Írsko: Projekt o rozvoji hospodárstva

I. Všeobecné geografické údaje

Írska republika zaberá päť šestín druhého najväčšieho ostrova Britských ostrovov, ktorý leží asi 80 km od západného pobrežia Veľkej Británie. Predeľujú ich: Severný prieliv, Írske more a prieliv Sv. Juraja. Rozlohu má 70 300 km2, počet obyvateľov asi 3 mil. 800 tis., hustota zaľudnenia: 53 obyv./km2. Hlavné mesto Baile Átha Cliath/Dublin má približne 1 milión obyvateľov. Je to krajina zelených lesov, nízkych pohorí, pasienkov a lúk, vďaka čomu si vyslúžila pomenovanie Smaragdový ostrov. Rozkladá sa na Írskej rovine s nadmorskými výškami 30-40m.n.m., ktorá je členená len rašeliniskami a väčšími či menšími jazerami. Po okrajoch ostrova sa ťahajú pahorkatiny dosahujúce 600-800m.n.m. Najvyšší bod krajiny sa nachádza v pohorí Kerry (Carrauntoohill, 1041 m).
Je zmesou troch dávnych kultúr: keltskej, normandskej a anglosaskej.
Írsko ako novodobý štát vzniklo v roku 1922. Írska ústava vytvárajúca základný rámec fungovania štátu pochádza z roku 1937. Írsko je parlamentnou demokraciou s dvojkomorovým parlamentom pozostávajúci zo Snemovne reprezentantov a Senátu. Parlament plní legislatívnu funkciu, exekutíva je v rukách vlády.

Povrch
Podobne ako Veľká Británia, aj Írsko bolo postihnuté dvojitým vrásnením. Koncom silúru došlo k mohutnému kaledónskemu vrásneniu, ktoré postihlo dve tretiny ostrova na severe, juh bol deformovaný mladším – hercýnskym vrásnením na konci devónu a začiatkom karbónu.
Írsko má celkovo nižší povrch než Veľká Británia. Nížinný reliéf je predovšetkým vo vnútrozemí, zatiaľ čo nevysoké pohoria a vrchoviny začlenené do mnohých menších masívov zaberajú periférnu polohu, ohraničujú takmer celý ostrov a spadajú k pobrežiu skalnatými abráznymi zrubmi. Pohorie Wicklow – južne od Dublinu – je široké 15-20 km a je plošne najväčším žulovým masívom Britských ostrovov (Lugnaquillia, 926 m). Jeho vrcholy sú holé a iba hlboké, úzke údolia zvané gleny patria k niekoľko málo zalesneným oblastiam. Susedná pahorkatina Wexford je pokračovaním Waleského Kambrického pohoria. Je to dosť izolovaný, relatívne suchý kút Írska, bez močiarov a so suchými letami. Juh a juhozápad vypĺňa rad dlhých, rovnobežných, väčšinou holých chrbtov z červeného pieskovca, ktoré sú od seba oddelené úrodnými údoliami. V pohorí Macgillicuddys Reeks je najvyšší vrch celého ostrova – Carrantuohill, 1040 m. Asi 80% povrchu Írska vypĺňa mierne zvlnená Centrálna nížina, ktorá má podložie z karbónskych vápencov, ktoré sú kryté silnou vrstvou glaciálnych sedimentov – štrkov, pieskov, ílov; delí sa na 4 časti:
1. vlastná nížina – mierne zvlnená, močiarovitá. Okolo bažín a močiarov sú pasienky s najpriaznivejšími podmienkami na chov dobytka.
2. západný okraj – tam, kde vystupujú vápence, sú iba pasienky pre ovce, ostatné časti pokrývajú dubové lesy, lúky a polia.
3. vápencová vrchovina – v grófstve Clare, plochy s chudobnými pasienkami.
4. južný okraj – nízke pohoria porastené trávou a nížiny medzi nimi.

Centrálna nížina má v karbónskych vápencoch mnoho krasových oblastí. Hlavne na západ od toku rieky Shannon je holý kras s rozsiahlymi škrapovými poljami, pretože pleistocénne odstránili z vápencov pokryvné útvary. Napr. v grófstve Clare je veľká krasová oblasť The Burren so suchými údoliami, ponormi, jaskyňami a poljami. Polje The Carran s rozlohou 3 km2 je najväčším na Britských ostrovoch.
Najväčší vplyv na vývoj povrchových tvarov malo pleistocénne zaľadnenie. Pri prvom veľkom zaľadnení pokryl pevninský ľadovec celý ostrov. Šíril sa z miestnych vrchov a zo Škótska cez Írske more; pri druhom sa ľadovce objavili len na okrajových vrchoch. Ľadovcová činnosť sa tu prejavila výraznejšie ako vo Veľkej Británii, čo potvrdzujú početné morény, ľadovcové jazerá (lough = loch) a kary, ktoré ležia pri pobrežiach už vo výške 237 m.n.m.
Západné pobrežie je mierne skalnaté a veľmi členité, umožňuje zakladanie prístavov. Hlavne juhozápad charakterizujú hornaté polostrovčeky oddelené hlbokými zátokami, napr. Dingle, Kenmare, Bantry (lov ustríc). Nachádzajú sa tu aj početné ostrovy, najväčší z nich je Achill (Acail), 14,5 km2. 15% rozlohy zaberajú rašeliniská, mocné až 6 m, a slatiny.

