I. Všeobecné geografické údaje

Írska republika zaberá päť šestín druhého najväčšieho ostrova Britských ostrovov, ktorý leží asi 80 km od západného pobrežia Veľkej Británie. Predeľujú ich: Severný prieliv, Írske more a prieliv Sv. Juraja. Rozlohu má 70 300 km2, počet obyvateľov asi 3 mil. 800 tis., hustota zaľudnenia: 53 obyv./km2. Hlavné mesto Baile Átha Cliath/Dublin má približne 1 milión obyvateľov. Je to krajina zelených lesov, nízkych pohorí, pasienkov a lúk, vďaka čomu si vyslúžila pomenovanie Smaragdový ostrov. Rozkladá sa na Írskej rovine s nadmorskými výškami 30-40m.n.m., ktorá je členená len rašeliniskami a väčšími či menšími jazerami. Po okrajoch ostrova sa ťahajú pahorkatiny dosahujúce 600-800m.n.m. Najvyšší bod krajiny sa nachádza v pohorí Kerry (Carrauntoohill, 1041 m).
Je zmesou troch dávnych kultúr: keltskej, normandskej a anglosaskej.
Írsko ako novodobý štát vzniklo v roku 1922. Írska ústava vytvárajúca základný rámec fungovania štátu pochádza z roku 1937. Írsko je parlamentnou demokraciou s dvojkomorovým parlamentom pozostávajúci zo Snemovne reprezentantov a Senátu. Parlament plní legislatívnu funkciu, exekutíva je v rukách vlády.

Povrch
Podobne ako Veľká Británia, aj Írsko bolo postihnuté dvojitým vrásnením. Koncom silúru došlo k mohutnému kaledónskemu vrásneniu, ktoré postihlo dve tretiny ostrova na severe, juh bol deformovaný mladším – hercýnskym vrásnením na konci devónu a začiatkom karbónu.
Írsko má celkovo nižší povrch než Veľká Británia. Nížinný reliéf je predovšetkým vo vnútrozemí, zatiaľ čo nevysoké pohoria a vrchoviny začlenené do mnohých menších masívov zaberajú periférnu polohu, ohraničujú takmer celý ostrov a spadajú k pobrežiu skalnatými abráznymi zrubmi. Pohorie Wicklow – južne od Dublinu – je široké 15-20 km a je plošne najväčším žulovým masívom Britských ostrovov (Lugnaquillia, 926 m). Jeho vrcholy sú holé a iba hlboké, úzke údolia zvané gleny patria k niekoľko málo zalesneným oblastiam. Susedná pahorkatina Wexford je pokračovaním Waleského Kambrického pohoria. Je to dosť izolovaný, relatívne suchý kút Írska, bez močiarov a so suchými letami. Juh a juhozápad vypĺňa rad dlhých, rovnobežných, väčšinou holých chrbtov z červeného pieskovca, ktoré sú od seba oddelené úrodnými údoliami. V pohorí Macgillicuddys Reeks je najvyšší vrch celého ostrova – Carrantuohill, 1040 m. Asi 80% povrchu Írska vypĺňa mierne zvlnená Centrálna nížina, ktorá má podložie z karbónskych vápencov, ktoré sú kryté silnou vrstvou glaciálnych sedimentov – štrkov, pieskov, ílov; delí sa na 4 časti:
1. vlastná nížina – mierne zvlnená, močiarovitá. Okolo bažín a močiarov sú pasienky s najpriaznivejšími podmienkami na chov dobytka.
2. západný okraj – tam, kde vystupujú vápence, sú iba pasienky pre ovce, ostatné časti pokrývajú dubové lesy, lúky a polia.
3. vápencová vrchovina – v grófstve Clare, plochy s chudobnými pasienkami.
4. južný okraj – nízke pohoria porastené trávou a nížiny medzi nimi.

Centrálna nížina má v karbónskych vápencoch mnoho krasových oblastí. Hlavne na západ od toku rieky Shannon je holý kras s rozsiahlymi škrapovými poljami, pretože pleistocénne odstránili z vápencov pokryvné útvary. Napr. v grófstve Clare je veľká krasová oblasť The Burren so suchými údoliami, ponormi, jaskyňami a poljami. Polje The Carran s rozlohou 3 km2 je najväčším na Britských ostrovoch.
Najväčší vplyv na vývoj povrchových tvarov malo pleistocénne zaľadnenie. Pri prvom veľkom zaľadnení pokryl pevninský ľadovec celý ostrov. Šíril sa z miestnych vrchov a zo Škótska cez Írske more; pri druhom sa ľadovce objavili len na okrajových vrchoch. Ľadovcová činnosť sa tu prejavila výraznejšie ako vo Veľkej Británii, čo potvrdzujú početné morény, ľadovcové jazerá (lough = loch) a kary, ktoré ležia pri pobrežiach už vo výške 237 m.n.m.
Západné pobrežie je mierne skalnaté a veľmi členité, umožňuje zakladanie prístavov. Hlavne juhozápad charakterizujú hornaté polostrovčeky oddelené hlbokými zátokami, napr. Dingle, Kenmare, Bantry (lov ustríc). Nachádzajú sa tu aj početné ostrovy, najväčší z nich je Achill (Acail), 14,5 km2. 15% rozlohy zaberajú rašeliniská, mocné až 6 m, a slatiny.

