklórny festival Eurofolklór, medzinárodný dixielandový festival, či pouličné predstavenia medzinárodného bábkarského festivalu Bábkarská Bystrica. Mesto s okolím sa počas druhej svetovej vojny stalo centrom Slovenského národného povstania. Na pamiatku týchto udalostí vzniklo architektonicky ojedinelé dielo, ktoré je jedným z najkrajších pamätníkov 20. storočia v stredoeurópskom priestore. V dvoch asymetrických betónových hemisférach je inštalovaná ojedinelá expozícia protifašistického odboja na Slovensku s originálnymi exponátmi na ktorú v areáli nadväzuje skanzen bojovej techniky z rokov 1939-1945. Banská Bystrica bola vždy centrom vyššieho školstva. Začiatkom 18. storočia bol rektorom školy Matej Bel. V súčasnosti jeho meno nosí Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici s ekonomickou, pedagogickou fakultou a fakultou humanitných a prírodných vied. Novú umeleckú generáciu vychováva Akadémia umení. Milovníci umenia nájdu inšpiráciu v Štátnej galérii a v Štátnej opere. Priaznivcov súčasného tanca osloví úspešná avantgardná tvorba profesionálneho Štúdia tanca a ríšu detskej fantázie povzbudia inscenácie Bábkového divadla na Rázcestí. Banská Bystrica s krásnym prírodným prostredím a možnosťami cestovného ruchu očarí každého návštevníka svojou pestrosťou a pohostinnosťou.
I. Poloha
Banská Bystrica leží v malebnom údolí rieky Hron, obklopenom Nízkymi Tatrami, Veľkou Fatrou a Kremnickými vrchmi. Banská Bystrica je dôležitým turistickým centrom ponúkajúcim nepreberné množstvo možností letnej i zimnej rekreácie. /príloha č.1/
Prvé záznamy pochádzajú z 13.storočia, keď v roku 1255 uhorský kráľ Belo IV. povýšil osadu na mesto a udelil Banskej Bystrici rozsiahle privilégiá. Mesto sa tak stalo jedným z popredných banských miest na Slovensku. V 15. a 16.storočí bola ťažba hlavným zdrojom bohatstva občanov mesta. Ťažilo sa najmä striebro, meď a železné rudy.
Od roku 1989 Banská Bystrica absolvovala mnohé významné premeny. Bolo zrenovovaných mnoho historických budov a tiež hlavné námestie - Námestie SNP - získalo svoje starodávne čaro.
Banská Bystrica s počtom takmer 100 000 obyvateľov je dôležitým kultúrnym a administratívnym centrom stredného Slovenska. Banská Bystrica je sídlom Kancelárie prezidenta SR, krajských a okresných orgánov štátnej správy, Úradu priemyselného vlastníctva SR, pracoviska Najvyššieho kontrolného úradu SR a generálneho riaditeľstva Slovenskej pošty. Je takisto sídlom Univerzity Mateja Bela, Akadémie umení a viacerých stredných a základných škôl. Zdravotníctvu dominuje jedna z najväčších a najmodernejších nemocníc na Slovensku - Nemocnica F. D. Roosevelta.
Návštevníkov Banskej Bystrice zaujme aj čulý kultúrny a spoločenský život. Do operného hľadiska pozýva domácich i hostí Štátna opera, deti i dospelých poteší profesionálne bábkové Divadlo na rázcestí. V meste sú tri moderné kiná, Park kultúry a oddychu i Dom kultúry ponúkajú pestrú paletu podujatí. Tradičné sú najmä folklórne vystúpenia a festivaly, ale aj zborový spev, vážna hudba, stále expozície i výstavy viacerých múzeí a galérií.
Banská Bystrica je významným slovenským centrom športu a turistiky. V lete láka rozsiahle a dobre vybavené plážové kúpalisko na Štiavničkách, v zime sú k dispozícii v celom okolí mesta lyžiarske vleky, lyžiarske bežecké dráhy, lyžiarske mostíky a zimný štadión. Turistika má zelenú po celý rok, okolie ponúka nepreberné množstvo lákavých príležitostí.
Mesto Banská Bystrica navštívilo v modernej histórii niekoľko významných hostí. Medzi najvýznamnejšími treba spomenúť najmä návštevu Jeho kráľovskej výsosti princa Waleského, ktorý súkromne navštívil mesto Banská Bystrica dňa 1.11.2000.
V Banskej Bystrici žilo a pôsobilo mnoho významných osobností. Narodil sa tu pedagóg a skladateľ Ján Francisci, maliar Karol Ľudovít Libay, spisovateľ Gustáv Zechenter Laskomerský, spisovateľ Pavol Kuzmány, hudobný skladateľ Viliam Figuš-Bystrý a i. Pôsobil tu polyhistor – veľká ozdoba Uhorska Matej Bel, prvý predseda Matice slovenskej Štefan Moyzes, spisovateľ a národovec Karol Kuzmány, pedagóg Martin Čulen, básnik Ján Botto, hudobný skladateľ Ján Levoslav Bella, historik Emil Jurkovich, spisovatelia Terézia Vansová, Jozef Gregor Tajovský a i.
II. Prírodné predpoklady rozvoja CRReliéf
Banská Bystrica s rozlohou 407 hektárov leží na oboch brehoch rieky Hron v nadmorskej výške 342 - 362 metrov, zo severnej strany ju ohraničuje Veľká Fatra, Starohorské vrchy a Nízke Tatry, zo západnej strany Kremnické vrchy a z južnej strany Zvolenská kotlina. Na juhovýchode sú to Veporské vrchy a Poľana. Na východnú časť okresu nadväzuje Horehronské podolie. Do okresu zasahuje okrem Národného parku Nízke Tatry aj Národný park Veľká Fatra masívom Krížnej a CHKO Poľana Hrochoťskou dolinou s mnohými zaujímavosťami. Mesto má mierne kontinentálne podnebie s ročným teplotným priemerom 8 stupňov Celzia a priemerom zrážok 853 mm.
Banská Bystrica leží na dôležitej križovatke pohronskej cesty s trasami na sever: do Turca a Liptova.
K prírodným atraktivitám patrí Harmanecká jaskyňa, najbohatší európsky výskyt tisa obyčajného vo Veľkej Fatre a Starohorských vrchoch, Badínsky prales a mnoho kultúrnych pamiatok, napríklad rezervácia ľudovej architektúry Špania dolina, mestská pamiatková rezervácia Banská Bystrica, Ľupčiansky hrad so 700 ročnou Korvínovou lipou a ďalšie.
KlímaRozhodujúcou mierou ovplyvňuje rozvoj poľnohospodárskej výroby a významne vplýva na vodné hospodárstvo i cestovný ruch.
Počasie má premenlivý charakter s výskytom západného prúdenia, ktoré prináša oceánsky vzduch a východného prúdenia s kontinentálnym vzduchom. Počasie však najviac ovplyňuje nadmorská výška a členitosť reliéfu.
VodstvoCez mesto preteká rieka Hron, ktorá pramení v Nízkych Tatrách pod Kráľovou hoľou vo výške 980 m.n.m. a ústí do Dunaja pod Štúrovom. Je druhou najdlhšou riekou Slovenska s plochou povodia 5454 km2.
Rastlinstvo a živočíšstvoLesy sú významným národným bohatstvom a predstavuje základný krajinotvorný a ekostabilizačný prvok.
Prírodné zdroje Z nerudných surovín sú významné ložiská mastenca, kaolínu, čadiča, perlitu, andezitové a bazaltové tufy v južnej časti kraja. Nachádzajú sa tu tiež ložiská magnezitu, vápenca a dolomitu. Rozloha a významný produkčný potenciál lesov zabezpečuje dostatok drevnej hmoty pre jej priemyselné spracovanie. Prírodné danosti regiónu (lesy, vodné toky a nádrže) sú vhodnými podmienkami pre chov poľovnej zveri a rýb, čo vytvára výborné podmienky pre rozvoj poľovníctva a rybárstva a následný rozvoj cestovného ruchu.
Prírodné prostredie Z hľadiska kvalít krajinného a prírodného prostredia patrí k najvýznamnejším regiónom Slovenska a je oblasťou s najväčšou výmerou chránených území na Slovensku. Z celkovej rozlohy kraja tvoria chránené územia 34,82%. Geograficky do kraja patria Národné parky Nízke Tatry, Veľká Fatra, Slovenský raj a Muránska planina, chránené krajinné oblasti Poľana, Štiavnické vrchy, Ponitrie, Cerová vrchovina, prírodné rezervácie, prírodné pamiatky, jaskyne a priepasti.
Na území kraja sa rozprestierajú chránené vodohospodárske oblasti: Veľká Fatra, Nízke Tatry (západná a východná časť), Horné povodie Ipľa, Rimavice a Slatiny a Muránska planina. Množstvo prírodných minerálnych prameňov, geotermálnych vôd majú nadregionálny význam.