Podnebie
Je výrazne oceánske, vlhké, s malými amplitúdami (vplyv Golfského prúdu), letá sú chladné, zimy mierne – mimo pohorí bez snehovej pokrývky. Priemerná januárová teplota je najnižšia v Centrálnej nížine (+ 4°C), všade inde dosahuje 6-7°C.
Zrážky, tie sú viac ako dostatočné. Do 750 mm/rok spadnú v okolí Dublinu a v záveterných polohách na východe krajiny; 750-1000 mm v Centrálnej nížine; cez 2500 mm spadnú v juhozápadných horách a v pahorkatinách západného pobrežia. Silné západné až juhozápadné vetry – bránia rastu stromov.

Vodstvo
Jazerá a rieky okrem močiarov zaberajú skoro 1400 km2. Jazerá pretekané riekami pôsobia ako výborné rezervoáry, napriek tomu však u väčšiny riek nachádzame značné výkyvy vodného stavu.
Najviac jazier je na severozápade štátu. Takmer pri pobreží leží najväčšie – Corrib (Lough Coirib), spojené podzemným tokom s blízko položeným jazerom Mask (Lough Measca). Ďalšími sú Ree (Lough Ribh) a Derg (Lough Deirgdheire) – pretekané najdlhšou riekou Britských ostrovov – riekou Shannon. Jej tok vznikol prepojením niekoľkých glaciálnych zníženín, ktoré dodnes vypĺňajú veľké jazerá. Shannon je dlhá 350 km (splavných je 200), preteká nížinou a len v krátkom úseku horného toku, kde je vybudované vodné dielo Ardnacrusha (energiou zásobuje takmer celé Írsko), má charakter horskej rieky. Časté zákruty, nepravidelné brehy, ploché ostrovčeky, rozlievanie sa do jazier a močiarov – sú charakteristickými prvkami všetkých riek. Väčšinou sú krátke, vodnaté, majú nízke rozvodia a dajú sa prepájať prieplavmi (napr. prieplav Midhe). Na juhu sú väčšie rieky Suir a Blackwater; ďalšími sú Liffey a Clare. Majú atlantický režim: sú napájané prevažne dažďovou vodou a len v horách sa nie veľmi prejavuje podiel vody z topiaceho sa snehu. Odtok v priebehu roka je nevyrovnaný. Najvodnatejšie sú zimné mesiace - hlavne január a február – sú najbohatšie na zrážky, a pokiaľ sú to zrážky snehové, sneh sa rýchlo roztápa. V chladnom polroku preto odteká okolo 70% celoročného množstva vody. Najmenej vody je v letných mesiacoch – menej prší a vodu riekam odoberajú rašeliniská, ktorými veľa riek preteká.

II. Výskyt nerastných surovín
Ťažobný priemysel Írska nezabezpečuje potreby priemyselnej výroby. Ťaží sa sádrovec, rudy zinku, olova a striebra. Hlavný zdroj paliva, rašelina, má obmedzené priemyselné využitie. Rieky ako Shannon a Erne však umožňujú výrobu elektrickej energie vo vodných elektrárňach. V posledných rokoch sa rozvíja ťažba zemného plynu z šelfu Írskeho mora.
Menšie ložiská antracitu majú len okrajový význam. Väčšie hospodárske využitie má ropa a zemný plyn, ktoré boli objavené pri juhozápadnom pobreží Írska. Z primárnych energetických zdrojov sú pre hospodárstvo najdôležitejšie bohaté zásoby rašeliny (4 mld. ton). Z rudných surovín sa vyskytujú zinkovo-olovnaté pri Navane, polymetlické rudy (Cu, Zn s prímesou Co a Ni) v Galway a Tipperary, železná ruda nižšej kvality a striebro. Priemyselný význam majú bohaté ložiská fosfátu a pyritu. Početné a rôznorodé sú zdroje stavebných surovín (žula, pieskovec, vápenec, mramor, bridlica a tehliarske íly).

III. Obyvateľstvo a sídla
Írsko patrí medzi slabšie rozvinuté krajiny Európskej únie, čo má čiastočne na svedomí aj britská kolonizácia. Počas nej sa mohlo rozvíjať len poľnohospodárstvo, čo bolo prakticky jediným zdrojom obživy Írov. V tom období postihlo krajinu niekoľko hladomorov a mnoho obyvateľov emigrovalo za prácou. Priemysel sa začal rozvíjať až po vybojovaní nezávislosti (1937), kedy sa ostrov rozdelil na dve časti: Severné Írsko zostalo súčasťou Veľkej Británie. Hladomor a záber pôdy anglickými veľkostatkármi spôsobil masovú emigráciu Írov predovšetkým do USA. V rokoch 1845-1851 sa počet obyvateľov znížil o 3 milióny a priblížil sa súčasnému stavu. V národnostnom zložení prevládajú Íri (93,8 %), nasledujú Angličania a Walesania (3,6 %) a iné.
Vekové zloženie obyvateľstva je priaznivé: v predproduktívnom veku 0 až 15 rokov bolo 21,5 %, v produktívnom veku 15 až 65 rokov 69 % a nad 65 rokov 9,5 % obyvateľstva. Priemerná dĺžka života mužov je 72 rokov, žien 79 rokov. V krajine žije menej ako 1 % analfabetov, priemerná nezamestnanosť je 9,4 %. Obyvateľstvo pracuje v službách (63,5 %), priemysle (28,5 %) a v poľnohospodárstve (8 %). V mestách žije približne 59 % obyvateľstva. Počtom obyvateľov je najväčší Dublin (1,0 mil.), väčšími mestami sú Corcaig/Cork (188 tis.), Luimneach/Limerick (82 tis., An Ghaillimg/Galway (60 tis.), Port Láirge/Waterford (46 tis.), Dundalk (32 tis.), Bray (29 tis.) a Drogheda (26 tis.) obyvateľov. Katolíckeho vyznania je približne 93 % obyv., anglikánskeho 3% a iného 4%.

