Slovinsko

Štátne zriadenie: republika
Rozloha: 20 253 km štvorc.
Počet obyvateľov: 2 000 000 (1999)
Hustota zaľudnenia: 99 obyv./km štvorc.
Hlavné mesto: Ljubljana 268 000 obyvateľov
Iné významnejšie sídla: Maribor 105 000 obyv., Celje 42 000 obyv., Kranj 37 000 obyv.
Najvyšší bod: Triglav, 2863 m
Najvýznamnejšie rieky: Dráva, Sáva, Mura, Krka, Savinja, Vipava
Úradný jazyk: slovinčina
Mena: slovinský tolar (1 tolar = 100 stotiniek)
Rasové a národnostné zloženie: Slovinci (91 %), Chorváti (3 %), Srbi (2 %), iné (4%)
Náboženstvo: rímsko-katolícke (90 %), pravoslávne (2 %), islamské (2 %), evanjelické (1 %), iné (5 %)
Priemerná dĺžka života: muži 67 rokov, ženy 75 rokov
Analfabeti: menaj ako 1 %
Nezamestnanosť: 14,8 %
Podiel na tvorbe HDP: poľnohospodárstvo 4%. priemysel 38%, služby 58%
HDP: 9840 USD/obyv.

ROZLOHA A POLOHA:

Na území štátu, ktorý leží na okraji Strednej Európy sa zbiehajú hrebene Álp a Dinárov. Na severe kraľujú typické alpské pohoria (Júlske Alpy, Karavnaky, Pohorje) s dolinami vymodelovanými vysokohorskými ľadovcami a strmými skalnými stenami. V západnej a južnej časti štátu sa tiahnu chrbty Dinárov, v ktorých sa nachádza najtypickejšie krasové územie na Zemi. Rovinaté územia sa nachádzajú len vo východnej časti štátu.

HOSPODÁRSTVO:

Slovinsko, ktoré získalo samostatnosť v roku 1991 má v pohoriach bohaté ložiská rúd (železné, olovnaté a zinočnaté rudy). Elektrickú energiu produkujú tepelné elektrárne (čierne uhlie) a vodné elektrárne využívajúce veľký energetický potenciál slovinských riek. Najdôležitejšími priemyselnými odvetviami sú hutníctvo farebných kovov, strojárenstvo (dopravné prostriedky, nástroje, domáce spotrebiče) a textilný priemysel. Vedúcu úlohu v poľnohospodárstve zohráva chov hospodárskych zvierat, najmä hovädzieho dobytka. Na ornej pôde sa pestuje najmä obilie, zemiaky a cukrová repa. Významné je aj lesné hospodárstvo a ťažba dreva, ktoré spracováva nábytkársky priemysel. Nábytok je dôležitým exportným tovarom. Potenciál krajiny v oblasti cestovného ruchu tkvie v príjemných prímorských a vysokohorských strediskách, návštevníkov priťahujú aj krasové javy (jaskyne Postojna a Škocjani).

Chorvátsko

Štátne zriadenie: republika
Rozloha: 56 610 km štvorc.
Počet obyvateľov: 4 500 000 (1999)
Hustota zaľudnenia: 79 obyv./km štvorc.
Hlavné mesto: Zagreb/Záhreb 727 000 obyvateľov, s aglomeráciami 950 000 obyvateľov
Iné významnejšie sídla: Split 189 000 obyv., Rijeka 168 000 obyv., Osijek 105 000 obyv.
Najvyšší bod: Trogla, 1913 m
Najvýznamnejšie rieky: Dunaj, Dráva, Sáva, Kupa, Una, Neretva
Úradný jazyk: chorvátčina
Mena: kuna (1 kuna = 100 lipa)
Rasové a národnostné zloženie: Chorváti (82 %), Srbi (10 %), Bosnianski Srbi (1 %), Maďari (1 %), iné (6 %)
Náboženstvo: rímsko-katolícke (80 %), protestantské (9%), pravoslávne (10 %), islamské (1 %)
Priemerná dĺžka života: muži 67 rokov, ženy 74 rokov
Analfabeti: menej ako 3 %
Nezamestnanosť: 16,5 %
Podiel na tvorbe HDP: poľnohospodárstvo 12%, priemysel 25%, služby 63%
HDP: 4060 USD/obyv.