Ekonomická štruktúra Región má priemyselno–poľnohospodársky charakter. Ekonomický potenciál regiónu má osobité regionálne špecifiká. Nachádza sa tu rozdielna ekonomická základňa územia ako aj rozdielna infraštruktúrna vybavenosť. Odvetvovú štruktúru priemyslu tvorí strojársky, hutnícky, drevospracujúci, odevný, textilný, chemický, farmaceutický, potravinársky priemysel, priemysel celulózy a papiera, výroba stavebných hmôt, elektrotechnický, sklársky priemysel a ťažba nerastných surovín.
Z pohľadu priemyselnej výroby môžeme rozdeliť región na priemyselne rozvinutejší sever a na poľnohospodársky juh s rozvinutým potravinárskym priemyslom. Perspektívne rozvíjajúcim odvetvím je cestovný ruch.
Región je významný svojimi kultúrno – historickými hodnotami ako je mesto Banská Štiavnica a okolie, ktorá je zapísaná na Listine svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO.
Doprava Mesto Banská Bystrica sa nachádza v centre Slovenska na hlavných cestných a železničných trasách zo západu na východ a zo severu na juh.
Severo - južné cestné spojenie: začína v Chyžnom - hranica s Poľskou republikou, pokračuje cez Dolný Kubín, Ružomberok, Banskú Bystricu, Zvolen, Šahy - hranica s Maďarskou republikou. V smere západ - východ: je najdôležitejšou cestnou trasou cesta z Bratislavy cez Nitru, Zvolen ,Banskú Bystricu, Poprad a Košice.
Železničné spojenie umožňuje železničná trať - Zvolen- Margecany a Banská Bystrica - Vrútky s napojením na hlavné elektrifikované železničné trate Slovenska.
V blízkosti Banskej Bystrice ( 12 km) sa nachádza Letisko Sliač s parametrami medzinárodného letiska, z ktorého sa zatiaľ pravidelne lieta len do Prahy.
Mesto je strediskom turistiky, v prímestskej časti sa odporúčajú tieto jednohodinové vychádzky:
Z Medeného hámra do doliny Laskomer, z Fončordy do Areálu zdravia. Malachovskou dolinou do Ortút k pamätníku sov. letcov pod Dolnou skalou. Po žltej značke do lesoparku na Urpín 511m (pekné pohľady na mesto) a na Vartovku 569m (kde je pozorovacia veža, tzv. "vartovka" z čias tureckých nájazdov, dnes je v objekte po úpravách Krajská ľudová hvezdáreň). Podryba, Šalková - príjemná prechádzka po hrádzi Hrona (viditeľné sú ešte piliere z tesaných kameňov, ktoré slúžili ako nosníky drevených mostín hrádze, tzv. "hrable", na zadržanie plaveného dreva z horehronských lesov). Do miestnej časti Jakub, kde je náučný chodník (lesostep).
Banská Bystrica je východiskom značkovaných trás do blízkych horstiev: Kremnických vrchov, Starohorských vrchov, Veľkej Fatry, Nízkych Tatier, Veporských vrchov a Poľany.
Kremnické vrchyJadro územia patrí k najatraktívnejším horským celkom na Slovensku, ku Kremnickým a Starohorským vrchom, ku ktorým sa pripájajú na severovýchode Veľká Fatra a z juhu Štiavnické vrchy. Sídelnými jadrami sú bývalé slávne banské mestá Banská Bystrica a Kremnica, v súčasnosti sa k nim pripojili nové administratívne a priemyselné sídla Zvolen a Žiar nad Hronom. Územie sa člení na šesť okresov: Banská Bystrica, Zvolen, Turčianske Teplice, Žiar nad Hronom, Banská Štiavnica a Prievidza. Potenciál krajiny poskytuje široké možnosti rekreačným aktivitám, vhodné najmä pre cykloturistiku, pešiu turistiku, klasické a alpské lyžovanie, poľovníctvo a poznávanie kultúrno-historických pamiatok. Územie je špeciálne vhodné pre kúpeľníctvo.
Charakter prírodného prostredia. V priestore sú zastúpené všetky geologické pásma. Kremnické vrchy a Štiavnické vrchy sú budované sopečnými horninami. Osobitné zloženie majú dná kotlín, ktoré budovali zväčša neogénne sedimenty so zvyškami hornín, ktoré pochádzajú z priľahlých pohorí. Najvyšší vrch Kremnických vrchov - Flochová 1316 m n. m. Dná kotlín sú príkladom antropogénnej, poľnohospodárskej, priemyselnej či urbanizovanej krajiny. Aj súčasné lesné porasty sú výsledkom odlesňovania a znovuzalesňovania územia človekom. Prevládajú tu zmiešané lesy s porastami smrečín, bučín, v okolí Harmaneckej jaskyne sú významné porasty vzácneho tisu. Občasný je výskyt borovice a jedle. K prírodným zaujímavostiam územia patrí napríklad Badínsky prales (v r. 2000 ho navštívil aj waleský princ Charles), tiesňava Farebného potoka pri Tajove, Harmanecká jaskyňa, či Szabóova skala pri Hliníku nad Hronom.
Národný park Veľká FatraVeľká Fatra patrí medzi najrozsiahlejšie a najtypickejšie jadrové pohoria Slovenska, kde sa zachovalo mnohotvárne a málo narušené prírodné prostredie. Žulové jadro vystupuje na povrch len v oblasti Smrekovice a Ľubochnianskej doliny. Ostatnú časť územia budujú najmä usadené horniny druhohôr.
Reliéf Veľkej Fatry je značne členitý pri veľkom výškovom rozpätí. Tento výškový gradient ju radí medzi vysoké hornatiny Slovenska. Vysoký hlavný hrebeň s rázsochami, v južnej časti mäkko modelovaný, predstavuje hôľny vysokohorský reliéf. S ním ostro kontrastuje reliéf Bralnej Fatry tvorenej komplexami chočského príkrovu. Tu sú vytvorené krajinársky výrazné krasové javy ako skalné steny, stupne, okná a kaňonovité dolinky. Do tejto časti patria najznámejšie doliny ako Gaderská, Blatnická, Belianska a Bystrická. Medzi najznámejšie jaskyne patria Mažarná, Jelenecká, Horná a Dolná Túfna.
Vďaka členitému reliéfu a pestrému geologickému podkladu sa tu zachovali rastlinné spoločenstvá z rozličných období postglaciálneho vývoja. Medzi vzácne spoločenstvá patria zvyšky reliktných borín na vápencových bralách. Vzácny relikt našej kveteny, pochybok huňatý, má na Tlstej jedinú lokalitu na Slovensku. Pre hôľne spoločenstvá hlavného hrebeňa je charakteristický masový výskyt veternice narcisokvetej.
Na území Veľkej Fatry prevažujú horské druhy živočíchov. Dosiaľ v nej bolo zistených okolo 110 druhov hniezdiacich vtákov a 60 druhov cicavcov. Zo šeliem možno spomenúť medveďa, rysa a vlka. Hniezdi tu orol skalný. Problémy spôsobuje introdukovaný alpský poddruh kamzíka vrchovského, ktorý ohrozuje pôvodnú tatranskú populáciu kamzíka vrchovského na území NP Nízke Tatry a poškodzuje vzácnu skalnú vegetáciu Veľkej Fatry.
Najstaršou rezerváciou v chránenej krajinnej oblasti je Národná prírodná rezervácia Harmanecká tisina (1949), zriadená hlavne na ochranu treťohorného reliktu tisu obyčajného, ktorý dnes dosahuje na území NP Veľká Fatra najmasovejší výskyt v rámci strednej Európy. V súčasnosti je poškodzovaný najmä jeleňou zverou a holorubným spôsobom obnovy lesných porastov, čo zapríčiňuje jeho čiastočný ústup.
Národný park Nízke Tatry
Národný park Nízke Tatry je rozlohou najväčší národný park Slovenska. Jeho najvyšším vrcholom je Ďumbier (2043 m n. m. ). Pohorie sa tiahne stredom Slovenska východo-západným smerom v dĺžke takmer 100 km. Sedlom Čertovica je rozdelené na 2 časti: západnú - Ďumbierske Tatry a východnú - Kráľovohoľské Tatry. Masív Kráľovej hole je pramenným miestom troch slovenských riek - Váhu, Hrona a Hnilca.
Z geologického hľadiska je pohorie budované granitmi, kryštalickými bridlicami, ale tiež dolomitmi, vápencami i ďalšími sedimentárnymi horninami.
Na vápencové komplexy sa viažu rozsiahle krasové územia ako Demänovský, Bystriansky a Ďumbiersky kras. Najdlhší jaskynný systém tvoria Demänovské jaskyne (24 km). V území sú sprístupnené 3 jaskyne - Demänovská jaskyňa slobody, Demänovská ľadová jaskyňa a Bystrianska jaskyňa.