Podnebie
Je výrazne oceánske, vlhké, s malými amplitúdami (vplyv Golfského prúdu), letá sú chladné, zimy mierne – mimo pohorí bez snehovej pokrývky. Priemerná januárová teplota je najnižšia v Centrálnej nížine (+ 4°C), všade inde dosahuje 6-7°C.
Zrážky, tie sú viac ako dostatočné. Do 750 mm/rok spadnú v okolí Dublinu a v záveterných polohách na východe krajiny; 750-1000 mm v Centrálnej nížine; cez 2500 mm spadnú v juhozápadných horách a v pahorkatinách západného pobrežia. Silné západné až juhozápadné vetry – bránia rastu stromov.

Vodstvo
Jazerá a rieky okrem močiarov zaberajú skoro 1400 km2. Jazerá pretekané riekami pôsobia ako výborné rezervoáry, napriek tomu však u väčšiny riek nachádzame značné výkyvy vodného stavu.
Najviac jazier je na severozápade štátu. Takmer pri pobreží leží najväčšie – Corrib (Lough Coirib), spojené podzemným tokom s blízko položeným jazerom Mask (Lough Measca). Ďalšími sú Ree (Lough Ribh) a Derg (Lough Deirgdheire) – pretekané najdlhšou riekou Britských ostrovov – riekou Shannon. Jej tok vznikol prepojením niekoľkých glaciálnych zníženín, ktoré dodnes vypĺňajú veľké jazerá. Shannon je dlhá 350 km (splavných je 200), preteká nížinou a len v krátkom úseku horného toku, kde je vybudované vodné dielo Ardnacrusha (energiou zásobuje takmer celé Írsko), má charakter horskej rieky. Časté zákruty, nepravidelné brehy, ploché ostrovčeky, rozlievanie sa do jazier a močiarov – sú charakteristickými prvkami všetkých riek. Väčšinou sú krátke, vodnaté, majú nízke rozvodia a dajú sa prepájať prieplavmi (napr. prieplav Midhe). Na juhu sú väčšie rieky Suir a Blackwater; ďalšími sú Liffey a Clare. Majú atlantický režim: sú napájané prevažne dažďovou vodou a len v horách sa nie veľmi prejavuje podiel vody z topiaceho sa snehu. Odtok v priebehu roka je nevyrovnaný. Najvodnatejšie sú zimné mesiace - hlavne január a február – sú najbohatšie na zrážky, a pokiaľ sú to zrážky snehové, sneh sa rýchlo roztápa. V chladnom polroku preto odteká okolo 70% celoročného množstva vody. Najmenej vody je v letných mesiacoch – menej prší a vodu riekam odoberajú rašeliniská, ktorými veľa riek preteká.

II. Výskyt nerastných surovín
Ťažobný priemysel Írska nezabezpečuje potreby priemyselnej výroby. Ťaží sa sádrovec, rudy zinku, olova a striebra. Hlavný zdroj paliva, rašelina, má obmedzené priemyselné využitie. Rieky ako Shannon a Erne však umožňujú výrobu elektrickej energie vo vodných elektrárňach. V posledných rokoch sa rozvíja ťažba zemného plynu z šelfu Írskeho mora.
Menšie ložiská antracitu majú len okrajový význam. Väčšie hospodárske využitie má ropa a zemný plyn, ktoré boli objavené pri juhozápadnom pobreží Írska. Z primárnych energetických zdrojov sú pre hospodárstvo najdôležitejšie bohaté zásoby rašeliny (4 mld. ton). Z rudných surovín sa vyskytujú zinkovo-olovnaté pri Navane, polymetlické rudy (Cu, Zn s prímesou Co a Ni) v Galway a Tipperary, železná ruda nižšej kvality a striebro. Priemyselný význam majú bohaté ložiská fosfátu a pyritu. Početné a rôznorodé sú zdroje stavebných surovín (žula, pieskovec, vápenec, mramor, bridlica a tehliarske íly).