ROZLOHA A POLOHA:

Štát ležiaci na rozhraní Strednej Európy a Balkánskeho polostrova. Na severe a východe krajiny sa rozkladajú nížiny medzi riekami Drávou a Sávou a medzi Sávou a Kupou. Tieto sú rozčlenené drobnejšími

HOSPODÁRSTVO:

Najvýznamnejšou nerastnou surovinou krajiny je bauxit na Istrijskom polostrove. Pre chorvátsky priemysel sú v prvom rade charakteristické odvetvia ako výroba elektroniky a spracovanie kovov, ale najmä na pobreží a v prístavoch zohráva v hospodárskom živote krajiny významnú úlohu spracovanie ropy a výstavba lodí. Na pobreží s mediteránnym podnebím pestujú olivy, hrozno, figy, mandle a citrusové ovocie. V Slavónii sa pestuje pšenica, cukrová repa, kukurica, slnečnica a krmoviny. Je tu aj významný chov najmä hovädzieho dobytka, ošípaných a hydiny. Chorvátsko má značne rozvinutý cestovný ruch, najmä vďaka starobylým mestám s neopakovateľnou atmosférou (Dubrovnik, Zadar, Split), jadranským prímorským strediskám a liečivým strediskám.

Bosna A Hercegovina

Štátne zriadenie: republika
Rozloha: 51 129 km štvorc.
Počet obyvateľov: 3 800 000 (1999)
Hustota zaľudnenia: 74 obyv./km štvorc.
Hlavné mesto: Sarajevo 526 000 obyvateľov
Iné významnejšie sídla: Banja Luka 143 000 obyv., Tuzla 65 000 obyv., Zenica 64 000 obyv., Mostar 63 000 obyv.
Najvyšší bod: Maglić, 2386 m
Najvýznamnejšie rieky: Sáva, Drina, Neretva, Una, Vrbas, Bosna
Úradný jazyk: bosenčina, chorvátčina, srbčina
Mena: konvertibilná marka (1 konvertibilna maraka = 100 pfenigov)
Rasové a národnostné zloženie: Bosniaci (44 %), Srbi (31 %), Chorváti ( 17%), iné (8 %)
Náboženstvo: islamské (44 %), srbsko-pravoslávne (31 %), rímsko-katolícke (17 %) iné (8 %)
Priemerná dĺžka života: muži 68 rokov, ženy 73 rokov
Analfabeti: 14,5 %
Nezamestnanosť: 80 % (1995)
Podiel na tvorbe HDP: údaje nie sú k dispozícii
HDP: menej ako 785 USD/obyv.

ROZLOHA A POLOHA:

Väčšiu časť územia tohto štátu, ktorý získal nezávislosť v roku 1992, zaberajú horské chrbty Dinárov. Nížiny sú len na severe propri rieke Sáve a jej väčších prítokoch a na juhu v údolí Neretvy. S jadranským morom ho spája len úzky, symbolický pás v Neretvianskej zátoke.

HOSPODÁRSTVO:

Má rozsiahle lesné i nerastné bohatstvo (železná ruda, bauxit, hnedé uhlie, kamenná soľ). Hlavným priemyselným odvetvím je hutníctvo železa,
strojárenstvo (najmä vojenská výroba) a chemický priemysel. Štruktúra priemyslu je jednostranná, zastaralá. Veľké tradície má tkanie kobercov, ktoré sa vyvinulo z domáckej výroby. Na báze obrovských lesov sa rozvinul drevospracujúci priemysel. Časť obyvateľov sa zaoberá chovom oviec a pestovaním tabaku.