Asi 90 % rozlohy územia pripadá na lesný pôdny fond (v ochrannom pásme 50 %). Kvetena je rozmanitá, s prevahou druhov typických pre podmienky chladnej klímy. Horskú flóru reprezentujú druhy ako zvonček maličký, horec Clusiov, plesnivec alpínsky, stokráska Micheliho, poniklec slovenský, metluška krivoľaká, podbelica alpínska a ďalšie.
Rozľahlosť územia a pestrosť podmienok podmieňuje i zloženie fauny. Je to perspektívne územie najmä pre zachovanie veľkých cicavcov, predovšetkým medveďa, rysa a vlka. Zároveň poskytuje priaznivé podmienky pre ďalšie jestvovanie svišťa i vysadeného kamzíka vrchovského tatranského. K ďalším vysokohorským živočíchom patria aj vzácny hrabáč tatranský a hrabáč snežný. Významnými hniezdičmi v území sú napríklad orol skalný, orol krikľavý, včelár obyčajný, hlucháň, tetrov a ďalšie.
Ďalšie turisticky navštevované miesta:
Harmanecká jaskyňaNachádza sa v doline Harmanca v južnej časti Veľkej Fatry, severozápadne od Banskej Bystrice. Vytvorená je v strednotriasových vápencoch dávnym paleotokom v dvoch vývojových úrovniach. Dĺžka jaskyne je 2763 m. Známa je bohatým výskytom bieleho mäkkého sintra. Upútajú mohutné pagodovité stalagmity, sintrové vodopády a záclony i sintrové jazierka. V jaskyni sa vyskytuje 9 druhov netopierov.
Dominantný je netopier obyčajný (Myotis myotis) v počte asi 1000 jedincov. Jeho zimná kolónia je jedna z najvýznamnejších na Slovensku. Vstupný priestor zvaný Izbica bol tamojším obyvateľom známy od nepamäti. Do ďalších priestorov sa preniklo v roku 1932. Od roku 1950 je sprístupnených 720 m.
Náučný chodník JakubVýchodisko - prístup: Jakub-mestská časť Banskej Bystrice, asi 300 m od autobusovej zastávky MHD.
Zaujímavosti náučného chodníka: výskyt 14 druhov vstavačovitých rastlín s najväčším druhom - vstavačom purpurovým
Náučný chodník Donovaly - ŠachtičkaVýchodisko - prístup: Donovaly - asi 100 m od autobusovej zástavky, náučný chodník je súčasť značeného turistického chodníka.
Zaujímavosti náučného chodníka: panoráma masívu Prašivej, zvyšky Špaňodolinského banského vodovodu vyhotoveného z drevených a kamenných žľabov - významná technická pamiatka v Starohorských vrchoch.
Poznámka: časť náučný chodník (Donovaly - Špania dolina) v zime prístupná na bežkách, v lete na horskom bicykli
Prírodná rezervácia Harmanecký Hlboký jarok (1998 - 50,33 ha - okres B. Bystrica)
Chránené územie leží na juhozápadnom okraji Veľkej Fatry, severozápadne od Dolného Harmanca. Územie reprezentuje zachovalú ukážku karpatských lesov 4. a 5. vegetačného stupňa s jednotlivým až skupinovitým výskytom tisu obyčajného (Taxus baccata). Prevládajú bukové javoriny (52%) a jedľové bučiny (44%), ojedinele je zastúpená vápencová bučina (4%). Z drevín dominuje buk a smrek, s prímesou jedle, javora horského a jaseňa, vtrúsene sú zastúpené brest horský, smrekovec, breza, osika a tis. Táto skutočnosť bola jedným z dôvodov založenia trvalých výskumných plôch VŠLD Zvolen, na ktorých sa od roku 1973 realizujú biometrické a ekologické pozorovania zamerané na túto drevinu. Celkovo tu bolo zaznamenaných cca 1 000 žijúcich exemplárov tisu, jeho početnosť tu bola v minulosti väčšia, avšak v dôsledku poškodzovania jeleňou zverou (lúpanie, obhryz) v nedávnej minulosti, poklesla cca o 1/3. V rokoch 1996 - 1998 tu bola preto realizovaná individuálna ochrana cca 900 jedincov obalením sieťovinou Polynet proti poškodzovaniu jeleňou zverou.
Chránený areál Dekretov porast (1999 - 6,22 ha - okres Banská Bystrica)
Chránený areál predstavuje živý pamätník a spomienku na činnosť priekopníka slovenského lesníctva Jozefa Dekreta – Matejovie (1774 – 1841). V 17. a 18. storočí bola táto oblasť v dôsledku baníctva a hutníctva značne poškodená a práve zásluhou J. Dekreta došlo k obnove devastovaných lesných porastov. Ide o jeden z mála ešte existujúcich ním založených lesných porastov v období 1825 – 1837, počas jeho pôsobenia v oblasti Starých Hôr. Nachádza sa v CHKO Veľká Fatra, v závere Hornojelenskej doliny, na lokalite Kohútová vo výške 790 – 925 m n. m. Podľa typológie porast predstavuje lesný typ nízkobylinnej jedľovej bučiny. Najcennejšie v tomto vekovo aj výstavbou diferencovanom poraste sú staré, mohutné exempláre smrekovcov, smrekov, jedlí a bukov s vekom 160 – 180 rokov. Vzhľadom na vývoj porastu a rozpracovanie obnovy v minulosti, bude potrebné zabezpečiť obhospodarovanie formou výberkového hospodárenia pri zabezpečení ochrany starých jedincov drevín. Z dôvodu významnej genetickej hodnoty jedincov smrekovca je porast uznaný na zber semena pre túto drevinu. Vo vegetačnom bylinnom kryte prevládajú typické bučinové druhy. Súčasťou flóry chráneného územia je aj endemit Veľkej Fatry cyklámen fatranský (Cyclamen fatrense). Na lesnej ceste tvoriacej západnú hranicu chráneného areálu bol pri príležitosti 225. výročia narodenia Jozefa Dekreta – Matejovie umiestnený informačný panel o jeho lesníckej činnosti v oblasti Starých Hôr.
Prírodná rezervácia Pavelcovo (1998 - 28,65 ha - okres B. Bystrica)
Prírodnú rezerváciu tvoria prirodzené lesné porasty s koncentrovaným výskytom tisu obyčajného (Taxus baccata) na južnom okraji Starohorských vrchov v tesnej blízkosti intravilánu Banskej Bystrice, nad štátnou cestou B. Bystrica - Ružomberok. Zo skupín lesných typov je plošne najviac zastúpená lipová bučina, menej typická bučina, lipová javorina a dealpínska bučina. Z drevín dominuje buk a smrek, významnú prímes tvoria borovica lesná, javor horský a smrekovec, vtrúsene sa vyskytujú hrab, jedľa, osika, brest horský a lipa. Aj v tomto chránenom území prebieha od roku 1989 výskum tisu na trvalých výskumných plochách v gescii katedry pestovania lesov Lesníckej fakulty Technickej univerzity vo Zvolene. Tis na ploche prírodnej rezervácie vytvára dve súvislé plochy (2,4 ha a 4,8 ha), kde úplne dominuje v spodnej etáži, na ostatnej ploche vytvára hlúčky alebo sa vyskytuje jednotlivo. Početnosť tisu bola odhadnutá na cca 6 000 žijúcich exemplárov, v blízkom okolí ďalších cca 2 000 (ochranné pásmo prírodnej rezervácie, susedné lesné porasty). V rokoch 1996 - 1998 tu bola realizovaná individuálna ochrana cca 3 600 jedincov obalením sieťovinou Polynet proti poškodzovaniu jeleňou zverou.
Náučný chodník Hrebeňom Veľkej FatryVýchodisko - prístup: autobusová zastávka Turecká, odtiaľ pešo na Líšku, náučný chodník je súčasť značeného turistického chodníka, peší prístup na náučný chodník je namáhavý.
Zaujímavosti náučného chodníka: ukážka rozdielnej modelácie reliéfu na horninách krížňanského príkrovu (hôľny reliéf - Križná, Ploská, Ostredok) a horninách chočského príkrovu (bralný reliéf - Čierny kameň, Suchý vrch), bohatý výskyt veternice narscisokvetej na hlavnom hrebeni Veľkej Fatry medzi Krížnou, Majerovou skalou a Úplazom.
Náučný chodník BokyZaujímavosti náučného chodníka: kývavec “Čertova skala“, vzniknutý vyvetraním sopečnej bomby andezitu z komplexu aglomerátov, kamenné moria (balvanité sute), výskyt xerotermných rastlinných a živočíšnych druhov, výskyt teplomilného chráneného rastlinného druhu - kukučky vencovej, ojedinelý v Kremnických vrchoch, porast duba cerového (starý 220 - 240 rokov)
Chránená krajinná oblasť PoľanaPoľana je naše najvyššie sopečné pohorie. Vulkanickou činnosťou sa na jej území vytvorila mohutná sopka s priemerom 20 km, čím sa zaraďuje medzi najväčšie vyhasnuté sopky v Európe.