IV. Odvetvová štruktúra hospodárstva štátu
Britská nadvláda veľa rokov určovala rozvoj a štruktúru írskej ekonomiky, pre ktorú Írsko bolo výhodným zdrojom poľnohospodárskych produktov. Väčší rozvoj priemyslu bol zaznamenaný po 2. sv. vojne. Vstupom do EÚ sa vďaka zahraničným investíciám tempo hospodárskeho rastu zrýchlilo. Popri tradičných odvetviach (hutnícky, strojársky, chemický) sa rozvíjajú progresívne odvetvia ako elektronický, elektrotechnický a farmaceutický priemysel. Dôležitým odvetvím je spracovanie potravín a pivovarníctvo.

Írska republika býva vďaka svojím hospodárskym výsledkom často prezývaná „keltským tigrom“. V rokoch 1995 - 2000 vzrástol hrubý domáci produkt Írska o 60,26 %, to predstavuje priemerný rast o 9,89 % ročne. Krajina tak naviazala na svoje predchádzajúce výkony, ročný ekonomický rast sa takmer zdvojnásobil. Uvádzaných príčin takto dlhodobého a vysokého tempa rastu býva uvádzaná celá rada, a nejde len tak o nejaký rast HDP či HNP. Írsko bolo ešte dlhú dobu po 2. svetovej vojne zaostalou poľnohospodárskou zemou, naviac bez surovinových zdrojov a s ochranárskou hospodárskou politikou. V súčasnosti ide o konkurencieschopnú ekonomiku, ktorá stojí na moderných odvetviach - informačné a komunikačné technológie, farmaceutický a chemický priemysel - a v európskom kontexte rozhodne nepatrí medzi "chudobných príbuzných".

Za faktory, ktoré takéto výkony umožnili, býva bežne považované otvorenie ekonomiky po vstupe do EU v roku 1973, príchod zahraničného obchodu a následný príliv zahraničných investícií, vysoké investície do vzdelania, vzdelaná pracovná sila komunikujúca v angličtine, liberálne podnikateľské prostredie, nízke dane, liberálny trh práce a vysoká miera nezamestnanosti (lacná a ľahko dostupná pracovná sila), rozumná mzdová politika a príliv prostriedkov z fondov EU. Členstvo v EU pomohlo zemi prekonať komplex závislosti na Veľkej Británii a odkrylo skutočný potenciál ekonomiky. Z tohoto dôvodu by sme mali jeho vývoj dobre sledovať.
Ťažiskové priemyselné odvetvia
V 20. a 30. rokoch bolo Írsko veľmi uzavretou zemou s málo rozvinutým priemyslom. Existujúce priemyslové podniky sa nachádzali iba v tradičných odvetviach, napríklad v textilnom či potravinárskom. V 50. rokoch sa jasne ukázalo, že protekcionistické opatrenia zavedené v 30. rokoch k ochrane a rozvoju domáceho priemyslu sú kontraproduktívne a nezaisťujú rozvoj priemyslu a tím ani celej ekonomiky. Dekáda 50. rokov znamenala pre Írsko zásadnú zmenu ekonomickej politiky, uplatňované s istými modifikáciami až do dnešnej doby. V roku 1952 bola vytvorená Írska exportná rada (IEB), ktorej cieľom bolo podporovať írsky export. V rovnakom roku boli vytvorené a potom realizované prvé schémy kapitálových ponúk pre rozvoj priemyslu v dosiaľ nerozvinutých írskych regiónoch. V roku 1958 prišli na svetlo prvé daňové ponuky na rozvoj priemyselného exportu. Posledným významným krokom v tomto období bolo založenie Priemyslovej rozvojovej agentúry (IDA), ktorá mala napomáhať domácemu priemyslu pri hľadaní zahraničných partnerov s cieľom zakladať a rozvíjať v Írsku moderné priemyslové odvetia. Priemysel sa začal rozvíjať až po vybojovaní nezávislosti v roku 1937.
Medzi hlavné priemyselné odvetvia patria: ťažobný priemysel, strojársky priemysel, elektronický a elektrotechnický, farmaceutický, textilný a odevný, potravinársky a stavebný priemysel.

Strojársky priemysel
Po vstupe do EÚ zaznamenal strojársky priemysel výrazný nárast, zahraničné investície smerovali do výroby komponentov pre potreby leteckého a automobilového priemyslu a výroby turbín. Odvetvie ovládajú zahraničné spoločnosti: Pratt verzus Whitney, Westinghouse, Moog a Sifco Turbine. Automobilové komponenty sa vyvážajú do štátov EÚ, USA a Japonska.