Čierna Hora

Čierna Hora je suverénna republika v rámci Zväzovej republiky Juhoslavije. Je to prevažne hornatá krajina s rozlohou 13 812 km2 a počtom obyvateľov cca 620000. Jej hlavným a najväčším mestom a zároveň aj administratívnym, politickým, športovým a kultúrnym centrom je Podgorica so 160 000 obyvateľmi. Čierna Hora bola v roku 1991 vyhlásená ako ekologický štát. Na konferencii UNCED v Brazílii v roku 1992 bola oficiálne uznaná ako prvý ekologický štát na svete. Táto krajina je plná veľkých prírodných kontrastov, ktoré z Čiernej Hory vytvorili jeden z najatraktívnejších turistických regiónov v Európe. Jej 293,5 km dlhé pobrežie je lemované 117 plážami v celkovej dĺžke 52 km. Čiernohorské pobrežie sa skladá z Tivatskej, Budvanskej, Barskej a Ulcinjskej riviéry. Tieto pláže patria k najkrajším a najobľúbenejším plážam celého Jadranského pobrežia a z nich najvyhľadávanejšou je Budvanská riviéra, dlhá 11 km. Dominantou tejto časti krajiny sú letoviská Budva, Bečiči a Sveti Stefan. Podnebie je obzvlášť teplé a tomu zodpovedá aj bohatstvo subtropickej a prímorskej vegetácie. Kúpeľná sezóna v tejto časti Jadranu trvá až 180 dní v roku.

Macedónsko

Štátne zriadenie: republika
Rozloha: 25 713 km štvorc.
Počet obyvateľov: 2 000 000 (1999)
Hustota zaľudnenia: 78 obyv./km štvorc.
Hlavné mesto: Skopje 448 000 obyvateľov
Iné významnejšie sídla: Bitola 84 000 obyv., Prilep 70 200 obyv., Kumanovo 52 000 obyv.
Najvyšší bod: Korab, 2764 m
Najdôležitejšie rieky: Vardar, Čierny Drin
Úradný jazyk: macedónčina
Mena: dinár (1 dinár = 100 rapa)
Rasové a národnostné zloženie: Macedónci (67 %), Albánci (23 %), Turci (5 %), Srbi (2 %), Bosniaci (2 %), iné (1 %)
Náboženstvo:. pravoslávne (67 %), islamské (30 %) iné (3 %)
Priemerná dĺžka života: muži 75 rokov, ženy 79 rokov
Analfabeti: 10,9 %
Nezamestnanosť: 38 %
Podiel na tvorbe HDP: poľnohospodárstvo 14%, priemysel 28%, služby 58%
HDP: 1100 USD/obyv.

POLOHA A ROZLOHA:

Povrchu územia kraľujú pohoria, roviny sú len v údoliach riek (Vardar) a do krasových pohorí zahĺbené kotliny ( Tetovo polje, Bitola polje). Rieka Vardar tvorí os štátu, rozdeľuje ho na východnú a západnú časť.

HOSPODÁRSTVO:

- je pomerne zaostalé. Vyťažené rudy farebných kovov spracúvajú huty s malou kapacitou. Má skromnú strojárenskú výrobu. V členitých pohoriach sa pasú ovce a kozy. V údoliach a kotlinách sa pomocou zavlažovania pestuje pšenica, bavlna, ryža, tabak a hrozno. Priemysel v prvom rade spracováva poľnohospodárske produkty (potravinársky, textilný a tabakový).

Bulharsko

Štátne zriadenie: republika
Rozloha: 110 994 km štvorc.
Počet obyvateľov: 8 300 000 (1998)
Hustota zaľudnenia: 75 obyv./km štvorc.
Hlavné mesto: Sofija/Sofia 1 141 000 obyvateľov
Iné významnejšie sídla: Plovdiv 379 000 obyv., Varna 320 000 obyv., Burgas 205 000 obyv.
Najvyšší bod: Musala, 2925 m
Najvýznamnejšie rieky: Dunaj, Marica
Úradný jazyk: bulharčina
Mena: leva (1 leva = 100 stotiniek)
Rasové a národnostné zloženie: Bulhari (82 %), Turci (7 %), Cigáni (5 %), Macedónci (3%), iné (3 %)
Náboženstvo: pravoslávne (88 %), islamské (10 %), evanjelické (1 %), iné (1 %)
Priemerná dĺžka života: muži 68 rokov, ženy 75 rokov
Analfabeti: 2,1 %
Nezamestnanosť: 12,5 %
Podiel na tvorbe HDP:> Poľnohospodárstvo 12%, priemysel 33%, služby 55%
HDP: 1190 USD/obyv.