Stratovulkanická stavba sa prejavuje striedaním odolných andezitových príkrovov a prúdov s vrstvami menej odolných tufov a tufitov. V centrálnej časti územia sa pôsobením eróznych a denudačných procesov zachovala typická kotlovitá prehĺbenina - kaldera. Zvyšky lávových andezitových prúdov, ktoré odolali rozrušovacím procesom, slúžia ako náučné objekty a veľa z nich je vyhlásených za maloplošné chránené územia. Sú to Kalamárka, Melichova skala, Vodopád Bystré. Aglomerátové zvyšky reprezentuje Bátovský balvan, Jánošíkova skala, Veporské skalky.
V území sa vyskytuje jedinečná sieť potokov, ktorá nemá na Slovensku obdobu.
Osobitosťou chránenej krajinnej oblasti je vrcholová smrečina na Zadnej Poľane, ktorá sa nachádza na najjužnejšom okraji pôvodného areálu v Západných Karpatoch na andezitovom podklade. V území dochádza k prelínaniu teplomilných a horských druhov rastlín a živočíchov. Z chránených druhov rastlín sa tu vyskytuje soldanelka uhorská, žltohlav európsky, chvostník jedľovitý, kukučka vencová, rosička okrúhlolistá, kosatec sibírsky a mnohé ohrozené druhy z čeľade vstavačovitých.
Z vtáčích druhov môžeme v oblasti pozorovať napríklad orla krikľavého, výra skalného, kuvička vrabčieho, ďatla bielochrbtého, drozda kolohrivého, rozšírený je krkavec, vyskytuje sa tu tiež bocian čierny. Podpoľanie je charakteristické hojným výskytom strakoša kolesára. Stálymi obyvateľmi územia sú medveď, vlk a rys.
Pre výnimočné kvality z hľadiska poľovníctva bola stredná a južná časť chránenej krajinnej oblasti vyhlásená za chránenú poľovnícku oblasť pre chov jelenej zveri.
Od roku 1990 je územie biosférickou rezerváciou UNESCO.
Náučná lokalita Mičinské travertínyZaujímavosti náučnej lokality: travertínové útvary so stále živou (recentnou) travertínovou kopou s vrcholovým pramenným jazierkom, s vývermi minerálnych prameňov zemito-železitých kyseliek viazaných na zlomovú líniu vo Zvolenskej kotline
III. Kultúrno - historické predpoklady:
Charakteristickou dominantou a symbolom historického jadra Banskej Bystrice je mestský hrad, s typickou siluetou dvojice cibuľovitých veží. Je to národná kultúrna pamiatka.
Mestský hrad vznikol popri pôvodnej baníckej osade, ktorá predchádzala založeniu mesta. Už v tých časoch tu stál farský kostol Panny Márie, ktorý sa neskôr, koncom
stredoveku stal centrom novej pevnosti. Funkciou mestského hradu bolo chrániť výnosy z ťažby drahých kovov, najmä z medi a striebra, a kráľovskú pokladnicu. Sídlil tu zástupca kráľa a cirkvi, schádzala sa tu mestská rada. Jednotlivé budovy rôznorodej funkcie obohnali spoločným opevnením, ktoré chránilo patriciát pred vonkajšími nepriateľmi i vnútornými nepokojmi, najmä počas baníckych vzbúr.
Areál mestského hradu sa skladá z kostola Panny Márie, tzv. Matejovho domu, tzv. slovenského kostola, radnice, budovy fary a kamenného opevnenia s baštami, vstupnou bránou s barbakanom, ktorým sa do areálu vchádzalo. Najstaršou budovou je neskororománsky farský kostol P. Márie z druhej polovice 13.stor. Pôvodne ho obklopoval cintorín, na ktorom až do minulého storočia stála románska kostnica. Bystrickí mešťania, inšpirovaní vzorom mestského hradu v Kremnici, opevnili v poslednej tretine 15.stor. priestor okolo farského kostola a postavili tu ďalšie budovy patriace samospráve banských miest, mestskej správe a kráľovi: gotický dom kráľa Mateja (nazývaný aj Matejov dom) vznikol v r.1479, mestská radnica okolo r.1500; krátko predtým, 1492, dostavali kostol sv. Kríža, nazývaný aj slovenský kostol, lebo sem chodili prevažne slovenskí obyvatelia, s bohatým vstupným neskorogotickým portálom. Opevnenie tvoril vysoký kamenný múr a kruhové bašty. Najdôležitejšou časťou opevnenia bola vstupná brána s barbakanom, dostavaná v r.1512, do ktorej sa vstupovalo dvoma bránami, pre povozy a pre peších. /Z mestského opevnenia sa zachovala už len banícka, farská a pisárska bašta a časť mestských hradieb. Barbakan a padací most ponad priekopu (niekdajšia vstupná brána do opevnenia) boli pristavané k hradbám. Veža má tri zvony. Najväčší z nich váži 99 metrických centov (9900 kg)/.
V tom období prešiel farský kostol nákladnou stavebnou úpravou, ktorú podnes dokumentuje zachované oratórium s gotickou krížovou klenbou, bočná kaplnka sv. Barbory a neskorogotickým krídlovým oltárom od Majstra Pavla z Levoče a neskorogotická bronzová krstiteľnica od majstra Jodoka. Typologickou zaujímavosťou sú portréty svätých, ktorými iluzívne nahradili konzoly pod klenbou v presbytériu. Interiér kostola bol v tých časoch veľmi hodnotný, hl. oltár vyhotovil Majster Pavol z Levoče a údajne bol ešte monumentálnejší ako levočský. Podľahol však ničivému požiaru v r.1761; 1767 ho nahradili barokovým oltárom s obrazmi od významného rakúskeho maliara J. L. Krackera. Zrútenú klenbu nahradili barokovou, s iluzívnou architektonickou freskou v presbytériu od A. Schmidta z r.1767-70. Z tohto obdobia pochádzajú aj typické siluety s cibuľovitými medenými strechami.
Do mestského hradu po čase včlenili aj mestskú radnicu. V druhej tretine 16. stor. prešla viacerými stavebnými úpravami, ktoré jej vtlačili dnešný ráz. V r.1546 ju podstatne rozšírili a prestavali. Čoskoro nato, v rockoch 1564-1565, majster Peregrinus upravil jej priečelie vrátane starej neskorogotickej loggie a budovu ukončil renesančnou atikou s lastovičími chvostmi.
Exteriér a interiér
Farský kostol je výrazná gotická architektúra s pôvodnou románskou vežou z čias vzniku objektu. Je jednoloďový, s predĺženým presbytériom a z oboch strán pristavanými kaplnkami a oratóriom. Z pôvodnej náročnej bohatej architektúry sa zachovali fragmenty kružieb v lomených oknách, prekryté barokovou prestavbou, zlomky žánrových výjavov pod rímsou, znázorňujúce sedem hlavných hriechov, niekoľko gotických fiál a baldachýn. Okná kaplnky si zachovali neskorogotické plamienkové kružby. Fasádu objektu v gotike pomaľovali kvádrovaním. K najlepším výtvarným dielam exteriéru patrí reliéf Krista na Hore olivovej (umiestnený na vonkajšej strane kostola v nároží veže) a torzo Zvestovania, z čias okolo 1500.
Kostol Svätého kríža je mladší. Loď a sieň boli pristavané ku kaplnke sv. Michala a vyplnili tak priestor medzi ňou a Matejovým domom. Na hlavnom oltári sú sochy Panny Márie a Márie Magdalény od Vavrinca Dunajskeho. Slovenský kostol má v barokovom členení fasád zachovaný neskorogotický portál s pretínavými prútmi z konca 15. storočia.
Matejov, pôvodný kráľovský dom, je bloková päťposchodová stavba, ktorá si napriek romantickej úprave zachovala pôvodné riešenie fasád s výrazným maľovaným kvádrovaním. Na fasáde je erb kráľa Mateja, mestský erb z roku 1479.
Radnica (pretórium) prešla viacerými stavebnými úpravami, napriek tomu si zachovala svoj renesančný ráz. Bloková budova so stĺpovou arkádou pôvodne nadväzovala na hradné opevnenie. Renesančné premurované atiky pôvodne v tvare lastovičích chvostov.
Farský kostol - hl. priestor je klenutý pruskými klenbami. Má jednotné neskorobarokové vnútorné zariadenie a nástenné maľby. Baroková úprava rešpektovala staršie, najmä neskorogotické fragmenty a nábehy rebier. Bočné kaplnky, oratórium a sakristia majú bohaté vzorce neskorogotických krúžených a hviezdicových klenieb. Z pôvodného zariadenia vyniká oltár sv. Barbory a gotická krstiteľnica, gotické tabuľové obrazy; výtvarné detaily sú inštalované v ďalších bočných kaplnkách. V 16.stor. sa do mesta vstupovalo 9timi bránami, z toho päť hlavných: Dolná, Strieborná, Lazovná, Horná (za poštou), Hronská (Kapitulská), boli strážené, vyberalo sa mýto. Keď vypukla epidémia, mesto zostalo zatvorené
Na Dolnej ulici sa tiež nachádza niekoľko zaujímavých budov. Hneď napravo máme možnosť vidieť rímskokatolícky kostol sv. Alžbety. Postavili ho v roku 1303 ako súčasť mestského špitála pre chorých a nevládnych baníkov. Malý jednoloďový gotický kostolík vyhorel v r.1605, zachovala sa z neho iba terajšia kaplnka sv. Anny a severný múr lode. Viackrát ho prestavali a v r.1877 rozšírili v novogotickom slohu. Najkrajším obrazom v tomto kostole je oltárny obraz sv. Alžbety, ktorý je dielom Jozefa Murgaša z r.1864.