Elektrotechnický a elektronický priemysel
Vďaka masívnym zahraničným investíciám bol zaznamenaný najväčší nárast výroby práve v tomto priemysle. V minulosti rozšírenú výrobu elektromotorov, relé, transformátorov a spojovacích zariadení vytlačili špičkové technológie zo zahraničia, ktoré do Írska prišli vďaka dotáciám, daňovým úľavám, vysoko kvalifikovanej pracovnej sile a skutočnosti, že Írsko je súčasťou jednotného európskeho trhu. V elektronike a pri výrobe softwaru pôsobí viac ako 300 spoločností, medzi nimi aj spoločnosti s vysokým medzinárodným kreditom: IBM, Compaq, Motorola, Intel,... Írsko má až 60 % podiel na výrobe softwaru, ktorý sa používa v Európe (Microsoft, Lotos, Corel,...). Pomerne široký je výrobný sortiment lekárskych a elektronických prístrojov.

Farmaceutický priemysel
Írsko produkuje širokú škálu produktov od analgetík až po kontaktné šošovky. Výroba prevyšuje domáci dopyt, preto prevažná časť liekov smeruje na britský trh a do Eurozóny. Na vývoj farmaceutického priemyslu majú vplyv najmä americké spoločnosti.

Textilný a odevný priemysel
V porovnaní s predchádzajúcimi odvetviami sa tieto odvetvia rozvíjajú pomalšie a mimo záujmu zahraničných investorov. Textilný priemysel spracováva prírodné i umelé vlákna. Odevný priemysel sa orientuje na dámsku a pánsku konfekciu, detské oblečenie, prádlo a športové odevy.

Potravinársky priemysel
Potravinársky priemysel spracováva poľnohospodárske produkty (hovädzie mäso, mliečne výrobky, alkoholické nápoje, hlavne pivo). Najväčším podnikom Írska a zároveň za najväčší pivovar na svete považovaný je St. James’ Gates Brewery v Dubline, ktorý od roku 1759 produkuje svetoznáme pivo Guiness. Preslávená je aj írska whisky.
Stavebníctvo
Stavebníctvo sa v Írsku podieľa na tvorbe HDP zhruba 17 %, z toho viac ako polovicu tvorí výstavba rezidenčných nemovitostí. V roku 2003 vzrástli investície do výstavby rezidenčných nemovitostí o 14 %. Stavebníctvo rástlo najviac v rokoch 1996 – 2000, kedy tempo rastu pravidelne prekračovalo 13 %. Investície do rezidenčných nemovitostí budú naďalej jednotkou tohto sektoru a aj keď sa počíta s určitým oživením vo výstavbe kancelárskych priestorov a priemyslových nemovitostí, tempo rastu odvetvia by v roku 2005 nemalo presiahnuť 1,75 %.

Elektrická energia
Vo výrobe a distribúcii elektriny dominuje štátna spoločnosť ESB s celkovým výkonom elektrární cez 4 tis. MW. Na celkovej produkcii elektrického prúdu sa podieľa spaľovanie plynu 41,8 %, uhlia 20,2 %, ropy 19,2 %, vodnej energie 11,5 % a spaľovanie rašeliny 7,3%. Ťažbu rašeliny zaisťuje štátna spoločnosť Bord na Móna, ťažbu a distribúciu zemného plynu štátna spoločnosť Bord Gáis Éireann a dovoz a spracovanie ropy štátna spoločnosť Irish National Petroleum Corporation.

Tab.: Tempo rastu / poklesu priemyselnej výroby v nosných oboroch (1995 = 100)
19992000200120022003
Potravinársky a tabakový 114,3 102,5 126,1 130,8 134,8
Textilný 90,6 73,276,553,847,4
Kožiarsky 83,2 79,0 63,7 58,3 35,8
Drevospracujúci 170,8165,4150,8167,4170,9
Papierenský 180,4171,4169,7188,1212,8
Chemický a farmaceutický 290,5331,2403,4500,1519,7
Gumárenský a výroba plastov 96,298,899,592,1100,3
Kovospracujúci 114,6 123,5110,4104,0100,3
Elektronický a optický 175,0 238,9250,1226,5258,6
Výroba dopravných zariadení 160,4 199,6209,9187,8187,6
Výrobný priemysel celkom 180,6 209,0230,4238,9254,0

Tradičné odbory írskeho priemyslu, predovšetkým textilný, odevný, kožiarska a obuvnícka výroba, sú pod trvalým tlakom lacnejšej produkcie z východnej Európy a Ďalekého východu. Najdramatickejší pokles zaznamenal kožiarsky priemysel, ktorého produkcia v roku 2003 klesla oproti roku 2002 o 38,6 %. Najväčší medziročný nárast bol dosiahnutý v oblasti výroby médií (napr. software) a papierenskom priemysle, kde výroba vzrástla o 14,4 % a vo výrobe elektrotechnických a optických zariadení (14,2 %). Za rok 2003 vzrástla medziročne priemyslová výroba o celkom 6,3 % (7,9 % v roku 2002).