ROZLOHA A POLOHA:

Bulharsko leží v severovýchodnej časti Balkánskeho polostrova. Jeho územie je pomerne hornaté, nachádza sa tu viacero vysokých pohorí, napr. aj pohorie Rila, v ktorom sa nachádza najvyšší bod štátu i Balkánskeho polostrova..

HOSPODÁRSTVO:

V poľnohospodárstve prevažuje rastlinná výroba. Na sprašovej Bulharskej tabuli sa pestuje pšenica, kukurica a cukrová repa, na Hornotráckej nížine, ktorá má mediteránne podnebie sa pestuje zelenina (rajčiny, papriky, uhorky) a ovocie (jablká, broskyne a hrozno). Významný je aj potravinársky priemysel (Plovdiv). V oblasti Kazanlaku a Karlova v Starej planine sú svetoznáme ružové záhony, z ktorých sa získava ružový olej, ktorý sa používa ako základná surovina francúzskych voňaviek. Na svahoch pohorí sa chovajú ovce a kozy. Bulharsko má bohaté ložiská rúd farebných kovov (meď, olovo, zinok), ale energetické suroviny musí dovážať. Bulharský priemysel vznikol až po 2. svetovej vojne. Významné je najmä hutníctvo a strojárenstvo (pracovné a poľnohospodárske stroje, výroba lodí). Na báze dovezenej ropy vznikol chemický priemysel (Burgas

Španielsko

Štátne zriadenie: konštitučná monarchia
Rozloha: 504 782 km štvorc.
Počet obyvateľov: 39 600 000 (1999)
Hustota zaľudnenia: 78 obyvateľov/km štvorc.
Hlavné mesto: Madrid 2 910 900 obyvateľov, s aglomeráciami 5 000 000 obyvateľov
Iné významnejšie sídla: Barcelona 1 626 000 obyv., Valencia 753 000 obyv., Sevilla 659 000 obyv.
Najvyšší bod: Pico de Teide, 3718 m, Kanárske ostrovy
Najvýznamnejšie rieky: Tajo, Ebro, Duero, Guadalquivir, Guadiana
Úradný jazyk: španielčina
Mena: Euro
Rasové a národnostné zloženie: kastílski Španieli (72 %), Katalánci (17 %), Galícijčania (6 %), Baskovia (2%), Cigáni (2%), iné (1 %)
Náboženstvo: rímsko - katolícke (97 %), iné (3 %)
Priemerná dĺžka života: muži 74 rokov, ženy 80 rokov
Analfabeti: 4,6 %
Nezamestnanosť: 18,8 %
Podiel na tvorbe HDP:> poľnohospodárstvo 4%, priemysel 33%, služby 63%
HDP: 14 490 USD/obyv.

ROZLOHA A POLOHA:

Španielsko zaberá asi 5/6 Pyrenejského polostrova. Centrálnu časť krajiny vypĺňa suchá náhorná plošina - Mezeta, dosahujúca výšku 600-800 m. Horské reťaze Kastílskeho predelového pohoria, ktoré čnejú do výšky nad 2000 m ju delia na dve časti. Medzi Mezetu a ju obklopujúce pohoria (Kantábrijské vrchy, Pyreneje, Betické vrchy) sa vkliňujú nížiny a panvy (Andalúzska panva a panva rieky Ebro). Najvyšším bodom polostrova je štít Mulhacén (3478 m), nachádzajúci sa v pohorí Sierra Nevada. Okrem Kanárskych ostrovov patria k Španielsku aj Baleáry.

HOSPODÁRSTVO:

Z nerastných surovín sa v Španielsku vo väčšom množstve ťažia rudy farebných kovov, uránová ruda, železná ruda a ortuť.Výroba elektrickej energie je postavená na báze domáceho čierneho uhlia, ale významný podiel majú aj atómové a vodné elektrárne. Najviac sa rozvinul sparcovateľský priemysel domácich nerastných surovín (hutníctvo železa, ťažké strojárenstvo, chemický priemysel). Čoraz väčší význam v hospodárstve krajiny získavajú aj odvetvia, náročné na množstvo pracovnej sily (textilný priemysel, výroba automobilov, elektronický priemysel a farmaceutický priemysel). Španielsko má výraznú mieru nezamestnanosti, zaznamenáva sa veľká migrácia pracovných síl najmä do Francúzska a Nemecka.

