Ťažiskové priemyselné odvetvia
V 20. a 30. rokoch bolo Írsko veľmi uzavretou zemou s málo rozvinutým priemyslom. Existujúce priemyslové podniky sa nachádzali iba v tradičných odvetviach, napríklad v textilnom či potravinárskom. V 50. rokoch sa jasne ukázalo, že protekcionistické opatrenia zavedené v 30. rokoch k ochrane a rozvoju domáceho priemyslu sú kontraproduktívne a nezaisťujú rozvoj priemyslu a tím ani celej ekonomiky. Dekáda 50. rokov znamenala pre Írsko zásadnú zmenu ekonomickej politiky, uplatňované s istými modifikáciami až do dnešnej doby. V roku 1952 bola vytvorená Írska exportná rada (IEB), ktorej cieľom bolo podporovať írsky export. V rovnakom roku boli vytvorené a potom realizované prvé schémy kapitálových ponúk pre rozvoj priemyslu v dosiaľ nerozvinutých írskych regiónoch. V roku 1958 prišli na svetlo prvé daňové ponuky na rozvoj priemyselného exportu. Posledným významným krokom v tomto období bolo založenie Priemyslovej rozvojovej agentúry (IDA), ktorá mala napomáhať domácemu priemyslu pri hľadaní zahraničných partnerov s cieľom zakladať a rozvíjať v Írsku moderné priemyslové odvetia. Priemysel sa začal rozvíjať až po vybojovaní nezávislosti v roku 1937.
Medzi hlavné priemyselné odvetvia patria: ťažobný priemysel, strojársky priemysel, elektronický a elektrotechnický, farmaceutický, textilný a odevný, potravinársky a stavebný priemysel.

Strojársky priemysel
Po vstupe do EÚ zaznamenal strojársky priemysel výrazný nárast, zahraničné investície smerovali do výroby komponentov pre potreby leteckého a automobilového priemyslu a výroby turbín. Odvetvie ovládajú zahraničné spoločnosti: Pratt verzus Whitney, Westinghouse, Moog a Sifco Turbine. Automobilové komponenty sa vyvážajú do štátov EÚ, USA a Japonska.

Elektrotechnický a elektronický priemysel
Vďaka masívnym zahraničným investíciám bol zaznamenaný najväčší nárast výroby práve v tomto priemysle. V minulosti rozšírenú výrobu elektromotorov, relé, transformátorov a spojovacích zariadení vytlačili špičkové technológie zo zahraničia, ktoré do Írska prišli vďaka dotáciám, daňovým úľavám, vysoko kvalifikovanej pracovnej sile a skutočnosti, že Írsko je súčasťou jednotného európskeho trhu. V elektronike a pri výrobe softwaru pôsobí viac ako 300 spoločností, medzi nimi aj spoločnosti s vysokým medzinárodným kreditom: IBM, Compaq, Motorola, Intel,... Írsko má až 60 % podiel na výrobe softwaru, ktorý sa používa v Európe (Microsoft, Lotos, Corel,...). Pomerne široký je výrobný sortiment lekárskych a elektronických prístrojov.

Farmaceutický priemysel
Írsko produkuje širokú škálu produktov od analgetík až po kontaktné šošovky. Výroba prevyšuje domáci dopyt, preto prevažná časť liekov smeruje na britský trh a do Eurozóny. Na vývoj farmaceutického priemyslu majú vplyv najmä americké spoločnosti.

Textilný a odevný priemysel
V porovnaní s predchádzajúcimi odvetviami sa tieto odvetvia rozvíjajú pomalšie a mimo záujmu zahraničných investorov. Textilný priemysel spracováva prírodné i umelé vlákna. Odevný priemysel sa orientuje na dámsku a pánsku konfekciu, detské oblečenie, prádlo a športové odevy.