Poľnohospodárstvo

Írsko je vyspelý priemyselný štát s významným podielom poľnohospodárstva, v ktorom prevláda živočíšna výroba (najpočetnejší je dobytok, potom ovce, ošípané a kone). Poľnohospodárstvo zamestnáva asi 11 % práceschopného obyvateľstva a je pomerne produktívne Väčšina Írskych firiem sú malé rodinné usadlosti. Na obmedzenej ploche kvalitnej ornej pôdy sa pestuje predovšetkým jačmeň pšenica a zemiaky. Rozhodujúca je však živočíšna výroba, ktorá má k dispozícii viac ako 2/3 rozlohy Írska. Šťavnaté pastviny v nížinách poskytujú takmer po celý rok potravu veľkému počtu hovädzieho dobytka, vo vyšších polohách ovciam. Mäso mlieko a mliečne výrobky tvoria takmer šestinu Írskeho exportu. Rozloha lesov je obmedzená a pestovanie sa obmedzuje na rýchlo rastúce ihličnany. V 70. rokoch sa s vládnou pomocou modernizoval morský rybolov. Pomerne stále výdatné ložiská sú pod kontrolou, aby nedošlo k ich vydrancovaniu. Ďalší potenciálny zdroj prímov, chov lososov v riekach, je v súčasnej dobe ohrozený znečistením životného prostredia. Administratívne sa Írsko delí na 26 grófstiev, ktoré sú zoskupené do 4 provincií (Donegal, Connaught, Leinster a Munster). /príloha č.2/ Hospodársky ho môžeme rozdeliť na severný región, južný región a oblasť hlavného mesta.
SEVER zaberajú provincie Donegal, Connaught (Connachta) a severná časť Leinsteru. Nachádzajú sa tu pomerne chudobné pasienky. Na svahoch sa chovajú ovce. Hovädzí dobytok sa vykrmuje pre anglické trhy. Dôležitou plodinou sú zemiaky, ďalej jačmeň a pšenica. Rozsiahle močiare vyraďujú množstvo pôdy z hospodárskeho využitia. Na severovýchode sa vyskytujú pasienky bez močiarov. Na pobreží prekvitá morský rybolov – je najdôležitejším zdrojom výživy obyvateľstva. Lovia sa lososy, slede, tresky, makrely.

Najväčším mestom je prístav Galway (An Ghaillimh) – potravinársky priemysel. Dundalk (Dun Deálgan) – veľmi dobré spojenie so Škótskom, pivovar, výroba železničného zariadenia a lokomotív. Sligo (Sligeach)
JUH zaberá južná časť provinicie Leinster a Munster. V údoliach sa chová prvotriedny hovädzí dobytok, na svahoch ovce a vo Wexfordskej pahorkatine sú statky špecializované na výkrm ošípaných. V tejto časti Írska s relatívne suchými a horúcimi letami a úrodnou pôdou sa darí pšenici a jačmeňu, v nížinách cukrovej repe a zemiakom, ovosu len na juhu. Cork (Corcaigh) – leží pri hlbokej zátoke; vyváža poľnohospodárske produkty a dováža uhlie a stroje. Okrem toho je tu oceliareň, Fordova automobilka a opravovňa, mlyny, pivovar, mäsové konzervárne a chemický priemysel. Cobh – dôležitý prístav, Wexford (Loch Garman) – osobný prístav pre rýchle spojenie s Anglickom, závod na výrobu strojov. Limerick (Luimneach) – 3. najväčšie írske mesto, v ústi rieky Shannon; potravinársky a textilný priemysel, výroba umelých hnojív.

DUBLIN A OKOLIE (Dubh Linn – Čierna mláka; Báile Átha Cliath – Mesto pri riečnom brode) – hlavné mesto leží v nížine v grófstve Louth (medzi pohorím Wicklow a nízkou pahorkatinou), ktorá zasahuje priamo k Írskemu moru. Je najväčším sídlom, sústreďuje najviac priemyselných závodov: pivovar St. James’ Gates Brewery, liehovary, mlyny, závody na výrobu trvanlivého pečiva, vlnených látok, odevov, topánok a nábytku.
V okolí sú mliekárenské farmy. Írske farmy obhospodarujú takmer 6,5 milióna kráv, 4,8 milióna oviec 1,8 milióna prasiat a viac než 13 miliónov kusov hydiny.
Rybárska produkcia z mora i vnútrozemských vôd presahuje 300 tis. ton ročne, z toho 3/4 pripadajú na výlov morských rýb. Zhruba 2/3 produkcie idú na vývoz. Rybárska flotila má viac ako 1200 plavidiel.
Značnú časť príjmov poľnohospodárskych producentov predstavujú dotácie prevažne vo forme príspevkov v rámci spoločnej hospodárskej politiky EU. Viac ako polovica poľnohospodárskej produkcie sa vyváža a vo vývoze stúpa podiel spracovaných produktov.
Čo sa týka chovu zvierat, chcú Íri posilniť kontroly zaobchádzania so zvieratami počas transportu. Taktiež sa budú usilovať o pokrok v dohodách o Akčnom pláne pre organické poľnohospodárstvo.
Vďaka miernym teplotám (vplyv teplého Golfského prúdu) a výdatným zrážkam má Írsko veľmi dobré klimatické podmienky pre poľnohospodársku výrobu, pre ktorú sa využíva cca 4,4 mil. ha, t.j. 62 % rozlohy zeme. Necelých 10% zaberajú lesy, v ktorých sa ročne vyťaží takmer 3 mil. kubických metrov dreva. Napriek poklesu relatívneho významu behom posledných niekoľko desiatok rokov zostáva poľnohospodárstvo významným odvetvím národného hospodárstva. Jeho podiel na tvorbe HDP a celkovej zamestnanosti činí okolo 5%.