Na nezavlažovaných plochách (campo secanón) sa extenzívne pestuje pšenica, jačmeň a strukoviny. Na zavlažovaných poliach (campo regadio) prebieha intenzívne pestovanie citrusových plodov, obilia, viniča, olív a zeleniny. Španielsko je významným vývozcom olív a vína. Chov hospodárskych zvierat je na nízkej úrovni (ovce, ošípané, býky). Významný je rybolov. Dôležitým zdrojom príjmov štátneho rozpočtu je cestovný ruch. Španielkso priťahuje návštevníkov nízkymi cenami, krásnymi prírodnými scenériami, zaujímavými mestami a krásnym stredomorským pobrežím. Ročne navštívi Španielsko až 62 miliónov turistov

Rumunsko

Štátne zriadenie: republika
Rozloha: 238 391 km štvorc.
Počet obyvateľov: 22 400 000 (1999)
Hustota zaľudnenia: 94 obyv./km štvorc.
Hlavné mesto: Bucureşti /Bukurešť 2 050 000 obyvateľov
Iné významnejšie sídla: Konstanca 350 000 obyv., Iasi 343 000 obyv., Temešvár 334 000 obyv.
Najvyšší bod: Moldoveanu, 2543 m
Najvýznamnejšie rieky. Dunaj, Mureš, Samoš, Temeš, Olt, Jiu, Seret, Prut
Úradný jazyk: rumunčina
Mena: rumunský lei (1 lei = 100 bani)
Rasové a národnostné zloženie: Rumuni (75 %), Maďari (11 %), Cigáni (10 %), Nemci (0,5 %), iné (3,5 %)
Náboženstvo: pravoslávne (75 %), bez vierovyznania (7%), rímsko-katolícke (5 %), grécko-katolícke (5%), reformované (4 %), iné protestantské (1%), iné (3 %)
Priemerná dĺžka života: muži 67 rokov, ženy 73 rokov
Analfabeti: 3,1 %
Nezamestnanosť: 10,3 %
Podiel na tvorbe HDP:> poľnohospodárstvo 20%, priemysel 33%, služby 47%
HDP: 1600 USD/obyv.

ROLOHA A POLOHA:

Rumunsko leží na rozhraní Strednej a Východnej Európy. Vnútro karpatského oblúka zaberá Transylvánska kotlina. Smerom na západ Karpaty postupne prechádzajú do nížiny Banátu.. Na východe strieda Karpaty pahorkatina Multánska. Na juhu sa rozprestiera najväčšia - Rumunská nížina, ktorá prilieha k Dunaju. Medzi Dunajom a Čiernym morom sa rozkladá pahorkatina Dobrudža.

HOSPODÁRSTVO:

Krajina má bohaté zdroje nerastných surovín (kamenná a draselná soľ, železná ruda, mangán, bauxit, striebro, zlato). Najzákladnejšou základnou surovinou chemického priemyslu a zároveň energetiky je ropa a zemný plyn. Na báze domácich i dovezených železných rúd a čierneho uhlia pracuje hutníctvo železa. Strojárenstvo vyrába zariadenia pre chemický priemysel (rafinérie ropy), ale významná je aj výroba dopravných prostriedkov a poľnohospodárskych strojov. Obrovské lesy predznamenali vznik drevospracujúceho a papierenského priemyslu. Veľké zásoby trstiny v delte Dunaja sú základom pre výrobu celulózy.
V kotlinách s kontinentálnym podnebím a na nížinách prevláda rastlinná výroba (kukurica, pšenica, cukrová repa, slnečnica a konope). Významnú úlohu však zohráva aj chov hospodárskych zvierat (hovädzí dobytok, ovce, hydina, kone, priadka morušová).