Potravinársky priemysel
Potravinársky priemysel spracováva poľnohospodárske produkty (hovädzie mäso, mliečne výrobky, alkoholické nápoje, hlavne pivo). Najväčším podnikom Írska a zároveň za najväčší pivovar na svete považovaný je St. James’ Gates Brewery v Dubline, ktorý od roku 1759 produkuje svetoznáme pivo Guiness. Preslávená je aj írska whisky.
Stavebníctvo
Stavebníctvo sa v Írsku podieľa na tvorbe HDP zhruba 17 %, z toho viac ako polovicu tvorí výstavba rezidenčných nemovitostí. V roku 2003 vzrástli investície do výstavby rezidenčných nemovitostí o 14 %. Stavebníctvo rástlo najviac v rokoch 1996 – 2000, kedy tempo rastu pravidelne prekračovalo 13 %. Investície do rezidenčných nemovitostí budú naďalej jednotkou tohto sektoru a aj keď sa počíta s určitým oživením vo výstavbe kancelárskych priestorov a priemyslových nemovitostí, tempo rastu odvetvia by v roku 2005 nemalo presiahnuť 1,75 %.

Elektrická energia
Vo výrobe a distribúcii elektriny dominuje štátna spoločnosť ESB s celkovým výkonom elektrární cez 4 tis. MW. Na celkovej produkcii elektrického prúdu sa podieľa spaľovanie plynu 41,8 %, uhlia 20,2 %, ropy 19,2 %, vodnej energie 11,5 % a spaľovanie rašeliny 7,3%. Ťažbu rašeliny zaisťuje štátna spoločnosť Bord na Móna, ťažbu a distribúciu zemného plynu štátna spoločnosť Bord Gáis Éireann a dovoz a spracovanie ropy štátna spoločnosť Irish National Petroleum Corporation.

Tab.: Tempo rastu / poklesu priemyselnej výroby v nosných oboroch (1995 = 100)
19992000200120022003
Potravinársky a tabakový 114,3 102,5 126,1 130,8 134,8
Textilný 90,6 73,276,553,847,4
Kožiarsky 83,2 79,0 63,7 58,3 35,8
Drevospracujúci 170,8165,4150,8167,4170,9
Papierenský 180,4171,4169,7188,1212,8
Chemický a farmaceutický 290,5331,2403,4500,1519,7
Gumárenský a výroba plastov 96,298,899,592,1100,3
Kovospracujúci 114,6 123,5110,4104,0100,3
Elektronický a optický 175,0 238,9250,1226,5258,6
Výroba dopravných zariadení 160,4 199,6209,9187,8187,6
Výrobný priemysel celkom 180,6 209,0230,4238,9254,0

Tradičné odbory írskeho priemyslu, predovšetkým textilný, odevný, kožiarska a obuvnícka výroba, sú pod trvalým tlakom lacnejšej produkcie z východnej Európy a Ďalekého východu. Najdramatickejší pokles zaznamenal kožiarsky priemysel, ktorého produkcia v roku 2003 klesla oproti roku 2002 o 38,6 %. Najväčší medziročný nárast bol dosiahnutý v oblasti výroby médií (napr. software) a papierenskom priemysle, kde výroba vzrástla o 14,4 % a vo výrobe elektrotechnických a optických zariadení (14,2 %). Za rok 2003 vzrástla medziročne priemyslová výroba o celkom 6,3 % (7,9 % v roku 2002).