Tab.: Odhadovaná hodnota výstupu v poľnohospodárstve (v mil. Euro)
Sektor200020012002

Živočíšna výroba2 1842 1902 020
Živočíšne výrobky1 4861 6051 454
Rastlinná výroba1 0931 1681 108
Celková produkcia (výrobné ceny)4 7644 9634 582

Doprava
Írsko má zastúpené všetky druhy dopravy.

Železničná doprava
Železničnú dopravu prevádzkuje Lamród Eireann (Írske železnice). Infraštruktúru tvorí 1947 km železníc. Expresné vlaky premávajú medzi väčšími mestami krajiny. Vo vlakoch sú dve triedy s reštauráciou a jedálenským vozňom v niektorých vlakoch. Deti pod päť rokov cestujú zdarma. Deti medzi 5-15 platia polovičný lístok. Fungujú tu aj takzvané „iba“ vlakové alebo kombinované (vlak- autobus) lístky. Niektoré platia po celej krajine (záleží od druhu lístku). Takisto tu platí aj kartový systém Eurorail.

Cestná automobilová a autobusová doprava
Cestná sieť pokrýva celú krajinu (92 500 km ciest z toho 115 km diaľnic); značky a označenia sú medzinárodné. Pozor na zmenu smeru jazdy—premávka je vedená v ľavom jazdnom pruhu. Vnútroštátnu autobusovú dopravu vedie spoločnosť Bus Eireann, ktorá má širokú sieť autobusových služieb po celej krajine spájajúcich väčšinu miest a dedín mimo oblasti Dublinu. Do vzdialenejších odľahlých oblastí chodia autobusy menej frekventovane. Autobusová doprava spolupracuje a je doplnená vlakovou, a ako bolo vyššie napísané, je si možné zakúpiť aj kombinovaný cestovný lístok. Ústredná autobusová stanica sa nachádza na Store Street, Dublin.
Široká je ponuka cestovných lístkov, vrátane Irish Rambler („Írsky tulák“), ktorý poskytuje neobmedzené cestovanie v dĺžke 3, 8 a 15 dní.
Je tu aj niekoľko nezávislých autobusových spoločností, ktoré sú niekedy lacnejšie, rýchlejšie a frekventovanejšie ako Bus Eireann. Jazdia zväčša medzi Dublinom a okolím.
Veľa spoločností ponúka celo- a poldňové sprevádzané autobusové zájazdy, ktoré môžu mať rôznu náplň a dĺžku cesty. Tieto sprevádzané zájazdy sú organizované vo väčších mestách od mája do októbra.

Letecká doprava
Aer Lingus poskytuje služby dopravy po celej krajine.
Najväčšie letisko sa nachádza v hlavnom meste, v Dubline, nasleduje letisko Shannon pri Limericku. Letisko Galway (Gwy) je vzdialené približne 8 km (5 míľ) od centra mesta Galway. Na letisko sa môžete dostať autobusom alebo taxíkom, zohnať ich v meste by nemal byť problém.
Sligo (SXL) leží približne 8 km od mesta Sligo. Ani tu by nemal byť problém s autobusom alebo taxíkom.
Kerry (Farranfore) (KIR) je vzdialené 19 km (12míľ) od mesta Killamey a Tralee. Taxi servis je možný do obidvoch miest a takisto nablízku je železničná stanica. Funguje tu aj požičovňa áut.
Mimo letísk spomenutých vyššie existujú aj menšie, ktoré tiež poskytujú prepravnú službu.
/viď príloha č.1/

Námorná doprava
Námorná doprava zabezpečuje prepravu tovaru a osôb do ostatných častí sveta. Jej ťažisko je v obchode medzi Írskom a Veľkou Britániou. Najväčším prístavom je Dublin.

Mestská doprava
v Dubline premáva rozsiahla autobusová doprava. Je tam aj rýchlejšie železničné spojenie (DART), ktoré spája Howth a Bray s odbočkou na Dun Laoghaire (prevozný prístav). Existuje tu takzvaný DublinExplorer (Dublinský lístok), ktorý platí 4 dni a platí pre autobusy ako aj pre DART vlaky. Tento lístok by nemal byť používaný pred 9:45, ale večer nie sú nijaké obmedzenia.

Taxi
táto služba je dostupná skoro v každom väčšom meste. Krížové jazdy (medzi mestami) sú zriedkavé. Taxi si môžete obstarať v hoteloch, na autobusových a železničných staniciach, alebo na taxi stanovištiach.

Požičiavanie áut
Táto služba je dostupná pri každom väčšom letisku a námornom prístave, takisto ako pri hlavných (a veľkých) hoteloch. V Írsku je zastúpených veľa domácich požičovní, ale aj všetky medzinárodné požičovne. Vek pri požičiavaní je rôzny, od minima 21 rokov až po maximum 75 rokov. Pri prenajímaní auta sa vyžaduje platný vodičský preukaz a aspoň dvojročná šoférska prax. Takisto funguje aj požičovňa bicyklov.

V. Zahraničný obchod

V Írskom zahraničnom obchode dominuje export nad importom, teda Írsko má aktívnu bilanciu zahraničného obchodu. V roku 2002 vyviezlo tovar v hodnote 63 854 mil. USD a doviezlo tovar v hodnote 43 844 mil. USD.