Hneď vedľa kostola sa nachádza budova, v ktorej žil a pôsobil Matej Bel, po ktorom bola pomenovaná i univerzita, ktorej 8 fakúlt sa nachádza práve v Banskej Bystrici.
O kúsok vyššie vidíme dom ozdobený reliéfom bociana, ktorý si ďobe do brucha stvárneného ako ľudská tvár. Legenda popisuje zaujímavý prvok na fasáde ako výstrahu hrbatého majiteľa domu susedom, aby si radšej zahryzli do jazyka ako klebetili o jeho telesnej chybe. Iné vysvetlenie dáva do súvisu bociana so symbolom alchýmie. Zrejme bude k pravde bližšie 2. verzia. Pri prieskume interiérov domu boli v omietke zistené stopy po ohni a ľahko taviteľných kovov pripomínajúce alchymistické pokusy.
Napravo ďalej vidíme dom v ktorom sídli Slovenská Obchodná Inšpekcia. Takmer oproti je zasa budova, kde sídli Svetová rozvojová organizácia. Na dome č. 19 je zavesená ťažká železná reťaz. Údajne slúžila na prehradenie ulice, aby koče hrkotom po dlažbe nerušili zasadanie snemu. Legenda pripisuje reťazi tragickejší pôvod. Počas baníckeho povstania v r. 1527 mala časť odbojníkov byť popravená v dolnej časti námestia. Ako kat stínal ich hlavy, tiekol potok krvi dolu ulicou. A tam, kde sa tento potok skončil, pripevnili na ich pamiatku túto železnú reťaz.
O kúsok vyššie na opačnej strane ulice stojí Bethlenov dom. Patrí medzi najhonosnejšie paláce v meste. V roku 1620 si ho vybral uhorský snem na svoje zasadanie. Na pamätnom snemovaní 27.augusta zvolili za svojho kráľa odbojné sedmohradské knieža Gabriela Bethelena. Kráľovskú korunu si však na hlavu nenasadil. Teraz v tomto dome sídli Galéria so stálou expozíciou.
Námestie SNP je centrom mesta. V hornej časti sa nachádza hodinová veža z roku 1552. Pri poslednej rekonštrukcii bolo zistené, že je odklonená vyše 60 cm doľava od vodorovnej osi. Kedysi to bola aj strážna veža. V 18. a 19. storočí bolo z veže počuť koncerty umelcov hrajúcich na lesných rohoch.
Kostol sv.Františka Xaverského bol postavený v roku 1715. Je to duplikát kostola II Gesu v Ríme. Dve veže v prednej časti boli postavené v roku 1844. Vo vnútri kostola je mnoho hodnotných pamiatok.
Najkrajším domom na námestí je Thurzov dom. Skladá sa z dvoch gotických domov dokončených s prvkami renesančného štýlu. Gotické portály, drevený trámový strop, nástenné maľby ako aj dva erby rodu Anjou a Korvin, patria k jedným z najväčších skvostov. Po pamiatkovej obnove objektu poškodeného časom i vojnovými udalosťami tu bola v roku 1958 sprístupnená spoločenskovedná expozícia zameraná na historické premeny Banskobystrického kraja od najstarších dôb praveku, cez stredovek, novovek až po začiatky 20. storočia. V celkovom počte 12 miestností múzeum verejnosti ponúka bohaté množstvo archeologických exponátov, stredovekých zbraní, mincí a kópii historických dokumentov. Samostatné miesto patrí gotickému umeniu, banskej problematike, cechom, remeslám a manufaktúram. Veľkú časť druhého poschodia zaberá prehliadka dobového meštianskeho nábytku a národopisného materiálu. Osobitnú pozornosť si zaslúži tzv. Zelená sieň so zachovalou časťou freskovej výzdoby z II. polovice 15. storočia, drevené trámové stropy z konca 15. storočia a renesančná lunetová klenba so štukovou výzdobou.
V priestoroch na prízemí múzea sa po celý rok vymieňajú rôznorodé výstavy. V miestnosti na prvom poschodí venovanej gotickému umeniu sa pravidelne konajú koncerty študentov Akadémie umení.
Medzi najkrajšie domy na námestí patrí aj Benického dom.
Biskupský palác bol postavený v roku 1787 za panovania Berchtolda - hlavného oblastného správcu. Tento dom bol sídlom biskupa a prvého predsedu Matice slovenskej, Dr. Štefana Moyzesa, ktorého pamiatka je tu uctená pamätnou tabuľou s jeho podobizňou.
V strede námestia sa nachádza fontána, v hornej časti je morový stĺp Panny Márie ktorý bol premiestnený z námestia SNP do hradnej zóny v druhej polovici 60. rokov, no v roku 1993 bol vrátený späť na námestie.
V centre námestia SNP stojí pamätník postavený na pamiatku Hrdinov Sovietskej Armády padlým za nezávislosť ZSSR a vzkriesenie ČSR. V dnešnej budove Slovenských lesov bola údajne predtým mincovňa, ktorú postavil Antonín Fugger, ktorý získal od cisára Karola V. právo na razenie zlatých a strieborných mincí..
V blízkosti námestia SNP sa nachádza i pamätník SNP, táto nár. pamiatka zložená z 2 excentrických skulptúr. V priestore medzi nimi je pietna sieň so symbolickým hrobom neznámeho bojovníka s večným ohňom. V interiéri objektu je múzeum SNP a v parku pred pamätníkom je skanzen zbraní z II. svetovej vojny.
V Banskej Bystrici a v okolí sa nachádza veľa ďalších hradov, zámkov a kaštieľov, z ktorých vyberám aspoň niektoré:
Ľupčiansky hrad, zachovaný hrad z 13. storočia postavený Belom IV. V roku 1443 postihnutý zemetrasením. Jeden čas bol majetkom Mateja Korvína. O mohutnej lipe na nádvorí sa hovorí, že pod ňou sedával Matej Korvín. V 15. - 16. storočí prestavaný na zámok. V rokoch 1873 - 1938 bol na hrade sirotinec.
Zvolenský zámok - Zachovalý goticko-renesančný zámok, postavený v r. 1370-1382 ako kráľovské letné a poľovnícke sídlo kráľa Ľudovíta Veľkého. V rokoch 1440-1462 bol sídlom Jána Jiskru, od konca 15. stor. bol sídlom hlavného župana Zvolenskej župy a kapitána banských miest. V r. 1955-1969 renovovaný a reštaurovaný, v súčasnosti expozície a depozitár SNG.
Pustý hrad – Zvolen
Zrúcaniny jedného z najstarších ranostredovekých hradov na Slovensku, skrývajúce sa v lesnatom najvýchodnejšom výbežku Štiavnických vrchov, nad sútokom Hrona a Slatiny, 2 km na JZ od Zvolena. Pôvodne išlo o 2 hrady, starší, horný z 12.-13. storočia a dolný asi zo začiatku 14. storočia. V roku 1992 začal archeologický výskum, ktorý trvá dodnes. Popri tom sa odkrývajú a konzervujú nadzemné časti murív hradu a hrad tak dostáva novú podobu.
Hronsek - existujúca stavba na mieste staršieho hradu. Goticko-renesančný kaštieľ z roku 1576. Pôvodný vodný hrad mal kvôli tureckým nájazdom vybudované opevnenie tvorené obranným múrom so štyrmi vežami a vodnou priekopou, cez ktorú sa prechádzalo padacím mostom. Za rákoczyovského povstania tu boli údajne razené mince. V kaštieli žil otec Juliany Korponayovej-Géczyovej (Levočská biela pani) Zsigmond Géczy, čo opisuje vo svojom románe Mór Jókai.
Kostol v Zolnej
V Zolnej stojí ranogotický kostol, zbarokizovaný r. 1733, ktorý má v interiéri gotické nástenné maľby a vzácne sochy.
Kaštieľ Banská Bystrica - v miestnej časti Radvaň je renesančný kaštieľ zo 16. stor., typ stredoslovenského štvorvežového kaštieľa s ústredným dvorom. Kaštieľ pomenovaný podľa jeho majiteľov, bol pôvodne prízemnou budovou postavenou v prvej polovici 17. storočia v renesančnom slohu. Jeho zvyšky sa zachovali v severozápadnej časti objektu. Posledná rozsiahla prestavba bola v roku 1819, kedy objekt dostal klasicistickú podobu a ďalšie úpravy z 19. storočia vyústili do neorenesančného výrazu. V roku 1972 bol vyhlásený za kultúrnu pamiatku a po komplexnej obnove bol odovzdaný Stredoslovenskému múzeu v Banskej Bystrici.