III. Obyvateľstvo a sídla
Írsko patrí medzi slabšie rozvinuté krajiny Európskej únie, čo má čiastočne na svedomí aj britská kolonizácia. Počas nej sa mohlo rozvíjať len poľnohospodárstvo, čo bolo prakticky jediným zdrojom obživy Írov. V tom období postihlo krajinu niekoľko hladomorov a mnoho obyvateľov emigrovalo za prácou. Priemysel sa začal rozvíjať až po vybojovaní nezávislosti (1937), kedy sa ostrov rozdelil na dve časti: Severné Írsko zostalo súčasťou Veľkej Británie. Hladomor a záber pôdy anglickými veľkostatkármi spôsobil masovú emigráciu Írov predovšetkým do USA. V rokoch 1845-1851 sa počet obyvateľov znížil o 3 milióny a priblížil sa súčasnému stavu. V národnostnom zložení prevládajú Íri (93,8 %), nasledujú Angličania a Walesania (3,6 %) a iné.
Vekové zloženie obyvateľstva je priaznivé: v predproduktívnom veku 0 až 15 rokov bolo 21,5 %, v produktívnom veku 15 až 65 rokov 69 % a nad 65 rokov 9,5 % obyvateľstva. Priemerná dĺžka života mužov je 72 rokov, žien 79 rokov. V krajine žije menej ako 1 % analfabetov, priemerná nezamestnanosť je 9,4 %. Obyvateľstvo pracuje v službách (63,5 %), priemysle (28,5 %) a v poľnohospodárstve (8 %). V mestách žije približne 59 % obyvateľstva. Počtom obyvateľov je najväčší Dublin (1,0 mil.), väčšími mestami sú Corcaig/Cork (188 tis.), Luimneach/Limerick (82 tis., An Ghaillimg/Galway (60 tis.), Port Láirge/Waterford (46 tis.), Dundalk (32 tis.), Bray (29 tis.) a Drogheda (26 tis.) obyvateľov. Katolíckeho vyznania je približne 93 % obyv., anglikánskeho 3% a iného 4%.

IV. Odvetvová štruktúra hospodárstva štátu
Britská nadvláda veľa rokov určovala rozvoj a štruktúru írskej ekonomiky, pre ktorú Írsko bolo výhodným zdrojom poľnohospodárskych produktov. Väčší rozvoj priemyslu bol zaznamenaný po 2. sv. vojne. Vstupom do EÚ sa vďaka zahraničným investíciám tempo hospodárskeho rastu zrýchlilo. Popri tradičných odvetviach (hutnícky, strojársky, chemický) sa rozvíjajú progresívne odvetvia ako elektronický, elektrotechnický a farmaceutický priemysel. Dôležitým odvetvím je spracovanie potravín a pivovarníctvo.

Írska republika býva vďaka svojím hospodárskym výsledkom často prezývaná „keltským tigrom“. V rokoch 1995 - 2000 vzrástol hrubý domáci produkt Írska o 60,26 %, to predstavuje priemerný rast o 9,89 % ročne. Krajina tak naviazala na svoje predchádzajúce výkony, ročný ekonomický rast sa takmer zdvojnásobil. Uvádzaných príčin takto dlhodobého a vysokého tempa rastu býva uvádzaná celá rada, a nejde len tak o nejaký rast HDP či HNP. Írsko bolo ešte dlhú dobu po 2. svetovej vojne zaostalou poľnohospodárskou zemou, naviac bez surovinových zdrojov a s ochranárskou hospodárskou politikou. V súčasnosti ide o konkurencieschopnú ekonomiku, ktorá stojí na moderných odvetviach - informačné a komunikačné technológie, farmaceutický a chemický priemysel - a v európskom kontexte rozhodne nepatrí medzi "chudobných príbuzných".

Za faktory, ktoré takéto výkony umožnili, býva bežne považované otvorenie ekonomiky po vstupe do EU v roku 1973, príchod zahraničného obchodu a následný príliv zahraničných investícií, vysoké investície do vzdelania, vzdelaná pracovná sila komunikujúca v angličtine, liberálne podnikateľské prostredie, nízke dane, liberálny trh práce a vysoká miera nezamestnanosti (lacná a ľahko dostupná pracovná sila), rozumná mzdová politika a príliv prostriedkov z fondov EU. Členstvo v EU pomohlo zemi prekonať komplex závislosti na Veľkej Británii a odkrylo skutočný potenciál ekonomiky. Z tohoto dôvodu by sme mali jeho vývoj dobre sledovať.