Medzi hlavných obchodných partnerov Írska patria:

Hlavný obchodný partneri
ExportImport
Veľká BritániaVeľká Británia
NemeckoNemecko
USAFrancúzsko
FrancúzskoUSA
HolandskoSingapúr
Belgicko - LuxemburskoJaponsko
Európska úniaEurópska únia

Štruktúru vývozu tvorí výpočtová technika, chemikálie, stroje a strojné zariadenia, potraviny. Na dovoze sa podieľali ovocie, obilie, krmivo pre zvieratá, automobily, stroje a plasty.

Tab.: Teritoriálna štruktúra dovozu
€ mil. 19992000200120022003
Veľká Británia1462617613192501882414680
Nemecko27513336352135533440
Francúzsko182025774507371870
Holandsko13351778186018211678
EU celkom2437530750340413284026503
Japonsko25422635199020122290
USA 7384 9149869985047390
ČR 109 123 143145
Maďarsko408181163
Poľsko121126151
Celkom dovoz4432755908573845530247525

Tab.: Teritoriálna štruktúra vývozu
€ mil. 19992000200120022003
Veľká Británia1469018869221602073414870
Nemecko799594141171867446808
Francúzsko56366342561446685025
Holandsko41554687427734104217
EU celkom4345952286572025971850340
Japonsko19593122326626422134
USA 1033714228156961638516924
ČR 203347258197177
Maďarsko169144137
Poľsko319284258
Celkom vývoz6695683889926909372382176
Objem írskeho vývozu tovaru poklesol v roku 2003 oproti roku 2002 o viac než 12 % na 82,176 mil. Euro. Dovoz poklesol dokonca o 14 % na 47,525 mil. Euro. Rovnako už takmer tradičný prebytok v obchode s tovarom poklesol o 9 % na 34,651 mil. Euro. Geograficky sa najviac znížil export do Veľkej Británie (-35%), Belgicka (-24%) a Švajčiarska (-15%). Import z Veľkej Británie klesol o 29 % a z USA o 13 %. Naopak značne vzrástol dovoz z Číny (48%). Z hľadiska štruktúry tovaru došlo k poklesu dovozu predovšetkým elektrických strojov, prístrojov a ich súčastí (- 53 %) a telekomunikačného vybavenia (-38 %).

Slovensko prejavilo záujem o obchodovanie s Írskom a o írske investície do hospodárstva.

Bilancia zahraničného obchodu medzi Írskom a Slovenskom /v mil. USD/
2000200120022003
Dovoz38,751,856,473,3
Vývoz12,814,917,819,3
Obrat51,566,774,293
Saldo-25,9-36,9-38,6-54,4

Dovozné podmienky do Írska sú dané jeho členstvom v EU, ktorá voči krajinám tretieho sveta uplatňuje spoločnú obchodnú politiku. Tovary vyrobený v ktorejkoľvek členskej krajine EU a tovary z krajín tretieho sveta sa dovážajú na trhy ďalších členských krajín bez colných či iných kvantitatívnych obmedzení. Vďaka voľnému pohybu služieb nie je obmedzované poskytovanie služieb fyzickými či právnickými osobami z členského štátu EU na území iného štátu EU.
Okrem štandardných náležitostí pre dovoz z krajín tretieho sveta predstavuje ochranu domáceho trhu hlavne relatívne vysoká írska národná uvedomelosť využívaná v propagácii. Prejavuje sa to výzvami typu "kupujte írske" alebo "podporujte írsku zamestnanosť" a nápadným označovaním tovaru vyrobeného v Írsku.

VI. Regionálne štruktúry

Ako sme už spomínali administratívne sa Írsko delí na 26 grófstiev, ktoré sú zoskupené do 4 provincií (Donegal, Connaught, Leinster a Munster). Čo sa v jednotlivých provinciách pestuje a chová sme už tiež rozoberali v poľnohospodárstve, takisto aj delenie z hospodárskeho hľadiska takže by som ešte spomenula rozdelenie podľa regiónov (viď príloha č. 3, 4). Írsko sa delí na 7 regiónov:
-západný región
-Shannon
-juhozápadný
-juhovýchodný
-východné pobrežie Midlands
-Dublin
-severozápadný

Západný región sa delí na 3 kraje/provincie:
Galway - je metropolou západného Írska, moderné a prosperujúce mesto s univerzitami, Inštitútom technológie, prístavom a letiskom. Taktiež sa stalo významným centrom propagácie umenia a kultúry. Aj napriek tomu, že bolo označené ako najrýchlejšie sa rozvíjajúce mesto Európy, stále si udržiava veľa zo svojho stredovekého šarmu. Mestečko Galway (s nádychom Anglickej, Španielskej a Francúzskej architektúry) je dobrý východiskový bod pre cestovanie na západe Írska,
Mayo - v kantóne Mayo stojí za zmienku Holy Mountain of Croagh Patrick. Tento kuželovitý vrch dominuje v okolitej krajine a každoročne toto pútnické miesto stáva cieľovým miestom pre stovky pútnikov. Z vrchu je nádherný výhľad, a
Roscommon.