Poľnohospodárstvo

Írsko je vyspelý priemyselný štát s významným podielom poľnohospodárstva, v ktorom prevláda živočíšna výroba (najpočetnejší je dobytok, potom ovce, ošípané a kone). Poľnohospodárstvo zamestnáva asi 11 % práceschopného obyvateľstva a je pomerne produktívne Väčšina Írskych firiem sú malé rodinné usadlosti. Na obmedzenej ploche kvalitnej ornej pôdy sa pestuje predovšetkým jačmeň pšenica a zemiaky. Rozhodujúca je však živočíšna výroba, ktorá má k dispozícii viac ako 2/3 rozlohy Írska. Šťavnaté pastviny v nížinách poskytujú takmer po celý rok potravu veľkému počtu hovädzieho dobytka, vo vyšších polohách ovciam. Mäso mlieko a mliečne výrobky tvoria takmer šestinu Írskeho exportu. Rozloha lesov je obmedzená a pestovanie sa obmedzuje na rýchlo rastúce ihličnany. V 70. rokoch sa s vládnou pomocou modernizoval morský rybolov. Pomerne stále výdatné ložiská sú pod kontrolou, aby nedošlo k ich vydrancovaniu. Ďalší potenciálny zdroj prímov, chov lososov v riekach, je v súčasnej dobe ohrozený znečistením životného prostredia. Administratívne sa Írsko delí na 26 grófstiev, ktoré sú zoskupené do 4 provincií (Donegal, Connaught, Leinster a Munster). /príloha č.2/ Hospodársky ho môžeme rozdeliť na severný región, južný región a oblasť hlavného mesta.
SEVER zaberajú provincie Donegal, Connaught (Connachta) a severná časť Leinsteru. Nachádzajú sa tu pomerne chudobné pasienky. Na svahoch sa chovajú ovce. Hovädzí dobytok sa vykrmuje pre anglické trhy. Dôležitou plodinou sú zemiaky, ďalej jačmeň a pšenica. Rozsiahle močiare vyraďujú množstvo pôdy z hospodárskeho využitia. Na severovýchode sa vyskytujú pasienky bez močiarov. Na pobreží prekvitá morský rybolov – je najdôležitejším zdrojom výživy obyvateľstva. Lovia sa lososy, slede, tresky, makrely.

Najväčším mestom je prístav Galway (An Ghaillimh) – potravinársky priemysel. Dundalk (Dun Deálgan) – veľmi dobré spojenie so Škótskom, pivovar, výroba železničného zariadenia a lokomotív. Sligo (Sligeach)
JUH zaberá južná časť provinicie Leinster a Munster. V údoliach sa chová prvotriedny hovädzí dobytok, na svahoch ovce a vo Wexfordskej pahorkatine sú statky špecializované na výkrm ošípaných. V tejto časti Írska s relatívne suchými a horúcimi letami a úrodnou pôdou sa darí pšenici a jačmeňu, v nížinách cukrovej repe a zemiakom, ovosu len na juhu. Cork (Corcaigh) – leží pri hlbokej zátoke; vyváža poľnohospodárske produkty a dováža uhlie a stroje. Okrem toho je tu oceliareň, Fordova automobilka a opravovňa, mlyny, pivovar, mäsové konzervárne a chemický priemysel. Cobh – dôležitý prístav, Wexford (Loch Garman) – osobný prístav pre rýchle spojenie s Anglickom, závod na výrobu strojov. Limerick (Luimneach) – 3. najväčšie írske mesto, v ústi rieky Shannon; potravinársky a textilný priemysel, výroba umelých hnojív.

DUBLIN A OKOLIE (Dubh Linn – Čierna mláka; Báile Átha Cliath – Mesto pri riečnom brode) – hlavné mesto leží v nížine v grófstve Louth (medzi pohorím Wicklow a nízkou pahorkatinou), ktorá zasahuje priamo k Írskemu moru. Je najväčším sídlom, sústreďuje najviac priemyselných závodov: pivovar St. James’ Gates Brewery, liehovary, mlyny, závody na výrobu trvanlivého pečiva, vlnených látok, odevov, topánok a nábytku.
V okolí sú mliekárenské farmy. Írske farmy obhospodarujú takmer 6,5 milióna kráv, 4,8 milióna oviec 1,8 milióna prasiat a viac než 13 miliónov kusov hydiny.
Rybárska produkcia z mora i vnútrozemských vôd presahuje 300 tis. ton ročne, z toho 3/4 pripadajú na výlov morských rýb. Zhruba 2/3 produkcie idú na vývoz. Rybárska flotila má viac ako 1200 plavidiel.
Značnú časť príjmov poľnohospodárskych producentov predstavujú dotácie prevažne vo forme príspevkov v rámci spoločnej hospodárskej politiky EU. Viac ako polovica poľnohospodárskej produkcie sa vyváža a vo vývoze stúpa podiel spracovaných produktov.
Čo sa týka chovu zvierat, chcú Íri posilniť kontroly zaobchádzania so zvieratami počas transportu. Taktiež sa budú usilovať o pokrok v dohodách o Akčnom pláne pre organické poľnohospodárstvo.