Dolná Mičiná, existujúca stavba mieste staršieho hradu. Opevnený renesančný kaštieľ, postavený v druhej polovici 16. storočia ako gotický. V roku 1667 renesančne prestavaný. Objekt má tri podlažia so štyrmi nárožnými okrúhlymi vežami a blokovou vežou so schodiskom. Interiér nesie stopy po rekonštrukcii, ktorá tu prebiehala do roku 1990. Dnes je kaštieľ spustnutý.
Dúbravica, zrúcanina hradu. Zrúcaniny hradu postaveného v polovici 15. storočia. Rozšírený v 18. storočí.
V Banskej Bystrici máme k dispozícií múzeá, galérie, operu, knižnice, školy, či divadlá:
Stredoslovenské múzeum Banská Bystrica sídliace v Thurzovom dome, ktorý sme už spomínali,
Stála prírodovedná expozícia Stredoslovenského múzea je umiestnená v Tihányiovskom kaštieli v Banskej Bystrici - Radvani.
Stredoslovenské osvetové stredisko (ďalej SOS) odborne pripravuje a realizuje okresné, regionálne, krajské, celoštátne i medzinárodné súťaže, festivaly, prehliadky, výstavy a príslušné vzdelávacie činnosti hlavne v oblastiach tanca, hudby, divadla a umeleckého slova, výtvarníctva, videa, filmu a fotografie, výstavníctva, ľudovej kultúry, ľudových remesiel.
Štátna galéria Banská Bystrica
Vedecko-výskumná, zbierkotvorná, výstavná a expozičná, edičná
kultúrno-vzdelávacia a publikačná činnosť.
ŠG BB spravuje:
Stálu expozíciu D.Skuteckého na Hornej č.55 v B.Bystrici
Budovu bývalého Praétoria na Nám. Š.Moysesa 25 v B.Bystrici
Budovu Bethlenovho domu na Dolnej č.8 v B.Bystrici
Zbierkový fond výtvarných diel (cca 13 tis. diel)
Stála expozícia Dominika Skuteckého /1849-1921/, jednej z najvýznamnejších osobností realistického maliarstva konca 19. a začiatku 20. storočia v strednej Európe, predstavuje umelcovu tvorbu v oblasti portrétu, žánrovej maľby - mestský , rodinný a pracovný žáner ( kotlári, kováči, kovolejári ). Vystavené exponáty sú z majetku Slovenskej národnej galérie v Bratislave, Štátnej galérie a Stredoslovenského múzea v Banskej Bystrici , ako aj súkromných vlastníkov.
Štátna opera v Banskej Bystrici vznikla 1. septembra 1959 ako „Spevohra divadla J. G. Tajovského“. Dostala štatút zájazdovej scény, čo znamenalo ročne odohrať 150 predstavení, z toho 1/3 na zájazdoch. Rýchlo stúpajúca umelecká úroveň a preferencia operného žánru viedla k takým výsledkom, že Spevohra bola v roku 1972 premenovaná na Operu a v roku 1993 na Štátnu operu.
Divadlo z Pasáže je občianske združenie, ktoré pôsobí v Banskej Bystrici od roku 1995 a ako jediné svojho druhu na Slovensku pracuje s ľuďmi s mentálnym postihnutím. Divadlo vo svojej činnosti prepája kultúru (vytváranie autorských inscenácií a hranie divadelných predstavení) a sociálnu oblasť (systematická práca s ľuďmi s mentálnym postihnutím: vzdelávanie, vybudovanie chránenej dielne a chráneného bývania). Toto prepojenie je základom integrácie ľudí s postihnutím. Spoločnosti prinášame bezbariérový pohľad na ľudí s postihnutím, čím sa približujeme k vyspelej Európe, kde je prístup k nim na oveľa vyššej úrovni ako na Slovensku.
Štúdio tanca je profesionálne tanečné divadlo so stálou scénou v Banskej Bystrici. Vzniklo v roku 1998 a od roku 1999 pôsobí ako samostatný divadelný subjekt. Štúdio tanca je zamerané na tvorbu pôvodných tanečných inscenácií a svojou koncepciou cielene poskytnutie priestor slovenským umelcom (tanečníkom, choreografom, výtvarníkom, hudobníkom) v oblasti súčasného umenia.
Bábkové divadlo na Rázcestí- divadlo vzniklo v Banskej Bystrici v roku 1960 a vyše štyridsať rokov úspešne pôsobí v oblasti divadelnej tvorby pre deti, mladých ľudí a dospelých na Slovensku.
V Banskej Bystrici pôsobí aj mnoho folklórnych súborov /napr. Radosť, Mladosť, Bystrina, Partizán, Urpín/, kapiel /Družina, Prameň, Jazdci, Lunárne legendy/, spevácky zbor Hron, či spoločnosť historického šermu Cassanova. Ďalej môžeme navštíviť kiná, konkrétne kino Urpín, Hviezda, či Korzo + Filmový klub.
Vo Zvolene sa nachádza Divadlo Jozefa Gregora Tajovského, ktoré vzniklo na 5.výročie Slovenského národného povstania (28.augusta 1949) s pôvodným názvom Stredoslovenské divadlo. Divadlo formovali výrazné osobnosti a neopakovateľné talenty, ktoré mu na desaťročia vtlačili vysokú umeleckú pečať a kvalitu
Tradične organizované podujatia: Január: Novoročný koncert, Cena primátora mesta BB, Mestský festival tanca/
Február: Biela stopa SNP, Banskobystrická latka, Bystrické fašiangy/
Marec: Vítanie jari, O pohár primátora mesta BB v skokoch na lyžiach, Literárna BB, Hudobná jar/
Apríl: Medzinárodný hudobný festival V. F. Bystrého, Kvetena – jarná záhrada
Máj: For arch Slovakia – stavebný veľtrh, For Habitat – veľtrh bývania, Envirofilm, Motor Expo
Jún: Cinema – prehliadka amatérskej filmovej tvorby a video tvorby, Akademická BB – festival akademických speváckych zborov, Zraz historických vozidiel, Eurofolklór – medzinárodný festival folklórnych súborov, Bystrické zvony – autorská a interpretačná súťaž/
Júl a august: Kultúrne leto
September: Radvanský jarmok, Horehronské dni mládeže – atletika, Medzinárodný dixielandový festival, FINEX – medzinárodný veľtrh finančníctva, bankovníctva a poisťovníctva, PREMIERA – výstava papierenských výrobkov a kancelárskych potrieb, Network forum – výstava produktov a služieb komunikačných sietí, ŠPORTLÍNIA – medzinárodná výstava športových potrieb a zdravého životného štýlu, NÁPOJ – výstava nápojov a nápojovej techniky, HOTEL – výstava hotelierstva a priemyslu cestovného ruchu, DELIKATESA – výstava potravín a surovín pre zariadenia verejného stravovania
Október: Medzinárodný cestný beh SNP, Európsky turnaj univerzít, Pohár SNP v karate, Festival matičných speváckych zborov, Banskobystrické hudobné dni, Veľká cena SNP v krasokorčuľovaní
Október a november: Banskobystrická hudobná jeseň, Štátna opera je od roku 1994 usporiadateľom jesenného hudobného festivalu Banskobystrické hudobné dni.
December: 24-hodinová plavecká štafeta, Mikuláš v B. Bystrici, Banskobystrické Vianoce, Vianočný koncert
IV. Materiálno-technická základňa CR
Poloha mesta obkoleseného okolitými pohoriami činí z neho významné stredisko cestovného ruchu s množstvom zaujímavých prírodných javov (Poľana), lyžiarskymi centrami, bohatstvom minerálnych a termálnych prameňov, národopisnými zvláštnosťami (laznícke osídlenie) a bohatstvom lesov.
Čo sa týka ubytovacích služieb, Banská Bystrica má k dispozícii niekoľko hotelov, z ktorých asi najviac využívaný je hotel Lux ***- hotel sa nachádza v centre mesta. Hotel poskytuje šesť 1-lôžk. štandard izieb, tridsaťosem 2-lôžk. štandard izieb, päťdesiatpäť 2-lôžk. economy izieb, osem 1-lôžk. business izieb, dvadsaťdeväť 2-lôžk. business izieb a deväť apartmánov (jeden prezident apartmán) s 2-lôžk. izbou a obývačkou, všetky izby s vlastným soc. zariadením (sprch. kút/vaňa, WC), telefónom, minibarom (cca 30% izieb), balkónom a FTV-SAT. V objekte/areáli je: reštaurácia, terasa, bar, kaviareň, 5x salón (celková kapacita 360 miest), spoločenská miestnosť s FTV-SAT a videom, zmenáreň. Internetové pripojenie za poplatok. Bezbariérový objekt. Parkovisko je strážené, platené.