severozápadný región tvorí 5 krajov:
Caval,
Donegal,
Leitrim,
Monaghan a
Sligo.
Západné a severozápadné regióny sú poslednou poangličtenou časťou krajiny (miesta chalúp a domčekov, vápencových planín a strmých útesov), krajiny, ktorá už dávno inšpirovala rôznych spisovateľov, básnikov a maliarov. V tejto oblasti sú dominantné najmä dve vrchoviny, the Twelve Bens a Maam Turks. Celý severozápad pozostáva z mierne zvlneného povrchu, strmých útesov, malých samostatných ostrovčekov v dohľade na horizonte a dlhých pieskových pláží. Vnútrozemie je tiež rozmanité, v Donegal-e nájdete vrchy, v Leitrim jazerá. Povrch je zbrázdený úrodnými údolíčkami, sem-tam sa objaví starý kostolík, stará hrobka alebo pustnúce ruiny. Sligo je zaujímavé aj pre svoju archeologickú dôležitosť.
The Lakelands (Jazerná časť) :
regióny Monaghan, Caval, Longford, Roscommon a Offaly. Môžeme ich nájsť v stredozemí krajiny. Povrch prechádza od vápencových plání až po mierne zvlnenú pahorkatinu a menšie pohorie až do lesnatých údolí a rovinaté nížiny. V minulosti slúžili aj ako bojové polia medzi anglickými vládcami a Írskymi klanmi. Je tam niekoľko pomníkov, ale v prítomnosti sa územie zameriava na miernejší spôsob života- poľnohospodársky, vďaka úrodnej pôde.
región Shannon sa delí na kraje
Clare,
Limerick - štvrté najväčšie mesto v Írsku s krásnymi historickými budovami v Georgiánskom štýle (napr.: King John’s Castle (13 storočie), St. Mary’s Cathedral (12 storočie)Bunratty Castle a i.).,
severné Tipperary a
južné Offaly,

juhozápadný región sa delí na Cork a Kerry - sú známe ako oblasť s prírodnými krásami a výbornými príležitosťami na rybárčenie. Môžete obdivovať krásne jazierka a vrchy a mnoho historických pamiatok.
juhovýchodný pozostáva z 5 krajov:
Carlow, Kilkenny i Tipperary ponúka tiež mnoho prírodných krás a historických pamiatok,
Waterford - známa predovšetkým vďaka svojím ručným výrobkom zo skla a kryštálu. V celej oblasti je množstvo malých rybárskych dediniek a mestečiek, pláže a prekrásne scénerické výhľady. V meste Waterford sa nachádza Waterford Crystal Visitor Centre- asi najnavštevovanejšia turistická atrakcia s prehliadkou tých najkrajších ručne vyrezávaných kryštálov, a
Wexford.

Dublin je hlavné mesto Írska - Dublin sa umiestnil na 14. mieste v rebríčku najdrahších miest na svete a čo sa tyká rebríčka krajín EU tak tam sa Dublin umiestnil na 2. mieste z 25 krajín.Dublin leží v údolí rieky Liffey. Obklopuje ho Dublin Bay (Dublinská pláž) a Wicklow Hills (Wicklovské vrchy). V meste vás môžu zaujať impozantné novodobé budovy, ale i bohatá architektúra z 18 storočia. Má množstvo úzkych i širokých ulíc a veľa rôznych námestí. Sú tam obchodné centrá a rôzne kultúrne, športové i zábavné podujatia. Z mesta sa dá spraviť neďaleká prechádzka do Dublin mountains alebo na pláže.

V Dubline sa nachádza veľa mestských parkov, najznámejší z nich leží na západnom okraji mesta. Je tam sídlo Írskeho prezidenta a americkej ambasády. Park je známy aj kvôli Viceroy Lodge a 61 m vysokom obelisku vztýčenom na počesť Duka of Wellington v roku 1817. Park má obvod 11 km (7 míľ) so sieťou chodníčkov a ciest, kde sa dá kľudne poprechádzať. Neďaleko je ZOO.

VII. Záver
Írsko býva uvádzané za príkladnú krajinu z hľadiska schopnosti absorbovať a efektívne využiť obrovské prostriedky prichádzajúce zo zahraničia, jednak vo forme investícií, ale i prostriedkov zo štrukturálnych fondov EU Zapojenie Írska do svetovej ekonomiky (hlavne po vstupu do EÚ) rástlo vysokým tempom. Írsko ťaží z jazykovej, ale i kultúrnej príbuznosti so Spojenými štátmi a Veľkou Britániou. Faktom zostáva, že každý zahraničný investor prichádzajúci do Írska sa môže obrátiť na pracovnú silu plynulo hovoriacich hlavným svetovým jazykom. Jedná sa zároveň o pracovnú silu veľmi kvalifikovanú, ovládajúcu najmodernejšie informačné technológie. Členstvo v ES/EU (od roku 1973) výrazne posilnilo rastové tendencie írskej ekonomiky. V prvom rade ponúklo írskemu exportne zameranému priemyslu ďalší obrovský priestor pre jeho expanziu. Zároveň sa naďalej výrazne zvýšila kredibilita Írska v očiach zahraničných investorov. Tí si veľmi dobre uvedomili, že skrz Írska môžu so svojou produkciou prenikať ďalej, bez dodatočných bariér, na trhy ostatných členských štátov. V neposlednej rade znamenal vstup pre Írsko i nezanedbateľnú finančnú podporu zo štrukturálnych fondov. Írsko bolo v dobe svojho vstupu najmenej vyspelou členskou krajinou ES/EÚ. Vláda v správnu chvíľu pochopila, že jedine plné zapojenie Írska do svetovej ekonomiky, podporovanej stimuláciou domáceho exportu a prílivu zahraničných investícií, je správnou cestou k rozvoju írskej ekonomiky.