Ďalším dobre vybaveným hotelom je hotel Arcade ***- nachádzajúci sa na Námestí SNP 5 . Hotel v pešej zóne v historickej budove zo 16. storočia pôsobí starobylo a majestátne. V interiéri prevažujú drevo a koža, hotelové izby sú pekné, veľké, zariadené kvalitným nábytkom s vkusne zladenými detailmi. Ceny sú pomerne vysoké, no okrem deklarovaného štandardu sú v izbách aj minibary a trezory. Navyše, Hotel Arcade je známy aj veľmi dobrými pohostinskými službami, v objekte je dobrá cukráreň s veľkým výberom zákuskov a mliečnych šejkov. Je tu aj štýlová talianska reštaurácia a pochváliť môžeme i miestnu La Creperie, ktorá vás – čuduj sa svete – ohúri ponukou klasických slovenských múčnych jedál.
Hotel Dixon *** sa vyznačuje komplexnosťou poskytovaných služieb, ktorých rozsah je v porovnaní s inými hotelmi na Slovensku výnimočný. Hotelové kongresové centrum poskytuje výbornú príležitosť pre celoročné organizovanie kongresov, konferencií, prezentácií, porád, seminárov a školení. Hotel ponúka kvalitné ubytovanie v 47 štandartne zariadených dvojlôžkových a 15 nových komfortných izbách s možnosťou prístelky a 1 apartmánom. Ku každej izbe neodmysliteľne patrí plné sociálne vybavenie, SAT-TV a telefón. Celková ubytovacia kapacita je 126 pevných lôžok a 22 prísteliek.
Ďalej sú v meste k dispozícii hotel Národný dom, penzión Bella, apartmány Slos, Angel´s Apartments a ďalšie.
Ďalšou možnosťou ubytovania a veľmi príjemnou sú hotely a penzióny v okolí Banskej Bystrice, umiestnené v prírodnom prostredí, ako napr.: Horský hotel Šachtička, ktorý sa nachádza v sedle pod Panským dielom (1 102 m n.m.).Okolitá príroda priam láka na turistiku, cykloturistiku, či do konského sedla. Zimu si vychutnávajú najmä lyžiari. Zjazdárom sú k dispozícií štyri vleky a trate od ľahkej, až po ťažkú obtiažnosť. Bežecké trate sú udržiavané dlho do jari.
Hosťom sú k dispozícii komfortné dvojlôžkové izby a tri apartmány. Bazén, tri sauny, masážna vaňa, fitness a ďalšie služby zabezpečia hosťom relax a rekondíciu.
Vynikajúca kuchyňa, koliba, terasa s grilom a pecou - sú zárukou aj pre „fajnšmekrov”.
Školiace priestory v jedinečnom prostredí ocenia firmy počas svojich akcií. Hotel Šachtička poskytuje všetko, čo človek potrebuje na oddych, relax a pohodu,
V Hronseku je to nový, veľmi dobre vybavený gala kongres hotel Kaskády. V hoteli je možné usporiadať akcie rôzneho rozsahu a náročnosti: napr. semináre, firemné prezentácie, kongresy, spoločenské večere, routy, záhradné gril party,...
Penzión Klopačka, Špania dolina - penzión sa nachádza priamo v centre obce Špania Dolina, v malebnom prostredí Nízkych Tatier, vzdialenej 14 kilometrov od mesta Banská Bystrica. Obec má krásnu, niekoľko storočí starú architektúru, a bohatú kultúrnu a banícku históriu. V blízkosti penziónu je nainštalovaný banícky „orloj“, ktorý v priereze znázorňuje namáhavú prácu v bani.V penzióne je možné zorganizovať firemné školenia, svadby, promočné slávnosti, rodinné oslavy, detské tábory atď. Poskytované ubytovanie je v troch triedach:
Penzión Slniečko sa nachádza v krásnom prostredí Kremnických vrchov, 700 m za obcou Tajov (smer Kordíky). V blízkosti Tajova sa nachádza niekoľko turistických chodníkov, vhodných na príjemnú prechádzku s pekným výhľadom na celé okolie. Okolie Tajova taktiež poskytuje dobré podmienky pre milovníkov zimných športov, ľahké zjazdové trate vhodné pre nenáročných lyžiarov
Penzión Holub v Tajove ponúka síce len dve dvojposteľové izby s prístelkou, vybavené sprchou a toaletou, no prednosťami sú výborné jedlo, pripravené skvelým kuchárom, majiteľom penziónu.
V nádhernom a tichom lesnom prostredí, na úpätí Kremnických hôr v nadmorskej výške 747 m.n.m, sa nachádza hotel Lesák. Hotel je vzdialený približne 12 km od Banskej Bystrice. Pre svoju polohu a celoročnú prevádzku sa stal vyhľadávaným rekreačným miestom, vhodným pre: rodiny s deťmi, dvojice, mládež, seniorov, školy, športovcov, priaznivcov turistiky.
V Banskej Bystrici sa tiež nachádza mnoho reštauračných zariadení z ktorých spomeniem napr. Bašta-cefé, Kúria, Fishmen, Evijo, Fontána, Koliba, Cechová, Plzeňská reštaurácia, Bažant a iné.
Neďaleko Banskej Bystrice sa nachádza kúpeľné mesto Sliač a Kováčová:
Kúpele Sliač sa špecializujú na liečbu srdcovo-cievnych a ženských ochorení. Základom liečby sú uhličité bazénové i vaňové kúpele vhodne doplnené fyzioterapiou (liečebný telocvik, vodoliečba, elektroliečba, klasická, reflexná masáž, lymfomasáž, parafín). K špecifickým procedúram patria plynové injekcie, vákuopres a BIO-VAK, využívajúce oxid uhličitý v najúčinnejšej prírodnej forme, u ženských chorôb i rašelinové zábaly.
Kúpele Kováčová sú zamerané na liečbu chorôb pohybového ústrojenstva a chorôb nervového pôvodu. Základom liečby sú bazénové a vaňové kúpele v liečivej minerálnej vode, doplnené parafínovými zábalmi, elektroliečbou, klasickou, podvodnou i reflexnou masážou.
V blízkosti mesta sa nachádza mnoho športovo-rekreačných stredísk, z najznámejších spomeniem Tále, Donovaly, Kordíky, Jasná,...
Odvážnejší môžu vyskúšať splav Hrona. Rieka Hron je po Váhu druhou najväčšou slovenskou riekou. Pramení pod Kráľovou hoľou a po 289 km ústí v Štúrove do Dunaja. Jej najvýznamnejšími prítokmi sú rieky Čierny Hron vo Chvatimechu a Slatina vo Zvolene. Ďalej ju napája množstvo menších potokov najmä od severu. Hron je minimálne poznačený ľudskou činnosťou a práve preto je hojne vyhľadávaný vodákmi. V jarných mesiacoch je možno započať splav už v Heľpe. Tento úsek je určený pre športovejšie zameraných vodákov. Určite sa v otvorenej lodi vykúpete. Silný prúd v kombinácii s nízkou teplotou vody je zárukou nezabudnuteľného zážitku. Medzi Zvolenom a Kozárovcami Hron spomalí a už len lenivo preteká v zovretí Štiavnických vrchov zľava, Kremnických vrchov a Vtáčnika zprava. Úsek charakterizujú nádherné prírodné scenérie, spestrené tromi hradnými zrúcaninami. Voda v Hrone sa po úpadku komunistického veľkopriemyslu na horehroní celkom slušne vyčistila o čom svädčí prítomnosť pstruha, lipňa, hlavátky a dokonca i raka. Splav Hrona pri dodržaní základných bezpečnostných podmienok je možné absolvovať aj začiatočníkom, rodinám s deťmi a neplavcom. V Slovenskej Ľupči sa nachádza Lodenica na Mlynčoku, alebo outdoorCamp, leží na ľavom brehu rieky Hron. Poskytuje plný servis pre záujemcov o splav Hrona. Počas mesiacov máj-september v nej sídli agentúra zabezpečujúca plavbu po rieke na úseku Brezno-Zvolen. Organizuje pre kolektívy i jednotlivcov jedno, dvoj a viacdenný splav rieky Hron, s kompletným technickým zabezpečením. Ďalšia lodenica sa nachádza s obci Nemecká /rio granus/, odkiaľ môžeme splavovať Hron, príp., ak máme záujem, dohodnúť sa na splavovaní inej slovenskej rieky, /napr. Váh, Dunajec, Belá/, prípadne vyskúšať rieku Salza v rakúskych Alpách, alebo rafting v Čunove...
V meste Banská Bystrica je taktiež možnosť nákupov či už v menších alebo väčších obchodoch, od roku 2004 sa buduje Europa Shopping centrum. Veľkou výhodou budovaného Europa Shopping Centra (ESC) v Banskej Bystrici bude jeho dopravná dostupnosť z troch strán. Aj v súčasnosti by bolo možné dobudované multifunkčné nákupno-zábavné centrum napojiť na jestvujúci dopravný systém. Jeho investor Europa SC, a. s., Banská Bystrica, sa však rozhodol vyriešiť dlhoročný problém mesta pod Urpínom - dopravu v lokalite Hušták. V záujme zlepšenia situácie najmä v dopravných špičkách súhlasil, že v rámci výstavby ESC vybuduje dve nové kruhové križovatky od centra mesta pri Banke Slovakia a od sídla Krajského úradu na sídlisku Fončorda.
Banská Bystrica leží takmer v strede Slovenska a je dobre dostupná či už autobusom, vlakom, osobnou dopravou, dokonca na Sliači sa nachádza i letisko.
Ako vidíte, je si z čoho vyberať a myslím si, že so službami poskytovanými v týchto hoteloch, penziónoch, reštauráciách či v rekreačných strediskách budete spokojní. Banská Bystrica sa nachádza v prekrásnom prostredí a preto je možné využívať voľný čas v lete na turistiku či kúpanie a v zime na výbornú lyžovačku.
Banská Bystrica patrí medzi šesť najľudnatejších miest na území Slovenska. Svojim vekovým priemerom 33,4 roka patrí zároveň aj medzi najmladšie mestá na Slovensku. Banská Bystrica vzhľadom na svoje prírodné podmienky má všetky predpoklady pre rozvoj masového športu a turistiky.
V. Zhrnutie a záverNa záver by som sa pokúsila o zhrnutie, spomenula silné a slabé stránky, na čo by sme mali dávať pozor a čomu sa viac venovať, zdokonaľovať sa, rozvíjať CR, starať sa o návštevníkov tak, aby mali dobrý pocit, aby sa cítili spokojne, príp. aby uvažovali o opätovnej návšteve nášho mesta či regiónu.
Silné stránky
·Dostatok voľnej pracovnej sily,
·Vysoká vzdelanostná úroveň v regionálnych centrách,
·Rozsiahla surovinová základňa poskytujúca suroviny pre viaceré odvetvia,
·Vybudovaná pozícia na exportných trhoch najmä v odvetviach hutníctva, drevospracujúceho, sklárskeho, keramického a chemického priemyslu,
·Dostatok voľných hnedých a zelených plôch vhodných pre budovanie priemyselných parkov a zón,
·Významný potenciál pre väzby zahraničný investor – subdodávateľ z regiónu,
·Vhodné prírodné, klimatické a kultúrne podmienky pre rozvoj cestovného ruchu,
·Množstvo minerálnych, termálnych a liečivých prameňov,
·Výhodná geografická poloha banskobystrického kraja pre tok tovarov a služieb medzi novými členskými štátmi EÚ,
·Hustota regionálnej cestnej a železničnej siete,
·Zaradenie železničného „južného ťahu“ Bratislava – Zvolen – Košice do Siete transeurópskych železníc TEN sledovaných projektom TINA,
·Zapojenie telekomunikačnej infraštruktúry do nadnárodných telekomunikačných sietí,
Slabé stránky
·Nízka vzdelanostná úroveň nezamestnaných,
·Malá podpora rozvoja živnostníctva a remeselných výrob zo strany štátu,
·Nedostatočné využitie surovinovej základne,
·Vysoký podiel výroby s nízkou pridanou hodnotou,
·Nízka technologická a technická úroveň výroby a konkurencieschopnosť výrobkov,
·Útlm priemyselného výskumu a vývoja,
·Nedostatočné využitie informačných technológií v sektore priemyslu, obchodu a cestovného ruchu,
·Nedostatočné nadregionálne prepojenie v dopravnej infraštruktúre,
·Nevyhovujúci dopravno - technický a stavebný stav časti regionálnej dopravnej infraštruktúry (cesty, mosty, trate),
·Presun osobnej a nákladnej dopravy zo železnice na cesty a nízky stupeň využitia kombinovanej dopravy,
·Roztrieštenosť pozemkového vlastníctva a nedostatočne rozvinutý trh s pôdou.
Príležitosti
·Vytváranie priaznivejších podmienok pre podnikanie,
·Vstup nových investorov do existujúcich výrobných priestorov,
·Rozvoj priemyselných zón a parkov,
·Podpora živnostenského, remeselného podnikania a samozamestnávania v regióne,
·Rozvoj výrob s vyšším stupňom finalizácie založených na výhodách zo spracovania domácich surovín,
·Rozvoj podnikateľských aktivít s vysokým stupňom pridanej hodnoty,
·Vytvorenie tretieho metropolitného centra v aglomerácii Banská Bystrica – Zvolen,
·Využitie historického, kultúrneho a prírodného potenciálu pre rozvoj cestovného ruchu,
·Možnosť dobudovania základných dopravných systémov a ich napojenie na medzinárodné dopravné koridory,
·Využitie kapacít letiska Sliač pre pravidelnú leteckú dopravu,
·Zvyšujúci záujem o vidiecky turizmus a agroturizmus.
Ohrozenia
·Odliv kvalifikovaných pracovníkov z regiónu,
·Pokračujúci rast podielu sociálne marginalizovaných skupín obyvateľstva a mládeže s negatívnymi dopadmi na vývoj kriminality,
·Nerovnomerné rozmiestnenie kvalifikovanej pracovnej sily v regióne,
·Nedostatočný záujem investorov o vstup do zbankrotovaných firiem,
·Technologické a poznatkové zaostávanie,
·Neukončený proces transformácie vlastníckych vzťahov.
Banská Bystrica a vôbec celé Slovensko je v súčasnosti v zaostávajúcej pozícii v rámci európskeho cestovného ruchu. Význam cestovného ruchu u nás je značne podcenený, stáva sa, že časť verejnosti ho považuje za zbytočný, dokonca škodlivý jav. Prestíž odborníkov cestovného ruchu je dosť nízka. Chýba legislatívna norma o cestovnom ruchu, ktorá by upravila základné definície a vymedzila organizačnú štruktúru a význam cestovného ruchu v národnom hospodárstve. Absentujú pravidlá pre riadenie, koordináciu a stanovenie zodpovednosti pre jednotlivých aktérov pôsobiacich v oblasti cestovného ruchu. Nedostatkom je aj nedodržiavanie niektorých legislatívnych noriem zo strany niektorých subjektov (sprievodcovská činnosť bez oprávnenia, ubytovávanie v súkromí „načierno“, nedodržiavanie podmienok na zatrieďovanie ubytovacích zariadení, predaj tovaru nejasného pôvodu, prevádzkovanie nepoistených cestovných kancelárií a podobne). Absencia stratégie hospodárskej politiky a na ňu nadväzujúcej politiky cestovného ruchu sa stali príčinou, že v záplave operatívnych rozhodnutí niektoré orgány štátnej správy i samosprávy zatiaľ ešte nedocenili význam cestovného ruchu pre rozvoj hospodárstva.
Rozvoj cestovného ruchu všade vo svete silne ovplyvňuje verejný sektor. Úspešnosť jednotlivých aktivít závisí od lepšej súdržnosti jednotlivých partnerov, lepšej podpory zo strany štátu a schopnosti prispôsobiť sa meniacim podmienkam.
Pochopenie prínosu cestovného ruchu pre ekonomiku našej krajiny a stanovenie jasného postupu na odstránenie nedostatkov môže prispieť k výraznejšiemu zhodnoteniu turistickej ponuky Slovenska na medzinárodnom trhu, k väčšiemu prínosu pri tvorbe hrubého domáceho produktu a ku skvalitneniu životnej úrovne všetkých tých, ktorí sa na tejto činnosti podieľajú.
Z hodnotenia súčasného stavu aktívneho zahraničného cestovného ruchu (AZCR) SR je zrejmé, že neexistuje žiadny objektívny dôvod na to, aby Slovensko nemohlo dosahovať relatívne porovnateľné výkony v cestovnom ruchu ako naši susedia – Česko, Poľsko či Maďarsko. Porovnanie niektorých ukazovateľov za rok 2004 v nasledujúcej tabuľke ilustruje postavenie Slovenska medzi našimi susedmi.
Ťažiskovými formami cestovného ruchu, pre ktoré má Slovensko najlepšie predpoklady a ktoré treba v priebehu najbližších rokov prednostne podporovať, rozvíjať a skvalitňovať, sú:
·mestský a kultúrny cestovný ruch
·kúpeľný a zdravotný cestovný ruch
·zimný cestovný ruch a zimné športy
·letná turistika a pobyty pri vode
·vidiecka turistika
Je teda potrebné skvalitňovať a rozširovať možnosti poskytovaných služieb a tak zvýšiť návštevnosť nielen v našom meste, teda v Banskej Bystrici, ale i v celom regióne a vôbec na celom Slovensku, následkom čoho sa budú zvyšovať aj príjmy našej krajiny a hlavne je potrebné urobiť dobré meno našej krajine vo svete, aby sa k nám návštevníci radi vracali.
